Capnutie po zadku – dá sa aj inak?

Keby sa dalo pri výchove zaobísť bez akýchkoľvek trestov, bolo by to fajn. No v niektorých prípadoch by bolo výchovným zlyhaním trest nedať. Lenže aký trest je vhodný?

Je správnym výchovným prostriedkom jedno capnutie po zadku? Na to existujú dva protichodné tábory nielen medzi rodičmi, ale aj psychológmi. Prinášame vám dva pohľady na vec.

Záleží od situácie

Psychológ Kevin Leman, autor mnohých kníh o výchove, schvaľuje plesnutie po zadku ako správny výchovný krok vtedy, keď je dieťa vzdorovité v nebezpečných situáciách. Napríklad, keď sa dieťa hrá s elektrickou zásuvkou, vy ho upozorníte, že je to nebezpečné a ono vás ignoruje a napriek zákazu sa s tým hrá ďalej.

Alebo v situácii, keď dieťaťu poviete, že sa nesmie hrať na ceste, ale ono stále vybieha na cestu. Jeho správanie je nebezpečné. Čo sa stane, ak spoza rohu vyletí auto a vodič nezbadá dieťa, ktoré mu nedočiahne ani na kapotu? Vtedy by podľa Lemana malo nasledovať capnutie po zadku.

Pod „plesnutím po zadku“ myslí jednorazový úder, keď rodič použije svoju ruku a cíti pri tom, ako silno svoje dieťa plesol, na rozdiel od dlhého zúrivého bitia.

„Pred tým, než dieťaťu dáte na zadok, treba mu vysvetliť za čo. Nemala by to byť len reflexná reakcia,“ vysvetľuje Leman. „Niektorým deťom stačí jedno capnutie na celý život, kým iným deťom bude treba „pamäť oživovať častejšie,“ hovorí psychológ.

Nikdy však netrestajte v hneve

Podľa Lemana by mal trest slúžiť pre dobro dieťaťa a nemala by to byť zúrivá reakcia, ktorou si na chvíľu uľavíte a neskôr budete cítiť vinu. Preto by ste telesný trest nemali vykonávať, keď ste vy ako rodič nahnevaný.

„Nedovoľte dieťaťu pokračovať v tom, čo robí, a ak ste nahnevaní, najskôr sa upokojte, inak nebudete konať racionálne,“ hovorí Leman.

Capnutie po zadku ani v nebezpečnej situácii

Psychologička Pavla Koucká by sa s Lemanom akiste nestotožnila. V článku Ako správne trestať dieťa používa podobný ilustračný prípad, kedy dieťaťu hrozí nebezpečenstvo:

3-ročná Markétka sa na plastovej motorke rúti k ceste a nereaguje na matkine volanie, ignoruje jej zákaz. Mama ju dobehne a za trest plesne po zadku.

Podľa Kouckej je takáto reakcia nevhodná a dokonca nebezpečná. Čo ak v budúcnosti príde k podobnej situácii a Markétka sa bude snažiť ešte viac matke ujsť?

Na mieste je podľa Kouckej dieťa zobrať, čapnúť ho za ruku, potom vysvetliť a v budúcnosti riešiť preventívne podľa povahy a vyspelosti dieťaťa: buď vôbec motorku v blízkosti cesty nepoužívať alebo si nechať od dieťaťa popísať, ako sa na motorke bude správať, kde zastaví a natrénovať to.

Namiesto trestu prirodzené dôsledky

Podľa Kouckej v tomto prípade stačí nechať pôsobiť prirodzené dôsledky: Markétka nevie zastaviť, no tak nemôže mať motorku v blízkosti cesty.

Je však rozdiel v tom, či dieťaťu povieme: „Za trest, že sa mi neposlúchla, ti tú motorku zoberiem!“ alebo: „Markétka, zdá sa, že ešte nevieš zastaviť pri ceste a ja mám strach, že by sa ti mohlo niečo stať. Radšej budeme zatiaľ jazdiť iba po parku.“

Keby sa dalo zaobísť bez trestov

… vieme však, že ako rodičia musíme riešiť rôzne situácie, aj také, kedy by výchovným prehreškom bolo trest nedať.

Vždy sa však dá zamyslieť a vybrať si, akú možnosť si zvolíme. Svoje dieťa poznáme najlepšie a vieme, čo naň najlepšie funguje.

zdroje: Kevin Leman, 5 dní, ktoré zmenia vaše dieťa, Porta Libri, psychologie.cz/jak-spravne-trestat-dite/

(11 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...