V niektorých izraelských kibucoch ešte pred 15 rokmi mali detské domy. Tam rodičia umiestňovali svoje deti, často ešte len batoľatá, aby sa mohli venovať práci pre kolektív a potom sami sebe a vlastným záľubám. O deti sa starali zdravotné sestry, neskôr učiteľky a vychovávateľky. Vraj pre to, že na rozdiel od rodičov, mali na to vzdelanie a skúsenosti. Deti v dome jedli, hrali sa, učili sa rôzne veci a dokonca tam aj spávali. Rodičia ich mohli navštevovať (dve hodiny denne) a v niektorých kibucoch aj ukladať na spánok. Inak bolo všetko naprogramované: kŕmenie, kakanie do nočníka, hry, spánok, prechádzky.
Dnes sa v Izraeli vedie debata o tom, či to tak bolo správne a čo to porobilo s deťmi, ktoré boli súčasťou tohto experimentu. Názory sú rôzne. Niektoré z týchto detí (dnes už rodičia a starí rodičia) tvrdia, že to bolo fajn a majú veľa zážitkov aj priateľstiev na celý život. Iné, a tých je, zdá sa, väčšina, tvrdia, že ich to poznačilo skôr negatívne. Nevedeli ako funguje “normálna” rodina. Nikdy nevideli rodičov pripravovať jedlo (kibucníci sa stravujú v spoločných jedálňach), nenaučili sa, ako fungujú peniaze a čo koľko stojí (v kibucoch ľudia nedostávali výplaty, ale za prácu dostávali stravu, ošatenie, potreby do domácnosti aj benzín do spoločných áut) a čo je najhoršie, nepodarilo sa im s rodičmi nadviazať zdravé vzťahy. To z nich urobilo zvláštnych ľudí, ktorí sa boja citov a toho, že ich milovaní im aj tak odídu. Problémom bolo aj to, že v detských domoch a všeobecne v kibucoch neexistovalo žiadne súkromie. Všetky prehrešky, traumy, či manželské problémy riešil verejne volený výbor.
Zástancovia takejto výchovy ale hovoria, že detské domy vychovali z detí silných jedincov, ktorí sa vedia presadiť v kolektíve a zbytočne ich nezväzujú ohľady na iných.
Faktom je, že v posledných rokoch kibuce v Izraeli postupne miznú a s nimi aj ich výchovné metódy. Sama mám niekoľko známych, ktorí vyrástli v kibucoch. A musím povedať, že som nevidela mnoho rodičov, čo by sa tak obetovali pre svoje deti a ich záujmy. Sú tiež nadmieru úzkostliví a svoje už aj odrastene deti neradi púšťajú samé. Asi im chcú dať to, čo im samým chýbalo.
(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Aký je rozdiel medzi chrípkou a prechladnutím
Tehotenské. Kto má nárok, kedy požiadať, aká je výška dávky
Suché pery a „vyštípané“ okolo úst
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
20 básničiek pre Mikuláša
Magnézium v tehotenstve. Naozaj pomáha?
Súťaž o 2 x Darčekovú sadu Citron a mäta od FROSCH
Vyhrajte Retrohranie. Vyše 200 hier nášho detstva.
Hrajte o vstupenky do svetelneho parku Story of lights
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Musim uznat, ze clanok je naozaj pravdivy, ale nesuhlasim uplne s poslednymi vetami. Ja som zila v Izraeli 7 rokov, z toho 3 a pol roka v niekolkych kibucoch. A rok a pol som bola vychovavatelkou v skolke v jednom z nich. Ked mi kamaratky len o par rokov starsie odo mna rozpravali o tomto systeme, na ktorom boli vychovavane bola som sokovana. Nebrali to vobec tragicky, brali to ako fakt tak to bolo a koniec. I napriek tomu ako zili VSETKY rodiny co poznam, vychadzaju spolu velmi dobre. Hovorim o rodicoch, detoch i starych rodicoch. Totizto v ich viere je na prvom mieste RODINA. V ich rodinach vladne taka laska a porozumenie medzi generaciami ako som tu na Slovensku este nezazila, i ked sa mame radi a vsetko, co s tym suvisi. Samozrejme, ze sa najdu vynimky. Ale ja osobne som sa za cely ten cas s takou vynimkou nestretla. Aj rodiny, ktore neboli veriace, ci skor pobozne si vzdy nasli cas na spolocnu shabatovu veceru, co napriklad v mojej rodine sa nestalo ani raz aby sme mali spolocnu nedelnovu veceru od kedy sme sa vsetci odstahovali z rodicovskeho domu. Este krajsie je na tom ak si spolocne zapalia shabatove sviecky a zaspievaju par pesniciek. Nasi susedia boli takmer vsetci pobozny a preto sme kazdy piatok mali moznost pocut tieto ich rodiine “ritualy”. Velakrat som im tie vztahy tajne zavidela. Mnohi nas aj zacali povazovat takmer za rodinu a volali nas na tieto vecere. Ja som clovek neveriaci, ale k takemuto zvyku by som sa dala nahovorit.
