Dieťa sa učí rozprávať…

Reč orientovaná na dieťa

V najranejšom období rodičia používajú intuitívne komunikačné správanie vo vzťahu k svojmu bábätku, tzv. reč orientovanú na dieťa.

Tento druh reči je typický vyššou polohou hlasu, prehnanou intonáciou, množstvom špecifických slov označujúcich veci a ľudí v okolí dieťaťa, množstvom otázok nasledované odpoveďami, priame výzvy a zdrobneliny.

Tento druh reči, ktorý je univerzálnym fenoménom, nakoľko ním hovoria ľudia na celom svete (dokonca aj štvorročné deti, ktoré sa prihovárajú malému bábätku), pomáha dieťaťu rozumieť ľudskej reči a rozvíjať citovú zložku komunikácie.

Prvá reč: úsmev

K prvým komunikačným prejavom (zatiaľ nezámerným), ktoré sa objavujú okolo 2. mesiaca patria úsmev a hrkútanie – vydávanie samohláskových zvukov pripomínajúce hrkútanie vtákov, napr. aaaa, aaeeee, úúúú. Neskôr sa k nim pridávajú hlasný smiech a džavotanie (vydávanie spoluhláskových zvukov ako napr. ba, da, ga).

Po šiestom mesiaci sa dieťa snaží produkovať dlhšie reťazce zvukov, preto sa rodičia dočkajú takých zvukových variácií ako sú babababa, mamamama, badabada, dudodo a iné.

	Prečítajte si tiež: 9 hier, ktoré pomôžu bábätku rozvíjať reč a jazyk

Zámerná komunikácia (9. mesiac)

Okolo 9. mesiaca sa objavuje dôležitá vývinová schopnosť – zámerná komunikácia. To znamená, že dieťa začína chápať, že môže vedome regulovať svoje prostredie (doteraz správanie dieťaťa bolo nezámerné, náhodné). Dieťa si vie vyžiadať pozornosť, predmet alebo činnosť, najprv pomocou pohľadu a neskôr pomocou celého repertoára gest.

Tento vývinový míľnik dieťa dosahuje aj vďaka svojim rodičom a blízkym osobám, ktorí od narodenia interpretujú jeho nezámerné správanie ako zámerné. Však to poznáte: kŕmite dieťa a ono sa od vás odtiahne. Vy mu na to hovoríte: „Už si mal dosť, už nie si hladný,“ a ukončíte kŕmenie. Takéto rodičovské správanie učí dieťa, že môže zámerne ovplyvňovať svoje okolie.

Prvé slová (prvý rok)

A tak sa pomaly dostávame do štádia prvých slov, ktoré začína okolo prvého roka. Prvé slová sú zvukovo vzdialené slovám dospelých, nakoľko schopnosti dieťaťa vyslovovať zvuky reči sú obmedzené. Preto prvé slová môžu znieť napr. aj ako kaka, ktoré znamená vtáčik, ssss, ktoré znamená lampa alebo go, ktoré znamená loptu.

Slovná zásoba prvých slov sa postupne rozširuje a zdokonaľuje sa aj porozumenie: dieťa rozumie základným príkazom a zákazom (hoci málokedy ich počúvne).

Aj v tomto období hrajú rodičia a dospelí v okolí dieťaťa dôležitú úlohu, lebo sa s dieťaťom rozprávajú, pomenovávajú veci v jeho okolí, hrajú sa s ním, ukazujú mu, ako veci fungujú a dávajú mu príležitosť bezpečne skúmať okolitý svet.

 

Dvojslovné kombinácie (18 mesiacov)

Po 18. mesiaci prichádza ďalšia zmena v komunikačných schopnostiach: dieťa začína spájať slová do dvojslovných kombinácií, napr. povie mama pápá, auto tam, bábo hájá a pod. Tieto kombinácie sú zatiaľ nedokonalé, dieťa len spojí dve slová bez gramatiky.

Zdokonaľuje sa porozumenie, dieťa si rozširuje aktívny slovník (vyslovuje asi 50 slov) a pýta sa otázky (prvou otázkou je zvyčajne kde?). V reči dieťa hovorí väčšinou o tom, čo práve vidí, ale začína hovoriť aj o udalostiach z blízkej minulosti. Zdokonaľuje sa výslovnosť, preto sa slová čoraz viac podobajú na slová dospelých.

Jednoduché vety (po 2 rokoch)

Po druhom roku dieťa spája tri a viac slov do jednoduchých viet. Slovná zásoba sa rýchlo rozširuje: dvojročné dieťa používa priemerne 300 slov, dva a pol-ročné dieťa 450 až 500 slov a trojročné dieťa až 1000 slov. Dieťa sa pýta veľa otázok (čo je to? kto je to?). Vo vetách sa objavuje gramatika (niekedy aj nesprávna).

Dieťa za tri roky života získa také komunikačné schopnosti, že na konci tretieho roka sa vyjadruje v rozvitých vetách alebo jednoduchých súvetiach so správnou gramatikou, pýta sa otázky, vie na otázky odpovedať a dokonca sa objavujú aj prvé rozprávačské schopnosti (hoci zatiaľ veľmi primitívne).

Výslovnosť sa zdokonaľuje natoľko, že dieťaťu väčšinou rozumejú aj cudzí ľudia, hoci správna výslovnosť sa vyvíja až do školského veku.

Úloha rodičov aj v týchto obdobiach je nepopierateľná: rodičia dávajú dieťaťu možnosť komunikovať v rôznych situáciách, sú mu správnym rečovým vzorom, odpovedajú na jeho zvedavé otázky, s láskou mu vysvetľujú veci a udalosti okolo neho, čítajú mu knižky, rozprávajú príbehy.

 

Keď máme problém

Celý rečový vývin sa u zdravých detí deje akosi automaticky, rodičia si neuvedomujú svoju úlohu v rozvíjaní rečových schopností ich detí. Rodičia sa zamyslia nad možnosťou ovplyvniť rečové a komunikačné schopnosti dieťaťa len vtedy, ak sa dostaví nejaký problém.

Našťastie existujú prepracované postupy a metódy, ako stimulovať a podporovať reč dieťaťa v najranejšom veku, ktoré sú odpozorované z prirodzenej komunikácie medzi dieťaťom a rodičom (opísané vyššie). Rodič v takejto situácii môže požiadať o pomoc odborníkov – logopédov špecializujúcich sa na tzv. ranú intervenciu.

Raná intervencia je založená na princípe vzdelávania rodičov, ktorí si z terapeutických hodín (individuálnych alebo skupinových) odnášajú domov informácie a praktické schopnosti, ako pracovať s dieťaťom v domácom prostredí v bežných denných situáciách.

Je to efektívny prístup (v zahraničí podporený množstvom výskumných prác) a u rodičov veľmi obľúbený, nakoľko im dáva do rúk nástroje a pomáha uchopiť osud svojich detí do vlastných rúk.

(23 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...