Ako je to s podporou mamičiek, Sloveniek, žijúcich v zahraničí

Ako je to s podporou mamičiek, Sloveniek, žijúcich v zahraničí

Po otvorení sa hraníc do sveta v roku 1989, no ešte radikálnejšie po našom vstupe do EU, sa zvýšil počet Sloveniek, ktoré žijú v zahraničí. Keď sa z nich stanú matky, alebo ak vycestujú s malými deťmi, prichádzajú otázky, ktorá krajina a za akých podmienok môže vyplácať materské, rodičovské dávky, prídavky, podpory a podobne.

Čo k tejto problematike hovorí všeobecne legislatíva

Vzťahy medzi Slovenskom a jednotlivými krajinami v tejto oblasti nie sú vždy jasne stanovené a pokiaľ žijete v krajine mimo EU, je potrebné sa informovať o vašich právach na miestnych úradoch, prípadne na Slovensku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Situácia je jednoduchšia, pokiaľ žena žije v krajine EU, prípadne na Islande, v Nórsku alebo Lichtenštajnsku. Vtedy platia koordinačné predpisy Európskeho spoločenstva – normy európskeho práva, uplatňovanie ktorých je jednotné a záväzné pre všetky členské krajiny EU. Ich cieľom je dosiahnuť v rámci EU stav, kedy oprávnené osoby poberajú dávky spravodlivým spôsobom: na jednej strane predchádza duplicitnému vyplácaniu dávky, na druhej strane zaručuje, aby sa orgány štátu, ktoré majú povinnosť vyplácať dávky, nezbavovali svojej povinnosti odkazovaním na to, že povinný je iný štát.

Pre matky s deťmi žijúcimi v EU sú v tejto súvislosti dôležité:

Tieto nariadenia sa vzťahujú na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, štátnych zamestnancov, študentov, dôchodcov, pozostalých, utečencov, osoby bez štátneho občianstva a ich rodinných príslušníkov a aplikujú sa v prípadoch nároku na:

Pre mamičky a nastávajúce mamičky na Slovensku ide predovšetkým o nárok na:

Pre nárokovanie si dávok je dôležité vedieť, do ktorej z možných kategórií matka žijúca v zahraničí spadá.

Príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná. Migrujúci pracovník má nárok na rovnakú výšku rodinných dávok ako človek, ktorého deti majú trvalé bydlisko v štáte, kde je zamestnaný. Túto sumu možno potom vyplatiť/exportovať do štátu, v ktorom má dieťa/deti migrujúceho pracovníka trvalé bydlisko. Ak je výpočet rodinných dávok nižší v štáte, kde majú trvalé bydlisko rodinní príslušníci migrujúceho pracovníka, suma sa neznižuje.

Pracuje v jednom členskom štáte, býva v inom a do miesta svojho trvalého bydliska sa vracajú denne, resp. minimálne raz za týždeň. Príslušným štátom na vyplácanie rodinných dávok je štát, v ktorom je zamestnaný.

Je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je po určitý čas (nie viac ako jeden rok s možnosťou predĺženia najviac o jeden rok) vyslaná pracovať do iného členského štátu. Keďže jej pobyt v štáte vyslania je len dočasný, zostáva začlenená do systému sociálneho zabezpečenia štátu, kde bežne pracuje. Príslušným štátom na poskytovanie rodinných dávok je štát, v ktorom je obvykle zamestnaná, a nie štát, v ktorom dočasne vykonávajú svoje povolanie.

Osoba, ktorá dostáva dávky v nezamestnanosti z poistenia pre prípad nezamestnanosti, má nárok na rodinné dávky od toho štátu, ktorý jej vypláca dávky v nezamestnanosti. V zásade je to štát, v ktorom bola naposledy zamestnaná, hoci za niektorých okolností to môže byť aj štát, v ktorom má trvalé bydlisko.

Čo znamenajú tieto predpisy v praxi?

V praxi to znamená, že pre matku žijúcu v zahraničí v krajine EU, ktorá spĺňajú zákonom stanovené podmienky, je platná legislatíva štátu, v ktorom je zamestnaná, prípadne v ktorom žije ako rodinný príslušník a tento štát jej aj poskytuje sociálne dávky nárokovateľné z platnej miestnej legislatívy. Osobitné pravidlá platia pre osoby, ako napr. vyslaní pracovníci, zamestnanci v nákladnej doprave, leteckej doprave, štátni zamestnanci, pomocný personál Európskych spoločenstiev, členovia a zamestnanci diplomatických misií a konzulárnych zastupiteľstiev.

Kde o dávky v zahraničí žiadať?

