Každý rok si novorodenecký tetanus vyžiada životy 140 000 detí na celom svete

V roku 1999 zostával materský (maternálny) a novorodenecký tetanus stále závažným problémom verejného zdravia v 58 krajinách sveta. Toto ochorenie je každý rok zodpovedné za bolestivú a zbytočnú smrť 140 000 novorodencov a približne 30 000 matiek, žijúcich v chudobných a odľahlých oblastiach rozvojových krajín, ktoré sú často mimo dosahu aj tak nedostatočného systému zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že na Slovensku sa tetanus za hrozbu nepovažuje, niekde vo svete si každé tri minúty vyžiada život jedného bábätka.

Tetanus spôsobuje všadeprítomná baktéria nazývaná Clostridium tetani, ktorá sa do tela dostáva cez otvorené rany. Keď sa baktéria dostane do tela, začne produkovať neurotoxín, ktorý vyvolá bolestivé príznaky tetanu – choroby, na ktorú vätšina detí zo zasiahnutých, menej vyvinutých zemí umiera. Ešte dnes na ňu umiera 95% nakazených detí, ktoré nemajú prístup k liečebným prostriedkom. Dve najzraniteľnejšie skupiny ľudskej populácie – ženy pred pôrodom a po pôrode a ich novonarodené deti – je možné pred infekciou chrániť aj prostredníctvom hygienických pôrodných postupov a správneho ošetrenia pupočnej šnúry.

V rozvojových krajinách, kde ženy a deti často nie sú zaočkované a kde väčšina pôrodov prebieha doma v nedostatočne hygienických podmienkach, pričom na ošetrenie pupočnej šnúry sa neustále využívajú rôzne nevhodné prostriedky, sú však matky a ich novonarodené deti stále vystavené vysokému riziku nákazy tetanom. Život v odľahlých oblastiach s obmedzeným alebo so žiadnym prístupom k zdravotnej starostlivosti zvyšuje nielen riziko infekcie, ale aj riziko, že chorých na tetanus nebude nikto liečiť a úmrtia na toto ochorenie nebudú nikdy nikde zaznamenané. Skutočnosťou zostáva, že materský (maternálny) a novorodenecký tetanus sa bežne vyskytujú v chudobných krajinách s veľmi slabou infraštruktúrou zdravotníckych zariadení a s nedostatočnou alebo neexistujúcou zdravotnou starostlivosťou. To všetko zhoršuje ešte aj chudoba, minimálna hygiena, nízka miera očkovania, geografické obmedzenia a niekedy aj spoločensko-sociálne úskalia.