Prvé stretnutie detí s knihou býva najčastejšie „ruko-ústo-lapné“, t.j. uchmatnutie knižky, následne húžvanie, krčenie, trhanie, žužlanie a oslintávanie. Podľa toho môžeme hádam usudzovať, že CHUŤ na čítanie sa prejavuje zjavne už aj u tých najmenších detí.
Medzi prvú detskú literatúru patria „dovozové“ plastikové knižky a leporelá zväčša s obrázkami z amerických disneyoviek s „pískatkom“ uprostred, ktoré však dokáže stlačiť iba dospelý. Prednosti týchto knižiek sú, z technického hľadiska, priam úžasné: sú umývateľné, pokrčiteľné s možnosťou znova ich vystrieť a trhajú sa oveľa ťažšie ako tie papierové.
Potom prídu na rad leporelá s tvrdými stranami, ktoré predlžujú trvanlivosť knihy a uľahčujú dieťaťu listovanie, resp. otáčanie. Rodič si môže vybrať zo širokej ponuky leporielok a leporiel, predovšetkým tie s motívmi zvieratiek. (Priznám sa, že ma „knižky o zvieratkách pre najmenších“ veľmi rozčuľovali, pretože som mala pocit, že sa bábätko dozvie viacej o zvieratkách ako o ľudskej rodine a činnostiach v nej.) Na trhu akoby chýbali knižky s námetmi z domáceho slovenského prostredia, s ľuďmi a s predmetmi, s ktorými sa malé dieťa denne stretáva. Počula som už aj názor rodičov, že je lepšie vyrobiť si pre dieťa vlastnú knižku: nafotiť doma dieťaťu známe predmety a ľudí a tak mu poskladať jeho osobnú knižku. Je to nákladné? Ani nie. Ak vás vyvolanie jednej fotografie stojí okolo 5 – 8 Sk a chystáte sa urobiť asi 8- stranovú knižku, vyjde vás to okolo 40 – 64 Sk, čo je cena porovnateľná s peknou farebnou kúpenou v obchode. Naozaj, viete, že prvé knižky zvykneme vyberať viac podľa obalu – hodnotíme estetiku, farebnosť, grafiku obrázkov – hoci „obsah“ týchto dielok pre najmenších niekedy výrazne zaostáva? Problém je aj s knihami s témou Moje prvé slová, všimli ste si čo tam tvorcovia kníh pre najmenších/vydavatelia zaradzujú?
nedávno ma oslovili dve knižky pre najmenšie deti vo výklade kníhkupectva Artfórum v Bratislave. Zdá sa, že sa slovenskej autorke a logopédke v jednej osobe, Mgr. Svetlane Kapalkovej, PhD., podarilo zaplniť medzeru medzi plastikovými knižkami a prvou ozajstnou detskou knižkou, medzi ktorými vedie večný bestseller na slovenskom trhu, „Môj macík“. Na svet prišli dve knižné novinky Kde je Nina? a Dobrú noc!, ktoré vyplnili oné prázdno vo fonde literatúry pre najmenších, t.j. vo veku od jedného roka. Tieto slovenské textové leporelá chcú sledovať skutočný rečový vývin po slovensky hovoriacich detí a správne ho podporovať. Odporúčam J. Bližšie informácie nájdete na webstránke vydavateľstva Slniečko, www.slniecko.com.
Príjemné čítanie s deťmi želá MikSa
Vcera som knizku Kde je Nina? kupila a som velmi spokojna. Mozno nam dospelym sa zda pochmurna, ale mojej 9mes. dcerke sa tie obrazky pacia viac, ako tie disneyovske gumene knizky. Hned sme si z nej aj citali, mne sa to zda trochu zvlastne, ale ona sa dokaze na ten text celkom dobre sustredit, takze odbornici v tomto pripade asi naozaj vedia, co robia. A my sa asi budeme musiet naucit pozerat ne veci ocami svojich deti. Odporucam kazdemu.
Nuž nažhavená recenziami na teito knihy som vošla do kníhkupectva a hľadala ich. Aj som ich našla a sklamane odložila naspäť. Na mňa pôsobia pochmúrne a neoslovili ma ani texty ani obrázky. Pôsobia na mňa pochmúrne, smutne.
Moje obľúbené Môj macík, Rozprávky o zvieratkách, Rukavička, O pampúšikovi…. veľmi dobre prijal aj náš junior. Pravdou je že kníh má po necelých 3 kochoch života neúrekom. Priznám sa že sa mi v kríze podarilo kúpiť aj niektoré tituly pri ktorých slovenský prekladateľ, buď prekladal z už popleteného originálu, alebo čo je horšie stvoril sám hrôzu. Aj pri výbere knihy treba veľmi, silne zvažovať. Neviem odkedy je doporučené deťom čítať, ja som tak robila od narodenia. Knihy sa postupne radili do poličiek. Odmenou nám bol doslova šok keď sa synovi začal pomaly rozväzovať jazýček a z poličky vyberal tie už dlhé mesiace nečítané pričom sám si podľa obrázkov rýmovačky odriekaval. Len sa mi potvrdilo, že nič čo pre tie drobce robíme nie je zbytočné.