Keď ako Slovenska alebo váš manžel pracujete v členskom štáte, máte povinnosť uplatniť si dávky v členskom štáte, lebo ste považovaná za migrujúceho pracovníka a máte na ne nárok ako žena príslušného členského štátu. Pokiaľ predložíte kompetentným úradom doklady potvrdzujúce váš dlhodobý pobyt a štatút v danej krajine, máte nárok na dávky v tom rozsahu ako občania krajiny, kde žijete. Kompetentnými úradmi sú vždy tie, ktoré v danej krajine vyplácajú rodinné dávky. Napr. v ČR sú to úrady práce, v Nemecku spolkový úrad práce, v Rakúsku sú to daňové úrady, tie sú kompetentné pre výplatu prídavku na dieťa a rodičovský príspevok vypláca inštitúcia zdravotného poistenia, v Maďarsku – Maďarská štátna pokladnica, v Írsku je to Ministerstvo sociálnych vecí, v Holandsku banky sociálneho poistenia.

Na aké dávky a v akej výške mám nárok?

Každý členský štát EÚ vypláca dávky podľa vlastnej legislatívy. Najčastejšie ide o prídavok na dieťa. Niektoré štáty majú aj dávku podobnú nášmu rodičovskému príspevku. Rodičovský príspevok sa nevypláca v Taliansku, Veľkej Británii, Holandsku, Portugalsku a Španielsku. V tom prípade majú naše matky nárok na slovenské rodičovské príspevky za splnenia ostatných zákonných podmienok. Keď žijú dočasne v zahraničí, môžu požiadať o dávku na Slovensku na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je príslušný vyplácať túto dávku podľa trvalého pobytu rodiča, zväčša matky. Je to tak aj s príspevkom pri narodení.

Ak by ste dostali v zahraničí priznanú dávku v nižšej výške, než ju stanovuje slovenská legislatíva, môžete si v SR nárokovať jej vyrovnanie. Dĺžka poberania dávok môže byť rôzna v jednotlivých krajinách EU. Preto, pokiaľ by ste v zahraničí mali nárok na dávku kratšie ako v SR, môžete si ju po ukončení vyplácania v zahraničí nárokovať na Slovensku.

Otázky súvisiace s nárokom na príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok pri prvorodenom dieťati, prídavok na dieťa a rodičovský príspevok môžete konzultovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne v Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny: www.upsvr.sk.

Kedy mám nárok na materské?

Na materské v SR vám vznikne nárok vtedy, ak ste boli nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom najmenej 270 dní. Podmienkou je, že ste zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Nárok na materské vám vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodíte skôr, tak odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pre konkrétnejšie informácie sa obráťte na Sociálnu poisťovňu, prípadne konzultujte ich poradňu cez internet na www.socpoist.sk.

Na akých tlačivách prebieha komunikácia medzi úradmi krajín EU?

Pre potreby komunikácie medzi úradmi krajín EU boli vypracované E-formuláre tak, aby boli identické a porovnateľné v tých jazykoch, v ktorých sa predkladajú príslušnej inštitúcii na potvrdenie. Tieto formuláre obsahujú všetky potrebné informácie pre určenie dávok a na preukázanie nároku, ako aj názvy a adresy inštitúcií v členských štátoch. Na rodinné dávky sa vzťahujú E-formuláre série E 400. Súčasťou každého E formulára sú podrobné pokyny a poznámky potrebné na jeho vyplnenie. Základnou úlohou výmeny informácií prostredníctvom E-formulárov medzi príslušnými inštitúciami je určiť príslušný štát pre výplatu rodinných dávok, prípadne, určiť výšku vyrovnávacích dávok.

Čo v prípade, že mi krajina, v ktorej žijem, nechce priznať dávky?

Ak vám krajina, v ktorej žijete, neuzná nárok na prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa alebo na príspevok pri prvorodenom dieťati, môžete si ich uplatniť v SR. Pokiaľ vám však dávka nie je priznaná napriek tomu, že na ňu zjavne máte nárok, môžete situáciu riešiť súdnou cestou. To je však až posledná z možností. Skôr než ju podstúpite, skúste sa obrátiť na SOLVIT centrum. Sieť SOLVIT bola vytvorená za účelom hľadania efektívnych a neformálnych riešení problémov pri aplikovaní európskej legislatívy. Podrobné informácie o presnom postupe nájdete na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/solvit/site/index_sk.htm

Druhou možnosťou pre prípad, že by ste sa domáhali ochrany základného práva (napr. práva rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu, ktoré sa vykonáva v medziach zákona) voči slovenskému orgánu verejnej správy (t.j. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ), je obrátiť sa na slovenského verejného ochrancu práv. Bližšie informácie o jeho pôsobnosti a postupe ako podať podnet získate na stránke: www.vop.gov.sk.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...