Keď sa mi narodil prvý syn a dozvedela som sa od kamarátky prvé informácie o znakovaní. Nakoplo ma to a tak som prehľadala internet a našla si nejaké stránky. Dozvedela som sa, že znakovanie vôbec nie je novinkou a je známe pre veľa odborníkov (napr. logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov a pod.), ktorí pracujú s deťmi s rôznymi špeciálnymi potrebami (downov syndróm, autizmus, zhoršený sluch, poruchy učenia a iné). Pri čítaní som sa stále viac a viac namotávala a tak som sa rozhodla, že to skúsime s našim 8 mesačným synom. Zdôrazňujem, že som neabsolvovala žiaden kurz, nakoľko sa mi zdali drahé. Všetky informácie ako aj jednotlivé znaky som našla na internete.
Čo sú vlastne tie znaky?
Znaky v odbornej literatúre nájdete pod pojmom symbolické gestá. Gestá sú prostriedky neverbálnej komunikácie a vyjadrované sú pomocou pohybov rúk, nôh, hlavy, prstov, pohybu celého tela ale aj mimikou či očným kontaktom. Každé gesto a teda aj znak má špeciálny význam a sprostredkúva informáciu medzi komunikačnými partnermi. Gestá ako aj slová v jazyku sú symbolické, pretože skutočnú vec alebo aktivitu len zastupujú.
Prečo znakovanie funguje?
Od približne ôsmeho mesiaca chcú deti zámerne komunikovať, či už svoje potreby alebo myšlienky, a podeliť sa tak o svoj svet. V tomto období sa vytvára medzera medzi chuťou a schopnosťou komunikovať, ktorá často vedie ku frustrácii a výbuchom zlosti. Vďaka rozvinutej koordinácii oka a ruky a celkovému motorickému vývinu sa však dieťa môže naučiť jednoduché znaky pre bežné veci (napr. spať, hrať, fľaša, bábika a pod.). Ako dieťa rastie, znaková komunikácia mu prestáva stačiť, nakoľko je schopná vyjadriť len jednoduché myšlienky. Dieťa potom prirodzene inklinuje ku zložitejším formám komunikácie- jazyku.
Aké sú výhody?
Na základe výskumov, ktoré sa uskutočnili hlavne v USA (viď referencie), som sa tieto pozitíva snažila rozdeliť do kategórií, aby boli prehľadnejšie. Znakovanie:
- zlepšuje komunikáciu vo všeobecnosti- dieťa je aktívny participant rozhovoru (začne konverzáciu, povie, čo chce, čo sa mu páči a pod.); znakovanie pomáha a zrýchľuje procesy učenia reči (dieťa sa učí kategorizovanie už pri znakoch a pod.); deti majú väčšiu slovnú zásobu a i..;
- podporuje intelektuálny vývin– znakovanie stimuluje symbolické funkcie, kreatívne myslenie, záujem o knihy a pod.;
- podporuje pozitívny emocionálny vývin– dieťa určuje a pomenúva jednotlivé emócie, vyjadruje emócie, vďaka úspešnej komunikácii sa znižuje frustrácia dieťaťa
- podporuje osobnostný vývin– úspešnou komunikáciou sa vytvára pocit satisfakcie a úspechu, podporuje sa sebahodnotenie a sebadôvera detí;
- zlepšuje vzťah s okolím– podporuje sa vzťah rodič-dieťa (starý rodič-dieťa,..), vyvára dôveru vo vzťahu, lebo deti sú skôr pochopené.
