Míľa pre mamu – z kroniky v roku 2007

Podujatiu Míľa pre mamu v roku 2007 predchádzali veľké zmeny. Guinnessov rekord mal v sebe obrovskú energiu. Myšlienka o zmysluplnosti materských centier sa vďaka podujatiu „Guinnessov svetový rekord v počte osôb, tlačiacich kočík na trase jednej míle“ uhniezdila vo viacerých krajinách. 

Afričanky nosia deti v šatke

Kočíková míľa si získala obrovský medzinárodný ohlas a sympatie. V tom roku sa Únia materských centier rozhodla dať celej akcii multinárodný a multikultúrny rozmer a pozvať aj ženy z krajín, kde detský kočík patrí do výbavy bohatších žien a väčšina mám nosí svoje deti v náručí, alebo šatke.  

Prekonávanie rekordu nahradila Únia materských centier podujatím, ktoré je prístupné všetkým mamám, nielen tým, ktoré práve kočíkujú.  V rámci medzinárodnej siete materských centier mine sa do akcie March Mile for Mothers zapojili aj mamy z Trininidadu, Jamajky, Ugandy, Holandska, Maďarska, Poľska a Ruska.  

To bol impulz, ktorý bol smerodajný pre začiatok éry podujatia Míľa pre mamu. 

Z „Guinnessu“ sa stáva Míľa pre mamu

Vlastný svetový rekord už nemalo zmysel prekonávať. Prísne pravidlá znemožňovali organizovať Guinessov rekord pre podujatie, ktorého intenzita rástla takto geometricky.  

A tak každý, kto chce vyjadriť úctu a lásku materstvu, môže od roku 2007 prísť na podujatie Míľu pre mamu.  

 „Myslíme si, že dôležité nie sú rekordy, ale pocit spolupatričnosti. Sme mamy bez ohľadu na to, akú máme farbu pleti, kde bývame, či máme kočík, alebo len svoju náruč,“ hovorí hlavná organizátorka podujatia Elena Bakošová z Únie materských centier.  

Symbolickú míľu už smie prejsť každý – pešo, na bycikli, s dieťatkom v kočíku, alebo na pleciach.

Môžete ju darovať svojej mame, starej mame, krstnej mame či adoptívnej mame. Zároveň ju však venujete všetkým mamám na Slovensku.