Ísť na nákup s bruchom ako svet v deviatom mesiaci tehotenstva a nohami, ktoré vyzerajú ako balóny alebo, síce už bez brucha, ale zato s jedným, dvoma či troma neriadenými strelami, ktoré každú chvíľu lietajú sem – tam a triafajú rôzne ciele (rozumej – tiktaky, žuvačky, lopty a pod.), tak to chce poriadnu dávku odvahy. Ale keď manžel nechodí a nechodí a zdá sa, že si vzal za ženu prácu, treba pozbierať všetky sily a hor sa do hypermarketu, lebo, veru, všetky sily sú potrebné.

Prednostná pokladňa

Ešte nedávno som si aj ja (fučiac ako parný stroj v tom slávnom deviatom mesiaci) kliesnila cestu pomedzi ostatných nakupujúcich. Už len tlačenie košíka so 6 litrami mlieka, 6 minerálkami, dvoma kilami jabĺk, jedným dvojročným dieťaťom a ešte kadečím iným znamená istotu predčasného pôrodu (našťastie, ja som bola tá výnimka :-). Úspešne som dofučala k prednostnej pokladni. Stálo pri nej toľko ľudí ako pri iných pokladniach, teda asi päť, čo znamenalo to, že musím minimálne 10 minút v tom lepšom prípade prestupovať z nohy na nohu. Tabuľa nad pokladňou s nakreslenou ženou so srdcom v bruchu a vozíčkom hovorila jasne, pre koho je pokladňa určená. Len mne bolo „predbiehať sa“ akési trápne…

Na babetku.sk som našla diskusiu, kde sa presne tento problém pred vyše rokom pretriasal. Tu je niekoľko skúseností:

„Nápis prednostné pokladne je fakt len nápisom.“

„Bola som s 12 r. synom na nákup už v dosť pokročilom štádiu tehotenstva a nebolo mi celkom dobre. Postavili sme sa do radu v prednostnej pokladni, pred nami všetko mladí a zdraví ľudia, cca 5 platiacich, ja som iba tak polohlasne povedala, že by ma mohol niekto pustiť dopredu a chalan v sprievode svojej dievčiny sa pozrel nad hlavu, kde svieti tabuľka, ktorá oznamuje, že pokladňa je prednostná pre tehotné, matky s deťmi a postihnutých. Čakala som niečo také ako „pardon, nevšimli sme si“ alebo niečo podobné, ha – ha – ha, som ja naivná, ten chalan sa prisunul ešte bližšie k pokladni.“

„Aj keď boli ľudia v rade, pustili nás. Samozrejme, že nežiadam, aby ma pustil pred seba človek, ktorý má už nákup vyložený na páse, ale tých, ktorí stoja ešte s nevyloženým.“

„Prednostné pokladne využívam, len keď je malá mrzutá, ale rozhodne nikoho neprosím, či môžem ísť dopredu. Jednoducho idem. Tiež sa mi pár krát stalo, že ma odtiaľ išli ľudia vyhodiť. Najvtipnejšie bolo, keď som sa ohradila, že pokladňa je prednostná a jeden pán mi na to povedal, že nie pre matky s deťmi, ale len pre tehotné, lebo tam bola na obrázku tehotná, čo má na rukách dieťa.“

Parkoviská a reštaurácie

Podobná situácia, teda ľudia, ktorí sa radi pchajú tam, kam nepatria, je aj na parkoviskách a v reštauráciách. Hoci je parkovacích miest pre rodiny s deťmi, ktoré sú širšie, a teda sa lepšie vychádza z auta, vyberá dieťa z autosedačky a manipuluje s kočíkom, ako šafranu, predsa sa len pred niektorými obchodmi nájdu. A na nich zaparkované autá všetkých cenových kategórií – od starých škodoviek po tereňáky a béemvéčka. Bez detí.

Tu sú skúsenosti, ktorými ste prispeli do diskusie:

„Tie parkovacie miesta pre matky s deťmi, tie viem presne, kde sú a vďaka tomu, že viem, kto na nich zvykne parkovať, pravidelne mám tik „nakuknút“, či je v aute nejaká detská autosedačka. Na 90% nie.“

„Škoda, že sú (parkovacie miesta pre rodiny s deťmi) hneď vpredu a ulakomia sa na ne bezdetné posádky. Škoda tiež, že túto dopravnú značku (parkovanie pre rodiny s deťmi) cestný zákon nerieši, zato pozor, ak sa postavíte na miesto pre vozíčkarov, toto zákon rieši a papuča vás bude stáť minimum 500,-Sk. Ťažko vysvetlíte policajtovi s plačúcim 3-mesačným miminom, že ten 40-ročný podnikateľ s mladou priateľkou a luxusným autom obsadili miesto pre matky a deti asi zabudli doma. Ten pokutu nedostane…“

• „Raz v hypermarkete nám sama pokladníčka povedala, aby sme išli dopredu, lebo máme kočík a je to pokladňa práve pre nás a dvakrát v hračkárstve (zrovna pred Vianocami, keď tam bolo totálne narvaté) ma sami ľudia pustili k pokladni. Asi som mala šťastie na dobrých ľudí.“
• Kiež by sme také šťastie stretnúť ohľaduplných, empatických ľudí mali častejšie…