Chcela by som mať malého černoška.

Bola tak polovica horúcich práznin, a my  niekde medzi 5. a 6.tou triedou ZDŠky. Teta Ružena lovila z hrnca horúcu kukuricu, ktorá nás svojou vôňou vtiahla do  letnej kuchyne . Hompáľajúc nohami pod stolom, ohrýzajúc zlatožltý klások , Maruška len tak prehodila. „ Keď budem veľká, chcela by som mať malého černoška“. 

Jej mama, typická žienka z malej  podkarpatskej dediny, natiahla  zablatenú ruku, ktorou ešte pred malou chvíľou šúpala zemiaky, a s dokonalým „cap“ Maruške jednu vyťala. „ Ja ti dám černoška“ ! a pokračovala v krájaní zemiakov do gulášu. 

Neviem kde vtedy medzi futbalom pri potoku a kukuricou prišla na túto myšlienku Maruška, a len matne tuším, čo prebehlo hlavou tete Ružene. Ale mne sa táto scénka vracia pred oči vždy, keď vidím obrázky detí z  “tretieho” a ďalšieho sveta. 

Facka od tety Ruženky bola pre mňa

Mám pocit, že tú facku od tety Ruženy dostávam za každým, keď neurobím nič. Keď vypnem telku, lebo mi pri pohľade na hladné deti v Indii zviera žalúdok. Keď zavriem časopis s fotoreportážou o cholere na Haiti, lebo veď, ja sa musím starať v prvom rade o svoje deti a svoju rodinu. 

Chudoba v treťom a inom  svete… o to sa musí postarať predsa nejaký  globálny systém. 

Globálny systém som ja

Iný “Globálny systém” nefunguje. Systémom môžem byť ja, aj ty.  A možno práve preto, že máme doma svoje vlastné deti. Ako inak im chceme lepšie vysvetliť, ukázať,  vychovať ich  k vnímavosti ku svetu, v ktorom žijeme. Našla som peknú cestu. Adopciu na diaľku. 

Aktuálne projekty  SKCH

Slovenská katolícka charita sa rozhodla rozšíriť projekt Adopcia na diaľku®, ktorý v súčasnosti funguje v Indii a Albánsku o ďalšie dve krajiny.

Po katastrofálnom zemetrasení, ktoré postihlo Haiti, sa ich pozornosť zamerala práve na túto krajinu. Okrem okamžitej a nevyhnutnej pomoci hneď po zemetrasení, kedy sa rozdávali v boji proti cholere hygienické balíčky, vyvíja SKCH aktivity najmä v dlhodobých projektoch, ktoré umožnia obyvateľom postaviť sa na vlastné nohy a zaistiť si  svoje základné potreby .

Pred dokončením je budova materskej školy pre 250 žiakov so 4.triedami, vzdelávacie centurm v rybárskej dedinke vzdialenej 50 km od hlaného mesta,  a sirotinec pre 30 detí, ktoré po zemetrasení bývajú stále v provizóriu. 

Druhou krajinou, o ktorú je projekt rozšírený je Vietnam. Mnohí z nás Vietnam vnímame len cez predavačov na našich tržniciach. Tí starší si pamätajú súdružské vzťahy Československej socialistickej republiky a Vietnamu. Lenže mnohé oblasti tejto krajiny trápi veľká chudoba a sociálne problémy, na ktoré rovnako ako všade na svete, najviac doplácajú deti. Mnoho z nich zápasí s rôznymi chorobami, je nakazených vírusom HIV alebo by bez pomoci darcov nemohli chodiť do školy, navštevovať lekára.  Tamojšia katolícka charita dostala povolenie na vykonávanie svojej činnosti len pred dvoma rokmi a ešte stále je prísne kontrolovaná tamojším socialistickým režimom.