Nútené adopcie v UK

Nejednu slovenskú mamičku vydesil mediálny šum okolo nútených adopcií vo Veľkej Británii. A čo my, ktoré tu v epicentre diania s deťmi žijeme. „Ak si tam ostávate a riskujete, že vám sociálka vezme dieťa, neste si za to potom následky samé,“ píše jedna mamička v diskusii. Také jednoduché to nie je. Takzvaná juvenilná justícia sa šíri Európou ďalej. Od januára rovnaký zákon ako v UK platí aj v Českej Republike. Je strach prehnaný alebo skutočný?

Boja sa aj Angličania

Pár vecí zo slovenských médií je dôležité doplniť. Nie je to tak, že iba cudzincom berú deti. Problémy má aj veľmi veľa anglických rodín. Naopak. Cudzinci majú trochu výhodu. Je tam istá možnosť, že sa ich zastane ambasáda, krajina si dieťa vyžiada späť alebo rodina môže utiecť do vlasti. Ale Angličan takéto zastanie nemá. Tento rok je však trochu iný. Rodičia sa začínajú viac mobilizovať. Vznikajú petície a protesty v Londýne. A dokonca aj anglická sociálna sieť, kde si rodičia vymieňajú skúsenosti a rady ako bojovať. Zformulovali žiadosť parlamentu, ktorú chcú dostať k prerokovaniu do roku 2014. Žiadajú napríklad:

Návrat detí, ktoré boli odobraté priamo v pôrodnici a bolo im tak uprené právo na kojenie a pretrhnuté prirodzené puto s matkou.
Návrat všetkých detí, ktoré boli adoptované z dôvodu „možnej emocionálnej ujmy v budúcnosti“

Práve tzv. „future emotional harm“, vo voľnom preklade „možná emocionálna ujma v budúcnosti“ je jeden z najabsurdnejších dôvodov. Nikto totiž presne nevie, čo všetko to znamená. Posudzujú sociálny pracovníci, psychológovia a sudca. Dôvod môžu byť depresie matky alebo otca v minulosti. Na diskusných fórach anglických matiek nájdete veľa tém, kde sa mimičky zdôverujú s tým, že prežívajú popôrodnú depresiu a boja sa ísť k doktorovi. Boja sa, že by ich kvôli tomu udal sociálke. Iné majú iba úzkostné stavy a nezdôverujú sa ani známym, zo strachu.

Juvenilná justícia desí

Prvýkrát som sa k prísnym zákonom UK dostala keď Slovensko rozoberalo prípad Ivany Boorovej a detí Čonkových. Stále som si nahovárala, že bez lístka sa ani vetrík nepohne a niečo v tých prípadoch musí byť zvláštne. Nedalo mi a zapátrala som po ďalších. Nechápala som prečo takú vec nepreberajú denne média. Už to viem. Pretože rodiny sú predvolávané pred takzvané tajné súdy. Zákon im ukladá mlčať. Odhalenie prípadu verejnosti ich môže stáť väzenie. Čas od času sa nejaký ten prípad v médiách objaví. Potom je znovu ticho.

Najhoršie je, že stačí podozrenie. A to môže prísť od anonyma alebo paranoidnej učiteľky či doktora. Kto žije v Británii možno vie o čom hovorím. O sexuálnom zneužívaní detí sa všade hovorí a všetci sa ho boja. Hľadajú ho aj tam kde nie je. Ďalším problémom sú kultúrne rozdiely. To čo je normálne pre Slovákov vo výchove nemusí byť pre Angličanov a tu môže nastať problém. Ak to niekto chce riešiť ako problém, môže sa ním stať, stačí nechápavý pracovník sociálnej služby.

Čo je zaujímavé aj do zahraničných médií sa ale dostanú prípady ako známe „Baby P“ či nedávno poľský chlapček. Teda prípady detí, ktoré boli utýrané rodičmi a sociálka nič neurobila. Napriek tomu, že tam vraj pravidelne chodila. Vtedy sa obhajuje prísny postup aj zvláštny argument odoberania detí „kvôli budúcej prevencii“. Už málo sa ale rozmazávajú prípady týrania v pestúnskych rodinách. Nedávno sa opäť z čista jasna objavil prípad kedy pestúnska matka donútila 14 ročné dieťa ísť na umelé oplodnenie, aby mohla dostať daľšie dieťa a peniaze od štátu.

Dve strany jednej mince?

Po škandáloch v slovenských médiách sa na blogoch objavilo aj pár Slovákov obhajujúcich tento sociálny systém. Kričia, že len tak sa deti neberú a že tento proces trvá dlho a nie je to také jednoduché. Blogeri majú pravdu. Nie je také jednoduché vziať vám dieťa. Ak sa viete brániť. Ak máte dostatok informácií, naštudovaný zákon a povinnosti sociálnej služby.

Všetko môže byť v poriadku a nemusí

Stále platí, že môžete byť len v nesprávny čas na nesprávnom mieste a naopak. A nemusíte pritom bývať ani v Anglicku. V Českej Republike bol schválený rovnaký zákon a platí od januára. Napriek veľkému protestu samotného prezidenta, ktorý zákon vetoval s tým, že porušuje práva rodičov.

Na Slovensku sa pripravuje novela k otázkam sociálnoprávnej ochrany detí. To hneď vyvolalo znepokojenie či sa nejedná o rovnaký prísny zákon, ktorý platí v UK. Každým dňom vznikajú nové a nové aktivity, petície a protesty, aby sa niečo podobné neschválilo aj u nás. A práve širenie týchto informácii prebralo aj samotné Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Vydali vyhlásenie, v ktorom odpovedajú na otázky nútenej adopcie, dočasných pestúnov a dobývania sa sociálnych pracovníkov k ľuďom bez súhlasu súdu.

Zatiaľ však podobu novely poznajú len vyvolení. Preto je dobré, že sa dianie na Slovensku naďalej sleduje. Zaoberajú sa tým napríklad organizácie: Rada pre práva dieťaťa, Deti patria rodičom, Stop juvenilnej justícii.

Budeme sa pýtať za vás ako novela ovplyvní rodičov na Slovensku. O prípadných protestoch a petíciách vás budeme informovať. Pretože najhoršia je nečinnosť a najnebezpečnejšia neznalosť.

Najaktuálnejšia reportáž k adopciám v UK na túto tému v ČT1: