Kedy má už rozprávať? 7 rýchlych otázok pre logopédku

„Aký krásny chlapček? A už aj rozpráva?“

Nohy nášho drobca fungujú po roku jedna radosť, ale pusa – nič! Tak ako to je s rozprávaním tých najmenších drobcov?

Viac nám k možno podvedomým „maminkovským“ pochybnostiam povedala logopédka Barbara Králiková.

Podľa psychológov má vedieť 16-mesačné dieťa používať cca 50 slov. Ale často ich narátame sotva 15, aj to je veľa. Je to zle?

Prezradím vám tajomstvo. Každé dieťa je človek, nie stroj, presne naprogramovaný. Preto je celkom normálne, ak je skrátka v niečo v norme, v niečom popredu a tiež, ak vie pätnásť slov, aj keď naslovovzatí odborníci tvrdia čosi iné 😉

Čo je – jednoducho povedané – aktívna slovná zásoba? To, čo vie povedať? Či to, čomu chápe?

Slová, ktorým rozumie a používa ich vo verbálnej komunikácii. V prípade pasívnej slovnej zásoby ide o slová, ktorým len rozumie, ale nehovorí ich.

Existuje nejaká „povinná zostava“, čo by dieťa medzi rokom až troma malo vedieť povedať?

Nič takého nie je – viď odpoveď číslo jedna; prípadne ak ide o priemerné dieťa v priemernom prostredí, tak v priemere medzi jedným až tromi rokmi – t.j. po druhom roku života, by malo hovoriť v dvojslovných vetách.

Varovné signály, že dieťa mešká s rečovým vývinom – od 0 do 3 rokov

Ako brať fakt, že po základnom okruhu „slov“ /mama, tam, ham, atď…/ je všetko ostatné „be“ alebo inak halabala povedané?

Na takúto otázku má každý seriózny diagnostik odpoveď: „Najprv musím dieťa vidieť, vyšetriť“…

Čo s hatlaninami, ktoré sa síce na riadne slová podobajú, ale nemajú „oficiálnu formu“?

Slovo po dieťati zopakujeme správne, no na chybu ho neupozorňujeme. Taktiež nevyžadujeme, aby slovo zopakovalo správne.

Čo je dobré ako podnet rozvoja reči v tomto veku a čo nie?

Veľa čítať, opakovať rečňovanky, vyčítanky, básničky a pesničky, komentovať všetky svoje činnosti a tiež komentovať všetky činnosti, ktoré robí dieťa…skrátka, byť ukecaný, čo hrdlo ráči.

Očividne rozumie, ale nepovie. Mám sa trápiť? Kedy je čas/dôvod na logopéda?

Pri akejkoľvek pochybnosti navštívte logopéda; radšej nech povie, že to bolo zbytočné, ako keby ste niečo zanedbali.

Ako sa vychováva dieťa s rečovou dysfáziou?

(9 hlasov, priemerne: 2,00 z 5)

Veľmi pekný článok, rada by som však doplnila:

Rečňovanky, vyčítanky a básničky naozaj deti bavia a pomáhajú im aj pri rozvoji reči – aby si však niektorí rodič tieto slová neinterpretoval zle: „zahltiť“ dieťa, ktoré sa oneskoruje v reči dlhými súvetiami a neustálym hovorením tiež nie je správne ani efektívne.

Najlepšie je naučiť sa byť „ukecaný“ tým správnym spôsobom 🙂 Výborne funguje napríklad stratégia „o krok vpred“. Ak Vaše dieťa hovorí jednoslovne (Ham; mama; daj) vy „verklíkujte“ dvojslovne (mama daj; daj ham; mama ham). Dieťaťu tak dáte vzor, ktorý je schopné napodobniť. Je to efektívnejšie ako povedať: „Maminka Ti prinesie dobrú kašičku čo navarila, aby si sa mohol napapať, pretože si už určite veľmi vyhladol a…“.

