Strašidelné rozprávky

Treba deťom čítať rozprávky, v ktorých vystupujú príšery?

Hrať sa po tme, prezliekať sa za strigu, počúvať rozprávky, ktoré naháňajú strach, hrať sa s panáčikmi, ktorí predstavujú rôzne strašidlá, kresliť hrozné príšery – pre niektorých z nás (rodičov) je to trochu zarážajúce.

Niektorí by dali prednosť radšej pekným, pozitívne ladeným príbehom. Strach je však prirodzený a zohráva podstatnú úlohu pri duševnom a citovom rozvoji dieťaťa.

Skôr či neskôr pocíti každé dieťa strach z toho, že zostane opustené, zomrie, bude odstrčené, nebude milované. Má presne také obavy, ktoré sú rozvinuté v rozprávkach a v iných strašidelných príhodách. Deti takto prostredníctvom nich čelia vlastným obavám a vďaka nim si uvedomujú, že je možné ich prekonať.

Radosť, že zvládlo strach

Bruno Bettelheim vo svojej knihe „Psychanalyse des contes de Fées“ (Psychoanalýza rozprávok) píše:

„Takýto príbeh môže naozaj dieťa naplniť úzkosťou, ale iba do takej miery, aby si zvyklo na rozprávky, v ktorých sa strašidelné aspekty postupne vytrácajú, keď prevládnu upokojujúce prvky. Počiatočný nepríjemný pocit zo strachu sa u dieťaťa napokon mení na obrovskú radosť z toho, že mu dokázalo úspešne čeliť a ovládnuť ho.“

Pri čítaní deťom dbajte na to, aby ste čítali text od slova do slova, pretože dieťa potrebuje mať tie isté oporné body a poznať všetky etapy príbehu. Takto nebude vystrašené, keď sa v príbehu zrazu objaví ježibaba.

Zdroj: www.ruedesenfants.com, preklad: Z. Labancová

(6 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...