Opäť sa vraciame k problematike materského. Pred rokom, kedy (1.1.2004) nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, zavádzajúci starú dávku s novým menom – materské, bolo v médiách príslušnými predstaviteľmi verejnej správy prezentované tvrdenie, že materské od januára 2005 nebude mať tzv. strop, teda jeho výška bude vychádzať zo skutočného príjmu a nebude mať hornú hranicu tak, ako tomu bolo doteraz.
Pozrime sa spolu na to, aká je realita. Nepovažujem za potrebné opäť sa vracať k základným pojmom a charakteristike dávky materské. Pre tých čitateľov, ktorí s týmto nie sú oboznámení, uvádzam odkaz na článok „Materská“ od januára 2004.
Pripomeňme si aspoň základnú podmienku pre vznik nároku na materské:
Nárok na materské (dávku nemocenského poistenia) vzniká poistenkyni, ktorá je tehotná, alebo sa stará o narodené dieťa, pričom účasť na nemocenskom poistení v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola najmenej 270 dní.
Nemusí ísť o nepretržitú dobu poistenia 270 dní, doba poistenia môže byť v posledných dvoch rokoch aj prerušená. Upozorňujem na veľmi častý omyl, materské nijak nesúvisí so zdravotným poistením.
Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.
Nárok na výplatu materského vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Žiadosť vystaví lekár pred nástupom na materskú dovolenku. Tu je potrebné upozorniť na to, že na materskú dovolenku môže nastúpiť len poistenec, ktorý je zamestnaný. V opačnom prípade nejde o materskú dovolenku ako takú, teda o pracovné voľno. Žiadosť o materské vystaví v tom prípade lekár 6 príp. 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Od 1.1.2005 už nevykonávajú nemocenské poistenie zamestnávatelia, ale Sociálna poisťovňa.
Sociálna poisťovňa pre určenie výšky materského považuje za rozhodujúci skutočný deň vzniku nároku na materské, nie deň uplatnenia nároku na výplatu materského. V praxi to znamená, že ak aj došlo k posunu nástupu na MD, materské sa bude počítať podľa stavu aktuálnemu ku dňu vzniku nároku naň. Nárok na výplatu materského je možné uplatňovať do troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrí. Po uplynutí tejto lehoty je nárok na výplatu dávky premlčaný.
Výška materského je (§ 53) uvedeného zákona 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ (§55) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Vymeriavacím základ je teda jednoducho povedané hrubý príjem. Rozhodujúce obdobie (§54) na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na materské, ak zákon nestanovuje inak. Zákon stanovuje kratšie rozhodujúce obdobie. Ak doba trvania nemocenského poistenia netrvala celý rok, je rozhodujúcim obdobím doba od vzniku nemocenského poistenia do vzniku nároku na materské.
Prerušenie poistenia (§26)má rovnaké následky ako zánik poistenia. Po odpadnutí dôvodov na jeho prerušenie sa počíta rozhodujúce obdobie od tohto dátumu. Ak by došlo k zmene vymeriavacieho základu, zmení sa aj výška materského. Poistenie na nemocenské poistenie sa prerušuje napr. pri neplatenom voľne, pri neospravedlnenej absencii v práci, od 11. dňa OČR atď.
Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, teda aj doba starostlivosti o dieťa do 3 rokov ( MD a RD ak nevykonáva zárobkovú činnosť.).
Ak vznikol nárok na materské do 31.12.2004, použijú sa pre výpočet materského aj ust. § 253 ods. 3 a 4 zákona. Podľa týchto ustanovení sa denný vymeriavací základ určí podľa § 55, najviac však zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 ( materské od. 1.1.2004 do 30.6.2004) a v roku 2003 ( materské od 1.7.2004 do 31.12.2004)
Pre výpočet výšky materského, na ktoré vzniká nárok od 1.1.2005 sa tieto ustanovenia už nepoužijú. Napriek tomu je výška materského ohraničená.
Pre účely platenia nemocenského poisteniaje stanovený minimálny vymeriavací základ (§ 138 ods. 11 a 12) ak zákon neustanovuje inak, mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy, a tiež maximálny vymeriavací základ (§ 138 ods. 13 pís. b), a to nasledovne:
– v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
– v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.
Materské je 55% denného vymeriavacieho základu. Keďže denný vymeriavací základ má aj hornú aj dolnú hranicu, je teda obmedzená aj výška materského.
Uvedené obmedzenie vymeriavacieho základu tu bolo aj doteraz, netýkalo sa však materského, nakoľko materské malo výslovne stanovené obmedzenie v § 253 ods. 3 a 4 zákona .
príklad : materské v prvom polroku 2005:
Ak nemocenské poistenie trvalo bez prerušenia celý predchádzajúci rok, je rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského, na ktoré vzniká nárok v roku 2005 hrubý príjem za 12 mesiacov roku 2004. Tento hrubý príjem je vymeriavacím základom pre určenie výšky materského, avšak len za predpokladu, že nepresiahne sumu, ktorá je maximálnym vymeriavacím základom na platenie nemocenského poistenia , v zmysle § 138 ods. 13 pís. b) zákona, dosiahnutým poistenkyňou v rozhodujúcom období.
Ak bol hrubý príjem v roku 2004 vyšší ( viac ako 20 267 Sk mesačne), materské sa vypočíta ako 55% maximálne zo sumy, z ktorej sa maximálne platilo nemocenské poistenie v roku 2004. V roku 2004 sa nemocenské poistenie platilo maximálne zo sumy 1,5 násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu z roku 2002, ktorý bol 162 132 Sk.
Podľa uvedeného by maximálna výška materského v prvom polroku 2005 mala byť suma 11 146 Sk mesačne.
Počas materskej dovolenky je možné bez straty nároku na materské mať neobmedzený príjem z prác vykonávaných mimo pracovného pomeru, (resp. by prišlo do úvahy aj uzavrieť súbežne iný pracovný pomer, ako ten, z ktorého plynie nárok na materské). SZČO nie sú povinné živnosť prerušiť, v tom prípade je však potrebné platiť poistné na nemocenské poistenie.
ahojte,potrebovala by som zistit,ci sa mozem pokusat o babatko aj ked som este neodrobila rok v novom zamestnani.pocula som,ze uz nemusite mat odrobeny ani rok,ani polroka a mozte otehotniet,materska by mala vyjst normalne