Nezabudnite tiež na prestávky. Ak by sme v dobrej viere pomôcť dieťaťu rozprávali od rána do večera, dieťa by nemalo priestor niečo povedať.

Ďalej by som chcela doplniť, že napriek tomu, že neexistuje žiaden „repertoár“ slov, ktoré by dieťa malo v určitom veku vedieť – odborníci sa tiež zaujímali o túto otázku.

A naozaj sa roky podrobne skúmala reč niekoľkých detí a takýto „repertoár“ sa vytvoril. A nie len na „slová“, ale i na gramatiku, gestá, hru, počet slov vo vete a i. Neskôr sa tento zoznam normoval (t.zn. že ho vypĺňalo veľa mamičiek z rôznych prostredí a štatistickými metódami sa potom určila norma a patológia) a teraz sa používa ako vynikajúca diagnostická pomôcka. Samozrejme, že žiadne dieťa nedostane „diagnózu“ preto, že nevie povedať slovo „ham“ alebo slovo „ananás“. Naozaj je slovná zásoba každého individuálna. Ale vieme určiť hranicu, za ktorou je dieťa v riziku oneskoreného vývinu reči aj hranicu patológie.

Veľmi súhlasím s názorom, že každé dieťa je individuálne – aj s názorom, že pochybnosti o vývine reči Vášho dieťaťa sú vynikajúcim dôvodom na návštevu odborníka 🙂

Komentáre k článku

Mgr. Jana Juhásová píše:

23. júla 2015 o 9:00

Veľmi pekný článok, rada by som však doplnila:

Rečňovanky, vyčítanky a básničky naozaj deti bavia a pomáhajú im aj pri rozvoji reči – aby si však niektorí rodič tieto slová neinterpretoval zle: „zahltiť“ dieťa, ktoré sa oneskoruje v reči dlhými súvetiami a neustálym hovorením tiež nie je správne ani efektívne.

Najlepšie je naučiť sa byť „ukecaný“ tým správnym spôsobom 🙂 Výborne funguje napríklad stratégia „o krok vpred“. Ak Vaše dieťa hovorí jednoslovne (Ham; mama; daj) vy „verklíkujte“ dvojslovne (mama daj; daj ham; mama ham). Dieťaťu tak dáte vzor, ktorý je schopné napodobniť. Je to efektívnejšie ako povedať: „Maminka Ti prinesie dobrú kašičku čo navarila, aby si sa mohol napapať, pretože si už určite veľmi vyhladol a…“.

Nezabudnite tiež na prestávky. Ak by sme v dobrej viere pomôcť dieťaťu rozprávali od rána do večera, dieťa by nemalo priestor niečo povedať.

Ďalej by som chcela doplniť, že napriek tomu, že neexistuje žiaden „repertoár“ slov, ktoré by dieťa malo v určitom veku vedieť – odborníci sa tiež zaujímali o túto otázku.

A naozaj sa roky podrobne skúmala reč niekoľkých detí a takýto „repertoár“ sa vytvoril. A nie len na „slová“, ale i na gramatiku, gestá, hru, počet slov vo vete a i. Neskôr sa tento zoznam normoval (t.zn. že ho vypĺňalo veľa mamičiek z rôznych prostredí a štatistickými metódami sa potom určila norma a patológia) a teraz sa používa ako vynikajúca diagnostická pomôcka. Samozrejme, že žiadne dieťa nedostane „diagnózu“ preto, že nevie povedať slovo „ham“ alebo slovo „ananás“. Naozaj je slovná zásoba každého individuálna. Ale vieme určiť hranicu, za ktorou je dieťa v riziku oneskoreného vývinu reči aj hranicu patológie.

Veľmi súhlasím s názorom, že každé dieťa je individuálne – aj s názorom, že pochybnosti o vývine reči Vášho dieťaťa sú vynikajúcim dôvodom na návštevu odborníka 🙂