Vplyv hry na reč u detí raného veku

Moderné prístupy v logopédii vychádzajú z predpokladu, že pre vývin reči u dieťaťa nie je dôležitá len vrodená schopnosť, ale nemenej dôležité sú aj rané interakcie s dieťaťom. 

Mnoho z nás o tom nevie, ale reč sa rozvíja aj v rámci činností, ktoré nemusia vôbec hovorenú reč obsahovať. Aj keď dieťa ešte nie je schopné interakcie a komunikácie v takom rozsahu, ako sme na to zvyknutí u dospelých, neznamená to, že sa s ním nie je potrebné rozprávať a hrať. Hra a komunikácia smerom k dieťaťu v ranom veku je veľmi dôležitá, pretože práve tu sa kladú základy myslenia a hovorovej reči, ktoré bude dieťa využívať po celý svoj neskorší život.

Dieťa v období od 0 do 10 mesiacov

si ešte neuvedomuje komunikačný význam svojho správania – to, ako sa prejavuje nechápe ako komunikáciu. Až v období okolo 10. až 15. mesiaca začínajú mať určité druhy správania formu komunkácie. Dieťa začína používať gestá, vokalizáciu, začína si uvedomovať komunikačný charakter svojho správania a začína svoje prejavy aj využívať na komunikovanie. V 16. mesiaci a neskôr dochádza k rozvoju kognitívnych fukcií, ktoré sú predpokladom porozumenia. Na základe týchto poznatkov a na základe rozdelenia reči na:

1. obsah (obsahuje predmety, vzťahy medzi predmetmi a vzťahy medzi dejmi)
2. formu (zahŕňa prízvuk, melódiu reči, gramatické kategórie, gestikulácie, atď.)
3. použitie (sem patrí príčina a spôsob komunikácie)

možno u detí raného veku pozorovať tzv. „prekurzory vývinu reči“, ktoré sa prejavujú už pred samotným vývinom reči. Každá stránka reči má svoje vlastné prekurzory, ktoré môžu rodičia s deťmi v rámci hry rozvíjať.

Prekurzory použitia

sem patrí zameranie pozornosti, detské hry, výmena rolí, prijímanie signálov a vysielanie signálov v rámci komunikácie, ukazovanie prstom, regulovanie – snaha o zmenu správania sa iných osôb.

Ak sa chceme zamerať na rozvoj týchto prekurzorov, učíme dieťa napríklad vymienať si s nami pohľady, zamerať pozornosť na hračku alebo činnosť, v rámci hry výmenu rolí (napríklad v rámci prehadzovania si lopty – matka hodí loptu, dieťa hodí loptu…), ukazovať na predmet, ukazovať na predmet, ktorý od nás chce, a pod.

Prekurzory obsahu

sem patrí schopnosť predstaviť si predmet bez prítomnosti predmetu, hľadanie a ukrývanie predmetu, ale aj činnosť s predmetom v:
A – nešpecifickej hre (vyhadzovanie)
B – špecifickej hre (kopanie do lopty)
C – poznávaní vzťahov (skladanie skladačiek, ukladanie bábiky do postele)

Ak sa chceme postarať o rozvoj tejto oblasti, môžeme sa v rámci hry zamerať na ukrývanie predmetov a manipuláciu s predmetmi rôznym spôsobom – napríklad matka ukryje predmet, matka ho nájde; matka ukryje predmet, dieťa ho hľadá; dieťa ukryje predmet, matka ho hľadá; matka ukryje viac rovnakých predmetov, dieťa ich hľadá; matka ukryje viac rôznych predmetov na rôzne alebo na jedno miesto, dieťa ich hľadá a pod.

Prekurzory formy

sem patrí imitácia pohybov, džavotania a pod.

Pri rozvoji tejto oblasti môžeme dieťa učiť imitovať pohyby, imitovať hlasy a zvuky, učíme sa nové pohyby a nové zvuky a nové slová, snažíme sa o správny rečový vzor.

Tri zásady

Ak chceme s dieťaťom komunikovať tak, aby sa rozvinul jeho komunikačný potenciál, mali by sme mať na pamäti tieto tri zásady:

1. POZORUJ – pozorujte potreby, myšlienky, túžby dieťaťa a to, čo chce dieťa povedať
2. POČKAJ – myslite na to, že dieťa potrebuje na niektoré veci (napríklad na odpoveď na vašu otázku, alebo na to, aby doplnilo slovo v obľúbenej básničke alebo pesničke) oveľa viac času ako dospelý človek – doprajte im preto v rámci komunikácie dostatok času
3. POČÚVAJ – venujte deťom celú pozornosť, nepredvídajte čo nám chcú povedať, neskáčte im do reči