Koncom mája, v nedeľu ráno, po predlhých prípravách nasadám s celou rodinou do auta, v ústrety rešpektu. Už cestou do Prahy začínam o rešpektovaní intenzívne premýšľať…
Určite to poznáte, idete po diaľnici maximálnou povolenou rýchlosťou a za vami… …jedinec túto skutočnosť absolútne nerešpektujúci! Ba čo viac: on na mňa bliká!!!!!
To nevie, že prekračuje medze? To nevidí, že v panike zatváram oči? To necíti môj smrteľný strach o deti?
Uhýnam a s obavami čakám, ako sa dopravná situácia vyhrotí po príchode do hlavného mesta.
Obavy boli zbytočné…
V Čechách sa organizácia Hnutí za aktivní mateřství v spolupráci s ďalšími spolupracovníkmi a zanietencami rozhodli pridať k aktivite World Week Respected Chilbirth (Svetový týždeň rešpektu k pôrodu).
Táto akcia vznikla vo Francúzsku, organizuje ju Frankofónna aliancia pre rešpekt k pôrodu – AFAR, ktorá zastrešuje aj ďalšie organizácie, i jednotlivcov s podobnými záujmami.
Každý ročník sa zameriava na rôzne jednotlivé aspekty pôrodu tak, aby sa na ne upútala pozornosť a vyvolala diskusia. Cieľom je najmä humanizácia moderného pôrodníctva, obmedzenie nadmerného používania praktík zasahujúcich do priebehu normálneho pôrodu a rešpektovanie práv matiek, či rodičov v období narodenia dieťatka. To všetko v súlade s platnou legislatívou a najnovšími vedeckými poznatkami.
Naši susedia sa tento rok pripojili po prvýkrát a hneď skvelou multimediálnou výstavou Umění porodit a množstvom sprievodných aktivít. Kto by čakal krvavé scény z pôrodníc J, asi by bol sklamaný. Bolo tam niečo úplne iné, fascinujúce.
Boli tam dokumenty, výstrižky, výskumy, zákony… Boli tam dejiny, obrázky, staré amulety nápomocné pri pôrode, „odznaky“ a prívesky, ktoré nosili pôrodné baby. Zaujímavá bola stará, ale ešte vždy použiteľná (nič sa nezmenilo J ) maketa ženy s otváracím bruchom pre študujúcich anatómiu. Boli tam fotky a príbehy žien a ich detí, príbehy pôrodov, každý iný, každý osobitý…
Mohli ste sa tam dozvedieť aj niečo o pôrodnom dome. V Čechách už jeden „U čápa“ majú. (Kedy a kto otvorí prvý slovenský?)
Chceli by ste porovnať izbu na pôrod v pôrodnom dome a klasický pôrodný box? Obe miestnosti boli priamo na mieste výstavy nainštalované, takže rozdiel bol naozaj viditeľný na prvý pohľad. A to tam ešte chýbali studené kachličky a neútulná sprcha na jednej strane a veľká príjemná vaňa a tiché prítmie na druhej. (Viem viem, aj u nás sa to pomaličky zlepšuje, ale toto mám ešte hlboko v podvedomí…)
Niekoľko expozícií bolo venovaných službám v materstve, rôznym technikám prípravy na pôrod a organizáciám, ktoré sa mamičkám venujú. Gravidjóga, brušné tance, aromoterapia, muzikoterapia, partnerské stretnutia apod. si čoraz častejšie nachádzajú cestu i k slovenským rodičom.
Takisto duly mali svoje zastúpenie na výstave. Ich činnosť a rešpektujúcu prítomnosť mamičky vysoko oceňujú a tak počet dúl z roka na rok rastie.
Deti tiež prispeli. My sme si mohli pozrieť obrázky víťazov súťaže Jak jsme přišli na svět zo ZUŠ. Tento pohľad na zrodenie života celú výstavu krásne dopĺňal. A pedagógov iste inšpiroval ku pestrejšej výchove k rodičovstvu.
Na mňa a zjavne i na môjho päťročného syna najviac zapôsobila DĚLOHA – MATERNICA. Okrúhla miestnosť bola nainštalovaná do červenomodra, bolo tam prítmie. Svetlá svietili len miestami, cez záves, takže boli tlmené a nežné. V strede ležalo „bábätko“. Plod bruška. No, toto bábätko bolo takmer dvojmetrové. Ale nič to, neuberalo na atmosfére. Vedľa neho bola červená deka a červený vankúšik, kam ste si mohli ľahnúť a cítiť sa ako kedysi, u mamy. Hneď sme to využili a započúvali sme sa do hudby a zvukov vytvorených pre túto príležitosť. Úžasná pohoda, kľud, bezpečie… syn tam ostal až kým som si nedopozerala zvyšok výstavy. J
Počas celej výstavy ste mohli pozerať filmy o prirodzenom pôrode, pôrodoch doma, v pôrodných domoch, v rôznych polohách, voňavom prostredí, skrátka, to čo sa u nás inak ako v TV nevidí.
