Radšej falošnú istotu, ako si vyčítať smrť bábätka

Jana:

Niekedy si myslím, že si prepchávame obydlia všelijakými takýmito žiaričmi a elektronickými pomôckami, ktoré nie vždy sú v konečnom dôsledku prínosom, lebo získa človek falošnú istotu. Je ten prístroj stopercentný alebo spôsobí aj falošné poplachy, ktoré ale prítomní považujú za skutočné a tešia sa, ako im zachránil dieťa? Podľa čoho zistiť, že išlo o ozajstný problém?

Ja som napríklad ani nestresovala, keď mi dieťa občas spalo na brušku, nechala som ho, prečo nie? Že je tam štatisticky vyššie riziko (SIDS)? Ale štatisticky je najrizikovejšie napríklad sedadlo vedľa vodiča a veľa rodičov si tam posadí novorodenca, sedačka tiež všetko neuchráni.

Mne osobne by monitor nedodal viac istoty. Iné je, ak by moje deti mali nejaký problém, zvažovala by som určite, čo je dostupné a mohlo by byť prínosom pre jeho riešenie.

Lenka:

Mať, či nemať? Je to vecou názoru a snáď aj finančných možností každého rodiča. Pre mňa však bol SIDS strašiakom už vtedy, keď som o tom prvý raz počula v televízii. Nechcem si ani len predstaviť, čo prežívajú rodičia detí, ktorým takto náhle a nečakane zomrie bábätko.

Keď sme zistili, že čakáme vytúžené bábätko, s manželom sme ani nezaváhali, či kúpiť alebo nekúpiť. Jednoducho sme ho pred pôrodom kúpili a som šťastná, že ho máme. Od príchodu z pôrodnice sa nám v prvom mesiaci spustil alarm viackrát. Konzultovala som to s pediatričkou, ktorá mi hovorila aj to, že môže ísť aj o zbytočný poplach, nakoľko bábätká dokážu dýchať veľmi plytko a možno práve vtedy monitor dych nezaregistruje.

Možno išlo v našom prípade v prvom mesiaci o zbytočné poplachy, no jeden určite zbytočný nebol. V noci nás prebudil alarm, na ktorý som vyskočila z postele ako blesk (ako vždy). Keď som s malou pokývala, aby sa prebrala (moja prvá reakcia) a zistila som, či dýcha, tak malá zalapala po dychu a nakoniec sa nadýchla. Viete si predstaviť tú úľavu a pocit na nezaplatenie z toho, že máme monitor?

Možno to už niekedy ako rodičia preháňame, ako sa píše v článku, no radšej urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som SIDS predišla, ako by som mala zvyšok života prežiť bez toho malého pokladu a vyčítať si, že som mohla oželieť peniaze na dovolenku a podobne a monitor kúpiť a možno by som zachránila svojmu dieťaťu život…