Ale ved ty Neta hovoris presne to iste co ja, len z ineho konca. Ano, kibuce a este aj pred holokaustom (prvy vznikol tusim v roku 1905) sluzili presne na to, co si popisala. Ano, postavili Izrael na nohy. Ano, hlavne po holokauste bolo treba vychovat generaciu, ktora sa uz nenecha prevalcovat. To ale neznamena, ze sa v nich neurobili chyby a vychova deti bola podla mna jednou z nich. O kibucoch som sice nepisala diplomovu pracu (a teda uznavam, ze o tom neviem tolko ako ty), ale pisala som o nich niekolko reportazi a rozpravala sa s detskymi psychologmi, ktori mi hovorili o tom, ze deti kibucnikov (ja nehovorim, ze vsetky) maju problem nadvazovat vztahy. A ja sa ani necudujem, ked ich namiesto mamy vychovavala nejaka profesionalna teta vychovavatelka.
nespochybnujem fakty, a nikdy som netvrdila, ze pises nepravdy. Je to len otazka podania. O vychove v kibuci som pisala dpilomovu pracu, takze aspon trochu do toho vidim. Skoda, ze to tvoje podanie je take negativne, a ako vidim, nemyslim si to sama. ANO je pravda, ze boli deti skoro oddelovane od rodicov, a ked velmi chces da sa povedat, ze cielom bolo vychovat silneho jedinca (nesuhlasim s tym, ze bezohladnych k inym! ). Ale urcite treba napisat aj dovod vzniku kibucov. To, ze ich zakladali mladi ludia vo veku 20 rokov+, ktori pred vojnou opustili svojich rodicov a krajiny prenasledovane pohromami a neustalym vykoristovanim a ze to boli mladi ludia, ktori prezili holokaust, prisli o rodicov a cele rodiny a v budovani kibucov a krajiny Izrael videli lepsiu buducnost pre svoje potomstvo – najma z existencnej stranky. Preto, aby sa nemuseli bat, ze ich deti a rodiny niekto zas zlikviduje. Kibuc je prezita vec, fungoval jednu, dve generacie a teraz sa ako system rozpadava – tak ako padol i komunizmus v Europe. Vyplnil svoj ciel – v Izraeli postavit krajinu na nohy – V Europe spamatat sa z vojny. Deti, ktore vyrastali maju zrejme iny vztah k rodicom, nikto to presne nemoze posudit. Osobne s takouto formou vychovy nesuhlasim, a dnes uz asi nikto, preto to dalej uz neexistuje. Tiez neviem odkial si zobrala fakt, ze sa kibucnici boja citov…
Velmi infantilne napisany text. A tolko, co Jana napisala o kibucoch snad vie kazdy. Prekvapuije ma, ak nie. A poznam mnoho takych, ktori opisuju aj krasy Slovenska. Alebo kraja v ktorom ziju. A ak nieco kritizuju, tak bez toho pohrdliveho tonu. Napriklad aj taka pani Veronika Sikulova je na materskej, pise blogy ( tnky.sk), a to teda je co citat! Ale komu sa paci a zaujima to, co pise Jana Shemesh, nech si to cita. To je skutocne na celom to najlepsie, ze si prosto mozme vybrat. Tak ale ja teda odtialto idem, tieto texty nemusim.
Ahoj, mne sa tiez velmi pacia tvoje prispevky, mne velmi vyhovuje, ze poskytujes nejake info o zivote v Izraeli, ja som tiez inak velmi prozidovsky ladena stale mi to vytykali v skole lebo jedneho profesora som mala ktory z. nemal rad tak mi vzdy vravel ved pockajte vy z toho vytriezvietie co su to zaludia….
