Poznáte to. Sú veci, ktoré vás proste od detstva desia.

Niekto sa bojí vykloniť z okna na 13.tom poschodí, niekto má panický strach zo zelených lentiliek, iný fóbiu z uzavretých priestorov.

Ja mám zoznam strašidelností celkom košatý. Ale prekonávať fóbie je pre mňa výzva.

Pod heslom, ak ma to nezabije, nutrične to posilní moju rodinu – rozhodla som sa vytvoriť si vzťah bez strachu, stresu a predpojatosti – k tlakovému hrncu.

Deň prvý

17:00 Na mojom kuchynskom stole stojí nový Tefal Clipso+ a smeje sa mi do očí. Nie. Nie som mäkká. Návody na použitie nečítam!

17:02 Napúšťam do neho vodu a pokladám na varnú dosku k prvému „ dezinfekčnému“ vareniu.

17: 03 Prichádza synátor po tréningu a len tak spak ruky chce otvoriť dekel hrnca s básnickou otázkou „ čo máme na večeru“?

Keby samu to podarilo, jeho hlad by nás stál aj náš zánovný digestor a iste by stropom prerazil do postele mladšieho dieťaťa, nedajbože vyletel komínom a ….. (nie, prečo, veď nie som predposr…).

Dekel bol ale silnejší ako on a jeho hlad. Do hrnca ho nevpustil.

17:03 Nasledujúcu minútu vrieskam na syna, že nás mohol zabiť.

17:04 Golem ožíva. Najprv trošku, ale postupne viac a viac sičí , tak mi príde vhodné pootočiť ventilom na značku „ para“, aby sa ukludnil. Tento úkon bol golemom pochopený presne naopak a ja začínam nepríčetne vrieskať na celý dom o pomoc.

17:05 Prichádza moje najstaršie dieťa, ktoré pri pohľade na mňa vyvráti oči, vypne sporák, paru nechá pokojne dosyčať a chytí do ruky návod na použitie.

17:10 Tvárim sa pred rodinou opäť na chvíľu konštuktívne, vyťahujem mäso z chladničky.

Hladkým ťahom noža rozrezávam fóliu, zo zvyku prikldám bližšie k nosu. Hovädzie mäso na polievku, čo som kúpila dnes v BILLA – s dátumom expirácie pozajtra – hádžem šmahom ruky do koša. Je pokazené. Hnusne smrdí. Br. BILLA HEUTE dnes neplatí. Resp. My sme zaplatili.