Klonovanie – vedecká fantastika 3. tisícročia?

Vedecká fantastika oddávna predpokladala prevratné vedecké objavy, vynálezy, šokujúce zmeny,… Fantázia literátov a scenáristov v ich dobe predbiehala udalosti ďaleko dopredu, hovorievalo sa často i o víziách do 21. storočia, či 3. tisícročia.

Dnes si môžeme povedať, že žijeme v 21. storočí, a teda aj v 3. tisícročí, a priznajme si, že hoci život okolo nás vyzerá tak bežne, obyčajne, naši hlavne už nežijúci predkovia by sa divili. Divili by sa tomu, čo už máme, a divili by sa aj tomu, čo už nemáme.

Vedecko-fantastické, teda SCI-FI vízie mnohokrát opísali ľudstvo v neblahej perspektíve vyhynutia ľudského rodu, ovládnutia Zeme robotmi, kyborgmi, mimozemšťanmi, opicami, mutantmi – geneticky zmenenými bytosťami a organizmami. A takto s predstavou možnosti “opravovania” telesných schránok, výrobou ľudí a orgánov, sťa by náhradných dielcov pre človeka, vznikol i pojem klonu.

Klonovanie – technika “výroby” identických buniek, orgánov, i celých bytostí na základe zásahu do základného elementu tela organizmu – do bunky a jej súčastí – jadra s genetickým kódom uloženým v závitniciach DNA v chromozómoch, sa v súčasnosti stáva horúcou témou ešte horúcejších diskusií.

Vedecký objav, technológia, na ktorú sa tak dlho čakalo, dnes naberá rozmery spoločenského, politického, no hlavne etického problému, ktorý tak, ako mnohé iné prvky nášho života, delí svet v podstate na dve skupiny – na zástancov klonovania a ich odporcov.

Koniec druhého milénia bol očakávaný aj ako bod zlomu, za ktorým mala podľa mnohých veštcov a vizionárov nasledovať priam “Sodoma-Gomora”. Do tohto obdobia sa nahrnulo viacero udalostí, ktoré by tomu mohli nasvedčovať, (výkyvy počasia, povodne, terorizmus, vojny, ale i dekódovanie genetického kódu človeka,…) a klonovanie človeka medzi ne môže patriť, aspoň tí senzáciíchtiví to tak vidia.

Veda sa pokúša o klonovanie už dlhé roky, no až záver už spomínaného milénia priniesol efekt. Ovca Dolly ako prvá ukázala, že také niečo je reálne možné a tým pádom sa stalo len otázkou času, aké zviera bude nasledovať a kedy príde na rad človek. Podľa správ zo sveta prišli touto cestou na svet aj mačka, myš, či opica. Zlatým klincom mal byť však klonovaný človek.

Podľa informácií z posledných dní a týždňov sa to už vraj podarilo. Informovala o tom spoločnosť Clonaid sekty raeliánov, ktorej teórie vzniku človeka popierajú evolúciu a tvrdia, že človek vznikol klonovaním a zásluhu na tom majú – mimozemšťania. Slovíčko vraj je tu namieste, pretože zatiaľ nikto nedokázal, či deti, o ktorých sa tvrdí, že sú klonované, a teda sú genetickou kópiou svojich rodičov, sú s nimi naozaj geneticky identické. K spochybňovaniu dochádza hlavne z vedeckých kruhov, ktoré sa podobnými projektmi zaoberajú a najlepšie vedia, aká je pravdepodobnosť úspechu, teda koľko upravených buniek je potrebných na to, aby sa jedna z nich ujala a vyrástol z nej živý človek. No minimálne ako dobrá reklama na cielené nasmerovanie pozornosti to bol ťah úžasný.

style=”WIDTH: 170px; HEIGHT: 114px” alt=Klonovanie hspace=5

src=”https://www.babetko.sk/uploads/pics/images/3709-clon8.jpg” align=left

border=0 vspace=3>

Bez ohľadu na výsledok ďalšieho šetrenia sa dnes ľudstvo zamýšľa nad významom klonovania, jeho perspektívami, pozitívami a negatívami, možnosťami využitia a zneužitia, atď. Ak v prípade genetických manipulácií s rastlinami a zvieratami je nám to relatívne jedno, tak o človeku sa to už povedať nedá. Človek si človeka postavil na piedestál pyramídy vývoja života, kým trávu bežne kosíme a vytrhávame, na zvieratá poľujeme a zabíjame ich pre svoju potrebu, život človeka získal punc posvätnosti, jedinečnosti, nedotknuteľnosti a jeho ukončenie nazývame trestným činom. Keďže tento článok je určený pre portál babetko.sk, nebudem ďalej rozoberať koniec života, ale jeho začiatok, lebo práve ten súvisí s klonovaním.

