Básničky, veršovačky, rýmovačky Hádanky o počasí Zuzana Špačková 31. mája 2019 0 Slnko s dažďom stuhu dvíha, kto to vidí skríkne: íha! (dúha) Farebný most, chodiť po ňom nemôžeš, vždy ho obdivuješ. (dúha) Keď sa otec tamto smeje a tam matka slzy leje, panna dcéra v také časy sedmorakej krásy pásy oblieka si. (dúha) Shutterstock Rukávom mávne a strom sa ohne. (vietor) Letí, dudre, píska a dverami trieska. (vietor) Ruky nemá, prsty nemá, na okienko predsa ťuká, do chalupy nos nám strká. (vietor) Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie, postrapatí deti. (vietor) Kto kradne dym z komína, kto to stromy rozkýval? (vietor) Počuješ ho a nevidíš, postrapatí ťa a i tak ho nechytíš. (vietor) Letí, dudrem, píska i dverami trieska. (vietor) Zavýja a nie je vlk, lieta a nie je vták. (vietor) Shutterstock Z oblačného vrchu spraví stromom sprchu (dážď) Modrá lúka, obce biele, žltý pastier sa im smeje. (obloha) Čo klopká na oblok a do vnútra nejde? (dážď) Nemá ústa a kričí, nemá ruky a predsa silno bije. (hrom a hrmenie) Búcha bez kladiva, horí bez ohňa. (búrka) Padá to do vody a nezamúti ju. (dážď) Z neba príde, v zemi zmizne. (dážď) Shutterstock Prišiel k nám hosť čakaný, nebol nikým vítaný. A každý sa pred ním skryl. (dážď) Nad vodami, nad poľami, sivé husi letia samy. (oblaky) Studený hosť na strechu nám búcha. (ľadovec) Váľa sa v údolí, z úst sa jej kúdolí. (hmla) Biely závoj zlatú nevestu zakryje. (hmla a slnko) Shutterstock Nie tak veľké ako hrášok, peknučké jak zlatý prášok, slnko celé sa v ňom trasie i zornička v svojej kráse. (rosa) V noci hrášok rozsypalo, len čo slnce vstalo, hrášok pozbieralo. (rosa) Malinké je, peknunké je. Keď ho chytíš, už ho viac niet. (rosa) (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)Loading... Pridaj komentár Zrušiť odpoveďMeno * Uložiť moje meno a e-mail v tomto prehliadači pre moje budúce komentáre.
Básničky, veršovačky, rýmovačky Hádanky o počasí Zuzana Špačková 31. mája 2019 0 Slnko s dažďom stuhu dvíha, kto to vidí skríkne: íha! (dúha) Farebný most, chodiť po ňom nemôžeš, vždy ho obdivuješ. (dúha) Keď sa otec tamto smeje a tam matka slzy leje, panna dcéra v také časy sedmorakej krásy pásy oblieka si. (dúha) Shutterstock Rukávom mávne a strom sa ohne. (vietor) Letí, dudre, píska a dverami trieska. (vietor) Ruky nemá, prsty nemá, na okienko predsa ťuká, do chalupy nos nám strká. (vietor) Nie je tryskáč, lietadlo, predsa rýchlo letí, strasie v sade ovocie, postrapatí deti. (vietor) Kto kradne dym z komína, kto to stromy rozkýval? (vietor) Počuješ ho a nevidíš, postrapatí ťa a i tak ho nechytíš. (vietor) Letí, dudrem, píska i dverami trieska. (vietor) Zavýja a nie je vlk, lieta a nie je vták. (vietor) Shutterstock Z oblačného vrchu spraví stromom sprchu (dážď) Modrá lúka, obce biele, žltý pastier sa im smeje. (obloha) Čo klopká na oblok a do vnútra nejde? (dážď) Nemá ústa a kričí, nemá ruky a predsa silno bije. (hrom a hrmenie) Búcha bez kladiva, horí bez ohňa. (búrka) Padá to do vody a nezamúti ju. (dážď) Z neba príde, v zemi zmizne. (dážď) Shutterstock Prišiel k nám hosť čakaný, nebol nikým vítaný. A každý sa pred ním skryl. (dážď) Nad vodami, nad poľami, sivé husi letia samy. (oblaky) Studený hosť na strechu nám búcha. (ľadovec) Váľa sa v údolí, z úst sa jej kúdolí. (hmla) Biely závoj zlatú nevestu zakryje. (hmla a slnko) Shutterstock Nie tak veľké ako hrášok, peknučké jak zlatý prášok, slnko celé sa v ňom trasie i zornička v svojej kráse. (rosa) V noci hrášok rozsypalo, len čo slnce vstalo, hrášok pozbieralo. (rosa) Malinké je, peknunké je. Keď ho chytíš, už ho viac niet. (rosa) (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)Loading...