Visí tisíc nosov, nekosia sa kosou, oddávna až dosiaľ slniečkom sa kosia. (cencúle)
Visia, visia biele meče, vôkol strechy, vôkol vrát. Iba slnko dokáže ich potichučky obtrhať. (cencúle)
Rastie dolu hlavou a sopeľ mu tečie z nosa. (cencúľ)
Nemá ruky ani nohy, nemá oči ani nos a maľuje celú noc. (mráz)
Prišiel v noci sklár, zasklil mlákam tvár. (mráz)
Nie je to plameň, zato nás páli. Menej nás páli, keď máme šály. (mráz)
Dobiedzavý ako mucha, pchá sa drzo do kožucha, tlačí sa aj do bytu, cez škáročku odkrytú. (mráz)
Nepije a neje, bez farieb maľuje. (mráz)
V povetrí lieta, leží na zemi,
na strom si sadá, ale vták neni.
Na teple zahynie, zmizne na dlani.
Čo to môže byť, to mi uhádni!
(sneh)
Letia, letia hviezdy biele
ako z čipiek tkané celé.
Plno ich je na stráni.
Chytíš – voda na dlani.
(snehové vločky)
Panák, panák bruchatý, nevidí si na päty. Ruky, nohy stuhlé, miesto očí uhlie. (snehuliak)
Nikdy sa neumýva, a predsa čistý býva. (sneh)
Prišiel k nám biely kôň, zakryl nám celý dvor. (sneh)
Čudné perie z neba padá, skryje stromy, chodník, autá. Teplým plášťom halí sady a deti ho majú rady. (sneh)
Sťa kriedy bielunké, sťa mach ľahunké. Mäkké jak hodváb, studené jak ľad. Zmizne sťa pena, nie je bez mena. (sneh)
Tancuje nám ponad hlavy, potom šuští pod nohami. (sneh)