Všetko to tu vyzerá príliš dobre, nie? Aké sú teda nevýhody a úskalia znakovania? Na internete som zozbierala niekoľko:
- v prvom rade sú kritizované výskumy o znakovaní, ktoré sa uskutočnili, pretože mali metodologické nedostatky alebo, inými slovami, výsledky sú otázne a nedá sa im dôverovať (a to potom týka aj vyššie uvedených výhod znakovania);
- ďalším nedostatkom je vek dieťaťa– keď začnú rodičia príliš skoro znakovať, dieťa ešte nie je také aktívne a neodpovedá na signály. Rodičia môžu byť z toho pekne frustrovaní a vytvárať o to väčší tlak na dieťa a nakoniec to aj vzdať;
- netreba vynechať ani obavu rodičov, že dieťa začne neskoršie rozprávať– dôležité je pri znakovaní dodržiavať určité pravidlá, ako napr. používať znak spolu so slovom. Tým sa predíde tomu, aby dieťa preferovalo iba znakovú reč a nechcelo rozprávať;
- výrazná nevýhoda sa týka obmedzenia v komunikácii– darmo, znakovať sa dá len s tými, ktorí vedia o čom. Pri komunikácii s inými ľuďmi dieťa už nie je pochopené, čo vedie k frustrácii;
- chýba univerzálny jazyk znakovania- keďže aj znakový jazyk je len jazyk, nebude vždy fungovať. Ani dve znakujúce deti si nemusia porozumieť, nakoľko môžu mať svoje znaku trošku zmenené;
- na Slovensku máme len jeden oficiálny program znakovania– Baby signs, takže nemôžeme programy porovnávať, čo ponúkajú.
Na záver by som chcela podporiť všetkých, ktorí sa rozhodnú znakovať. Dá sa to aj spôsobom „znakovanie pre samoukov“. Stojí to menej peňazí a výstup je podľa mňa rovnaký. A samozrejme- rozprávajte s deťmi, pretože to je základ vzťahu- zdieľanie- a je jedno, akou formou to robíte, či do toho zapojíte znakovanie alebo nie.
Ďalšia časť o znakovaní bude o prvých znakoch, o tom, kedy začať a ako postupovať.
Referencie:
- L. Acredolo a S. Goodwyn- Baby signs. How to talk with your baby before your baby can talk, Vernilion, 2000
- https://en.wikipedia.org/wiki/Baby_sign
- https://www.babies-and-sign-language.com
- https://www.livestrong.com/article/267089-disadvantages-of-baby-sign-language/
- https://www.ehow.co.uk/list_7605106_disadvantages-baby-sign-language.html
Dobry den pani Greskovicova, mozem Vas poprosit o kontakt na Vas? vopred dakujem
Znakovaci jazyk sa pouziva pre deti s intelektualnymi poruchami, pretoze je jednoduche, jednoznacne a bez nuansi. U zdravych deti je urcite obohatenim jazykoveho vyvinu a u tych lenivsich na rozpravanie sluzi tu istu funkciu ako u postihnutych deti- na dorozumenie, ked dieta zaostava v slovnom vyjadrovani. Ved nakoniec u hluchonemych ma znakovanie celozivotne opodstatnenie.
Paci sa mi nazor Jozefy, ze “znakovanie” je uplne prirodzena vec a kazde dieta si so svojou mamou (otcom, surodencom,rodinou…) vytvara tie svoje gesta… Mne to, co sa nazyva znakovanie pripada velmi umele. Ale neskusila som, takze to je len nazor z druhej strany.
A teda ako to ide bez “znakovania”? Obe nase deti v roku hovorili cca tych svojich 40-50 sloviciek (jedno az dvojslabicnych). V roku a stvrt spajali slovka, v roku a pol si mrmotali jednoduche vety. Neucili sme sa znakovat, ale sme s nimi vela rozpravali, citali si, spievali si.
Váš komentár Nasa dcera ma teraz 16 mesiacov… znakovat sme zacali asi v 12-tom… teraz uz pouziva slovne spojenia… rozhodne za 2 tyzdne zvladla tiez capicu, dokonca ju naucila aj susedovych syna… dalsie znaky sli snad kazdy den novy… a hotovo bolo asi dva dni, ked ho okrem ukazovania aj povedala… odvtedy sme ani vela znakov nepridali, kedze mala zacala viac menej rozpravat… pomaly dochadzame k slovnym spojeniam co su pre nas vlastne jej prve vety… sam som na tom nic nevidel, ked to zena chcela skusit, ale musim skonstatovat, ze nelutujem jedineho centu za DVD baby sign… myslim, ze tymto sposobom sa dieta urcite rozhovori rychlejsie, ale urcite netreba len ukazovat, treba aj hovorit aby zachytavalo aj obdobu hovorenej reci a nie len znak… napriklad hojdacku stale len ukazujeme aj ked vieme povedat uz aj komplikovanejsie slova ako okuliare alebo obuvak… v kazdom pripade je to dobra vec…
a co sa tyka chlapcov, nuz su pomalsi… je to fakt, zacnu vsetko robit neskor ako dievcata, takze ked este nehovoria, netreba si z toho robit velku hlavu… mozno treba par znakov naucit aj tych najblizsich… nie su take tazke… nasa babka 10 zakladnych tiez rychlo pochopila a zrazu si s Luckou rozumeli…
Milé mamičky,
ďakujem veľmi pekne za reakcie. Odpoviem jednotlivo.