Mohli by sme sa skontaktovat cez mail, niektore veci by ma zaujimali a tu by som ich nemusela rozpisovat. Su to skor take info, ktore mam so sukromnych rozhovorov. Ak teda budes mat chut tak sa ozvi. Dik. Jana
Mila Dada, dakujem, ze ma citas, aj ked sa Ti to nepaci. To je skoro pocta. Slubujem, ze urcite napisem o niecom, co by sa od Izraelcaniek dalo odkukat a ver, ze je toho dost. Napriklad silny zmysel pre realitu a pomenuvanie veci pravymi menami. To je to, co sa mi na nich skutocne paci.
ahoj janka, neviem preco som si znovu precitala clanok od Teba, aj ked sa mi predchadzajuce vobec nepacili. Rada sa dozvedam o inych krajinach, ako tam ludia ziju a ake su ich zvyky a asi to ma spravilo dostatocne zvedavou aby som si toto precitala. Neviem ako Ti jemne napisat, ze naozaj pises velmi negativisticky. Preco sa sustredujes len na veci, ktore sa Ti nepacia? Ten kibuc ako ho opisujes je naozaj podla mna hrozna institucia, ja sama si nerada davam dieta od seba a mam ho stale pri sebe-pokial mi ho moj manzel nevezme na chlapsku prechadzku….no citit z Teba ze mas svoje deti naozaj rada a kojis ich a nezameriavas sa materialisticky na povrchne veci, tak mohla by si teda napisat aj nieco co by som mohla od Izraelcaniek odkukat? Nie su tam nejake zaujimave zvyky ktore by stalo za to udomacnit aj u nas? Zelam Ti vsetko dobre
..zase som sa dozvedela nieco nove.. Ani vo sne by mi nenapadlo, ze nieco take existovalo..zvlastne, ako sa ponimala vychova deti kedysi..
Rada som si precitala tento clanok a rada si citavam clanky od Janky
) Su velmi zaujimave.
Jani, ja som rada, ze pises uz aj sem na babetko, ja si ta rada precitam aj v sme. drz sa a tesim sa na dalsie riadky od teba.
mám priateľku, ktorá vyrástla v kibuci – povedala mi, že prvú noc pod jednou strchou so svojimi rodičmi strávila až ako dospelá na spoločnej dovolenke. Má sama štyri deti, je výborná a citlivá mama. Vraví, že si nevie predstaviť, že by jej dnes mal niekto vziať deti, ale uznáva, že pre 43 rokmi, keď sa narodila, to bolo to najlepšie.
A este jedna vec. O kibucoch a ich vychovnych metodach sa vedie v Izraeli debata uz pekne dlho, nakrutili o tom niekolko filmov (napriklad medzinarodnej ocenovany Sweet Mud). Ja tu debatu povazujem za legitimnu a nebudem sa tvarit, ze neexistuje. Mozno aj na Slovensku by sa mohlo zacat hovorit o tom, co s detskymi dusickami porobilo to ranne vstavanie do jasli za tmy, aby mama stihla ist budovat socializmus, ci co sposobila komunisticka uniformita. Aj ked som presvedcena, ze mnohi ludia to tak cierne nevidia a ja im to neberiem.
Ale vobec nie. Kibuce mohli byt dobra vec v case budovania statu, ale dnes sami Izraelcania od tejto formy spoluzitia ustupuju a to urcite vies aj ty sama. Proste kibuce su uz prekonane, lebo ludom sa nechce delit o spolocne veci a zarobky. A to, ze mamp priatelov, ktori vyrastli v kibuci a dodnes sa boja sprchy (su to dospelaci) ako spomienky na spolocne sprchovanie , je fakt. A radsej som to ani do toho clanku nenapisala, lebo by ste ma “ukrkali” aka som zase negativna. Ja som pritom len trochu sarkasticka a naucila som sa takou byt prave tu. Tot vsjo. Prajem Ti vsetko dobre
Ale preco, neta? Ved hovorí iba o tých veciach, ako my tu na slovensku – ktoré nás pália, o ktorých chceme hovoriť, možno nejako riešiť. Ja to absolutne nevnímam v úzkom kontexte tej krajiny. Ved kto z autoriek zijucich na SK tu opisuje krasy Slovenska?
skoda, ze od teba vyzera vsetko, co je v izraeli negativne…