Ako sa Agátka naučila upratovať

„Bolia ma ručičky, aj nožičky, však mi pomôžeš, mamka,“ hovorila Agátka vždy, keď si mala vo svojej izbičke upratať a mamička vždy pomohla.

„Nemôžem sa pozerať, aký tu máš neporiadok,“ vzdychla si mamka, keď zbierala výkresy z podlahy. Lenže už na druhý deň bola izbička zase úplne rozhádzaná.

„A dosť,“ povedala si mamka a zavolala: „Agátka, v tvojej izbičke už asi býva

škriatok Neporiadok.“

Agátka hneď priskočila k mamke a nazrela popri nej do svojho kráľovstva. „Aký škriatok?“ opýtala sa, keď sa pozorne rozhliadla po miestnosti, ale nikoho nevidela.

„No predsa škriatok Neporiadok,“ mamka si sadla na jediné voľné miestečko na Agátkinej neustlatej postieľke, posadila si Agátku na kolená a začala rozprávať:

„Škriatok Neporiadok žije v krajine, kde sa nikdy neupratuje. Všade sú kopy oblečenia, hračiek, výkresov, ceruziek, loptičiek, knižiek, ale dokonca aj odpadkov. Tieto veci sem nosia škriatkovia od malých detí, ktoré nechcú upratovať.

Najprv si nájdu poriadne rozhádzanú izbičku, kde sa nasťahujú a nenápadne robia ešte väčší neporiadok. Keď už nie je ani kam stúpiť, zoberú všetky veci a hračky do Neporiadkova.

Neporiadkovo

Tam žije tiež škriatok Haravara, škriatok Balamuta a škriatok Galamuta. Ale do izbičiek chodí len škriatok Neporiadok, ostatní pracuj len v Neporiadkove. Robia tam taký neporiadok, že si to ani nevieš predstaviť,“ dodala mamka celkom vážne.

„A zoberú mi všetky neupratané veci?“ spýtala sa Agátka po chvíľke rozmýšľania.

„Áno, všetky neupratané veci odrazu zmiznú a sú navždy preč v Neporiadkove. Pozri, určite zoberú aj tieto rozhádzané ponožky, aj bábiku tamto v kúte, určite aj knižku, ktorá trčí spod postieľky, ale aj tieto kocky, ktoré tu ležia na podlahe od včerajšieho večera,“ vymenúvala mamka všetky rozhádzané veci v Agátkinej izbičke.

 

To musel byť škriatok Neporiadok

„Tie kocky som nerozhádzala ja,“ bránila sa Agátka. „To musel byť škriatok Neporiadok, určite je už tu, čo budeme robiť,“ strachovala sa naša malá neporiadnica.

„Jediné riešenie,“ hovorila mamka Agátke so stíšeným hlasom, „je rýchlo si všetko upratať. V upratanej izbičke sa škriatok Neporiadok necíti dobre a rýchlo si nájde inú.“

Agátka zoskočila z mamkiných kolien a dala sa do veľkého upratovania. Za chvíľočku už boli hračky na svojom mieste. Knižky v poličkách, hračky v skrinke, oblečenie na stoličke, a to špinavé v koši na bielizeň, a dokonca Agátka sama ustlala aj svoju postieľku. Mamička sa nestačila čudovať, aké to má šikovné dievčatko.

Na druhý deň ráno prišla Agátka do spálne, kde mala mamka kopu vypratej, ale ešte neožehlenej bielizne.

Aj tu bol škriatok Neporiadok?

„Mamí,“ skríkla hneď vo dverách. „Máš tu neupratané veci, určite sa aj sem nasťahoval ten škriatok Zmätok,“ dodala celkom vážne.

„Nie, nie, bol to škriatok Neporiadok a v mojej izbičke určite nie je,“ usmiala sa mamka, ťukla Agátke po jej malom nošteku, zobrala kopu bielizne a išla ju rýchlo ožehliť. Nechcela, aby sa aj k nej nasťahoval ten neporiadny škriatok.

Čítali ste príspevok v projekte DOBRÝ ČLÁNOK. 

 

 

(10 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...