A deti mali zatiaľ k dispozícii kútik s hračkami.
No a samozrejme, keďže to bola výstava – nechýbali umelecké diela. Všetky k téme. Tehotenstvo, pôrod, dojčenie… aj napriek tomu, že existujú nevyhnutne od prvopočiatku, milióny rokov, sú stále čímsi nádherným, neuchopiteľným, niečím reálnym a zároveň zázračným, vzácnym.
Okrem výstavy sa konalo množstvo sprievodných akcií, súvisiacich s témou: besedy o dojčení, nosení detí, o doprevádzaní pri pôrode manželom či dulou, o rôznorodej príprave na pôrod a možnosti zvoliť si miesto, kde a ako chcete na svet priviesť dieťa.
Nesmiem zabudnúť spomenúť verejnú debatu týždenníka Respekt RESPEKTOVÁNÍ – o svojprávnosti českých rodičiek. Zúčastnení hostia boli:
Prof. MUDr. Antonín Doležal DrSc., MUDr. Martin Hrehorčák, JUDr. Martin Prokop,
Ivana Königsmarková (pôrodná asistentka), Petra Sovová (päťnásobná matka z Hnutí za aktivní mateřství) a publikum. Celú debatu zhrniem slovami jednej prítomnej matky. Zároveň prekladám do slovenského jazyka, keďže na to máme skvelé príslovie: “My o koze (ženy), oni o voze (lekári)”. Aj napriek tomu optimisticky vyhlasujem, že každý dialóg je dobrý.
Zaujímavé premietanie filmu Moje malé dieťatko, o tehotenstve, pôrode a smrti niekoľkohodinového chorého dieťatka by vás určite dojalo k slzám. K tomu ste si mohli vypočuť i debatu o tom, ako zlú diagnózu citlivo oznámiť rodičom a ako sa s touto skutočnosťou vyrovnať.
Autentických filmov a dokumentov bola možné vidieť viac: “Jak jste to všechny zvládly” je záznam z pôrodov doma. Film Duly v Čechách je zas o profesionálnej pomoci dúl počas tehotenstva a pri pôrode.
Písať o všetkom by zabralo niekoľko strán, a tak vám aspoň v závere ponúkam niekoľko zaujímavých odkazov na internetové stránky. Výber už nechám na vás. J
Na záver som si nechala lahôdku. Stretnutie s americkou pôrodnou asistentkou na tému “Múdrosť ženského tela pri pôrode a dojčení”. Ina May Gaskin je propagátorka normálneho pôrodu s minimom zásahov. Od roku 1971 vedie Centrum pôrodnej asistencie v Tenessee, kde dosahuje závideniahodné výsledky. Napr: 68,8% žien, tam porodilo bez akéhokoľvek porušenia hrádze (ani natrhnutie, ani epiziotómia). Vyvolávaných pôrodov je štatisticky 5,4% a cisárskych rezov len 1,4%.
Je laureátkou ceny ASPO a autorkou niekoľkých kníh a inštruktážnych videokaziet. (V roku 2007 by mala vo vydavateľstve OWP vyjsť jej kniha Spiritual Midwifery.) Ak je niektorým odborníkom jej meno povedomé – vedzte, že do moderného pôrodníctva sa zapísala prvou pôrodníckou procedúrou pomenovanou po pôrodnej asistentke. Gaskinovej manéver sa používa pri dystokii ramienok dieťaťa počas pôrodu.
Osobitá, ženská, presvedčivá. Krásna vo svojej podstate. Ukázala nám dokonalosť ženského tela. Fascinujúce fotky žien pri pôrode.
Cesta Iny May Gaskin k dokonalej podpore ženy počas pôrodu bola dlhá a ťažká (na dlhý článok J), ale dokázala to. Pomohla tisícom žien priviesť na svet dieťa s radosťou a sebavedomím. Dokonca s rozkošou. Dovolím si citovať: “Orgazmus pri pôrode je častejší ako si myslíte.” Učí matky počúvať prastarý hlas prírody a pudov, neodsudzujúc však lekárske postupy zachraňujúce životy.