Veronika, ja som na nijaký kurz nechodila. Všetko som si našla na internete. Ak chvíľku počkáte, píšem článok o prvých znakoch a vôbec, ako na to.
Jozeka, veľmi dobrý koment. Znakovanie je naozaj prirodzené pre deti. Dokazujú to rôzne výskumy. U nás sa tomu venuje napr. Kapalková (http://www.detskarec.sk/files/neverbalnakomunikacia.pdf).
Greškovičová
Na znakovanie máme veľmi milé spomienky, prvý znak ukázala dcérka keď mala asi 10 mesiacov a bola to čapica, potom veľmi rýchlo napredovala. Bolo to úžasné ako rýchlo sa učila a ako sme vedeli spolu tráviť čas a komunikovať. Vo veku 15 mesiacov vedela okolo 100 znakov, ale nejako sme prestali s novými znakmi, pretože už začala s prvými slovami. Začala veľmi rýchlo a zrozumiteľne hovoriť. Odporúčam
Maminy, a to ste chodili niekam sa ucit to znakovanie alebo ste isli podla nejakej knizky/prirucky?
Moj syn bude mat 10mesiacov, tak by sme teoreticky to mohli vyskusat. Viem si predstavit, ze to moze byt pre nas oboch zabava.
Tiez z vlastnej skusenosti znakovanie s dietatkom odporucam… rovnako zdielam nazor, ze netreba absolvovat drahy kurz, vysledok je rovnaky alebo podobny… nevyhody som nezaznamenala, aj tie uvedene v clanku mi pridu take, no neviem najst uplne vhodny vyraz, asi nepodstatne, nezavazne, lahko odburatelne resp. take proforma, aby nejake boli napisane.
Dobrý deň, maminy, ockovia detí, ktoré úspešne znakujú, môžte sa s nami podeliť o informáciu, kedy sa vaše ratolesti rozrozprávali?
Náš syn bude mať v júni 4 roky, nikdy sme nechodili na žiadny kurz znakovania. Máme len detskú “znakovaciu” knižku Batolákov a spolu s ňou znakujeme od 10 mesiacov. Problém je ten, že syn sa vyjadruje viac pomocou znakov ako pomocov slov. My, čo mu rozumieme, problém nemáme, syn vybaví všetko. Ide o to, že verbálne rozpráva minimálne a z cudzími vôbec.
Nútia nás chodiť po vyšetreniach, kde vždy len zkonštatujú, že syn je vzhľadom k veku v poriadku, ale radu, čo ďalej nám nik nedal.
Má niekto podobnú skúsenosť, alebo dobrú radu?
Vopred ďakujem, Andrea.
dobry den Andrejka, poradit Vam neviem, len sa mozem podelit s nasou skusenostou. Nasa mala je v rovnakom veku (v juni bude mat 4 roky) ako Vas syncek a zacali sme znakovat asi tiez v rovnakom obdobi ako vy, ale nasa dcerka nejak tak prirodzene od znakov presla k reci, niekedy ak si dobre spominam po 2,5 roku veku, uz asi rok znaky vobec nepouziva. Urcite to opat bude individualna zalezitost ako so vsetkym ostatnym pri detoch.
Neviem preco, ale stale mam dojem ze znakovanie je len pomenovanie niecoho co prirodzene vo vztahu matka/ babo existuje. Je nutno z toho robit vedu?
Znakovanie je úžasná vec. Nič som o ňom nevedela, ale naša dcéra začala okolo roku znakovať sama. Vlastne ona nás tie znaky postupne učila. V roku a pol ich bolo okolo 50. Velmi nám to pomohlo, pretože začala rozprávať až okolo 20 mesiaca, čo by bolo bez znakovania veľmi frustrujúce. Odporúčam..