Austrálski vedci z Univerzity Monash v Melbourne tvrdia, že rodičovstvo pomáha mozgu ostať mladým.
Matky a otcovia starší ako 70 rokov majú vraj podľa snímok magnetickej rezonancie väčšiu sivú hmotu v porovnaní s mozgom ľudí, ktorí nikdy nemali deti.
Shutterstock
Sivá hmota sa nachádza v krajnej časti koncového mozgu, ten v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď.
Hovorí sa, že mozog staršieho človeka si už toľko nepamätá, pamäť sa oslabuje. Najväčší vplyv na vitalitu nášho mozgu má spôsob nášho života, to, ako udržiavame svoj mozog v kondícii, ako ho „zaťažujeme,“ a trénujeme ho.
Učenie a všetko nové mozgu prospieva a podnecuje ho k tvorbe nových spojení medzi neurónmi.
A čo iné je rodičovstvo, ak nie sústavným učením?
Výskum sa zameriava na identifikáciu kritických období rodičovstva, keď je mozog vysoko „plastický“ a na skúmanie zmien mozgu niekoľko mesiacov po pôrode. Štruktúru mozgu mení tehotenstvo a popôrodné obdobie – prispôsobuje sa príchodu dieťaťa.
Autori štúdie tvrdia, že noví rodičia stoja pred nekonečnou sériou nových výziev, aby zabezpečili prežitie svojich potomkov. Okrem svojich osobných potrieb musia čerství rodičia čeliť neustálym požiadavkám na starostlivosť a ochranu svojho dieťaťa. S pribúdajúcim vekom detí sa objavujú nové výzvy – plienky a detské fľaše nahrádzajú desiaty do školy a futbalové tréningy.
Závery predbežne hovoria o tom, že nervové zmeny spojené s počiatočnými fázami rodičovstva pretrvávajú do vyššieho veku a že u žien môžu byť spojené s lepšími kognitívnymi výsledkami.
Dlhodobý vplyv rodičovstva na štruktúru ľudského mozgu však nie je známy a výskum v tejto oblasti je stále v začiatkoch.
Loading...