To, že bola neodolateľná, potvrdzuje natrieskaná sála žien, mužov (asi 20 J), a detí (omnoho viac ako mužov).
Tu som sa mimochodom znovu stretla s rešpektom. Absolútne nikto, naozaj nikto neprotestoval, že tam deti sú a robia to, čo obvykle: plačú, vykrikujú, pijú mlieko z prsníka, jedia, chodia hore dole, ťahajú okolo sediacich za nohy, vylievajú vodu po schodoch, dožadujú sa pozornosti atd.atd.atd. Všetci pozorne počúvali a zároveň ochranným okom pozorovali deti, plody života, rozkošných malých, pre nás najdôležitejších anjelikov. Povznášajúce…
A ešte čosi – nebojte sa po Prahe jazdiť autom. Všetci rešpektujú dopravnú situáciu a bez problémov vás pustia pred seba, počkajú, kým si preštudujete tabuľu nad cestou apod. Vždy sa našlo miesto na to, aby som prešla cez štyri pruhy na opačnú stranu cesty (keď som zle odočila J). A keď som v chaose dopravných značiek nevedela kam vyštartovať, prišiel policajt, a miesto toho aby ma “zjazdil” za blokovanie už i tak hustej premávky, mi s kľudom oznámil kadiaľ mám ísť. Som presvedčená o tom, že to nebolo len preto, že som žena za volantom so zahraničnou poznávacou značkou. Možno to ale bolo tým Týždňom rešpektu…
PS: Všimli ste si, že keď zídete z diaľnice, tak sú všetky cesty akési malé a pomalé?
dula Ľuba Lapšanská, MC Bambino, Poprad
Zoznam zaujímavých stránok:
www.smar.info – World Week Respected Childbirth
www.iham.cz – Hnutí za aktivní mateřství
www.unipa.cz – Unie porodních asistentek
www.pdcap.cz – Porodní dúm U čápa
www.duly.cz – Česká asociace dul
www.duly.sk – Slovenské duly
www.ranapece.cz – Společnost pro ranou péči
www.porody.net – Vedomá príprava na rodičovstvo
www.mamanti.cz – Šatky na nosenie detí
www.zrozeni.cz – Aromaterapia
https://www.inamay.com/index.php – Ina May Gaskin
Vdaka za reportaz! ;o) Juuuj, muselo to byt velmi pekne pripravene
Ja som z SK, ale zijeme v Prahe (asi 3 roky), rodim v auguste prve babo, ani na chvilku som nevahala kde porodit……..
Skoda, ze doma nie je taky vyber……
Mimochodom, Ivana Konigsmarkova je ocarujuca zenska, chodime k nej na predporodnu pripravu, no, je to uplne o inom ako na SK…
Skoda, ze to tu napreduje tak pomalicky……………..
pa.
pomalicky, oprava 🙂
Ja som z SK, ale zijeme v Prahe (asi 3 roky), rodim v auguste prve babo, ani na chvilku som nevahala kde porodit……..
Skoda, ze doma nie je taky vyber……
Mimochodom, Ivana Konigsmarkova je ocarujuca zenska, chodime k nej na predporodnu pripravu, no, je to uplne o inom ako na SK…
Skoda, ze to tu napreduje tak pomalycky……………..
pa.
pekny clanok.neuveritelne znejuce pasaze o prijemnom prostredi, harmonii, zvlast pre tie z nas ktore chtiac nechtiac rodili v nasich ,, drahych” nemocniciach.Tatiez moc drzim palce Lubke ale aj vsetkym mamam, ktore sa rozhodli priviest svoje ratoliestky na svet.
Skvele! Dik za spravy “z bojiska”. Drz sa!
luba, tak to musel byt uzasny zazitok :o)
Ahoj Ľuba, pripájam sa k Dagmar a držím Ti v Tvojom úsilí palce.
Luba, vdaka za reportaz. Zalozenim porodneho domu by sa naozaj urobilo zadostucinenie tym zenam, ktore si narokuju porod za inych podmienok ako su im vnucovane nemocnicou. Vela stastia v tvojom posobeni duly.
Luba, vdaka za reportaz. Zalozenim porodneho domu by sa naozaj urobilo zadostucinenie tym zenam, ktore si narokuju porod za inych podmienok ako su im vnucovane nemocnicou. Vela stastia v tvojom posobeni duly.
Luba, vdaka za reportaz. Zalozenim porodneho domu by sa naozaj urobilo zadostucinenie tym zenam, ktore si narokuju porod za inych podmienok ako su im vnucovane nemocnicou. Vela stastia v tvojom posobeni duly.