Mať potomstvo je jedna zo základných ľudských potrieb, túžob, radostí. Žena je darkyňou života, základom života dieťaťa a jeho zdravého vývoja a rastu. Je jej prirodzenou túžbou získať od muža genetický materiál na splodenie dieťaťa, na zachovanie rodu. Vývoj spoločnosti a životného prostredia jej kladie do cesty rôzne prekážky – sociálne i biologické. Pokým tie sociálne možno riešiť všelijakými spôsobmi, biologické prekážky mnohým ženám zabránia mať svoje vlastné potomstvo. Keď zlyháva prirodzená cesta, v prvom rade existuje chémia, ktorá môže do istej miery prinútiť jej organizmus, aby predsa len umožnil počať prirodzene. Ďalším krokom môže byť asistované počatie, teda mimomaternicové oplodnenie vajíčka spermiou a následne jeho vynosenie buď v maternici samotnej matky, alebo v horšom prípade inej ženy. A až kdesi za túto hranicu patrí klonovanie, ktoré však nie je mechanizmom oplodnenia vajíčka spermiou, ale akýmsi násilným vnútením materiálu jednej bunky druhej bunke, z ktorej má potom vzniknúť život a vyrásť človek.

Tento zásadný rozdiel nevnímajú, alebo nechcú vnímať rodičia túžiaci po deťoch, ktoré inak mať nemôžu, alebo o ktoré prišli, ale vníma to zatiaľ len návrh nášho zákona zakazujúceho klonovanie, v ktorom sa hovorí:

Zákaz sa vzťahuje na činnosť, ktorej cieľom je vznik človeka geneticky identického s inou žijúcou alebo už zosnulou osobou. Porušenie zákona sa bude pokladať za zločin proti ľudskému rodu a bude sa trestať 20 rokmi väzenia. Trestu sa vystavia vedci, vykonávatelia konkrétneho aktu a jeho organizátori. Naopak, nebude sa vzťahovať na zákazníkov tohto typu klonovania, ani na personál, starajúci sa o zdravie ženy po implantácii zárodku. Obvinenie a vynesenie trestu bude mať extrateritoriálnu platnosť.

Svet poňal klonovanie ako negatívny jav, ktorému sa krajiny snažia zabrániť zákonom definujúcim túto techniku ako zločin, za ktorý prináleží tvrdý trest, väzenie na dlhé roky, niekde 10, inde 20 rokov, možno i trest smrti.

Ako sa na to pozeráme my, obyčajní ľudia, či už máme nejaké tie ratolesti, alebo nie? Rôzne. Je to normálne, vždy sa nájdu ľudia za i proti, extrémisti i benevolentní. Čo človek, to názor. Ak vynecháme tých, ktorým je to jedno, potom tí, ktorí sú za klonovanie tvrdia, že klonuje sa predsa len telo, nie duša a to je dôležité, že netreba brániť vedeckému vývoju, že je to perspektíva pre neplodné páry, že princíp sa dá využiť aj na už spomínané vyrábanie “náhradných dielcov” a podobne. Teraz nakloníme misku váh na opačnú stranu a povedzme si aj to, o čom sa už začalo trošku hovoriť, uvedomujeme si vôbec úskalia klonovania? Existujú totiž už prvé negatíva, ktoré hovoria o tom, že klonované bunky, ktoré nahradili chorú časť v ľudskom tele, spôsobili rakovinu a to nie v jedinom prípade. Ako som už vyššie spomínal, ide o principiálny rozdiel vo vzniku života, človeka. A aby som to ešte pritiahol za vlasy, keď sa už podarilo rozlúštiť genetický kód človeka, vieme sa hrabať v samotnej DNA a prehadzovať ju z bunky do bunky, množiť, upravovať, potom si o chvíľu vyrobíme človeka, dieťa na želanie. Pritom ešte dobre obstojíme, ak z toho bude “len” výsledok, ktorý sme mali možnosť zhliadnuť vo filme Dvojčatá s prototypom dokonalosti v osobe Arnolda Schwarzennegera a genetickým odpadom stvárneným Dannym deVitom a nie bezpočetná horda nemysliacich mutantov zabíjajúcich všetko okolo seba.

No a na záver pohľad prostého gazdovského rozumu – ako by ste sa cítili, keby ste žili s vedomím, že vychovávate a sledujete po zvyšok života de facto samého/ samú seba?