…ľutujeme, momentálne pre vás nemáme žiadnu voľnú pozíciu.
Je vám to povedomé? Hľadať si prácu v súčasnej dobe nie je jednoduché. Hľadať si ju ako matka malých detí? Často na zaplakanie! Chodíte po konkurzoch, výberových konaniach a stále nič? Keď sa váš potencionálny zamestnávateľ dozvie, že máte malé deti, akosi záhadne nepotrebuje nikoho s vašou kvalifikáciou a schopnosťami?
Čo hovoria manažéri?
Pýtala som sa mnohých manažérov, aké sú dôvody neochoty zamestnať mladé matky. Najčastejšou odpoveďou bolo: nebude flexibilná, bude mať stále choré deti a vymeškávať z práce. Bude chcieť skôr odchádzať, ostatní kolegovia budú nútení pracovať za ňu a budú nespokojní.
Musím uznať, že tieto argumenty majú svoju logiku. Realita je však iná.
Pracujem rada a prácu potrebujem
Žijeme hektickú dobu. V čase hypotekárnych úverov a finančne zaťažujúceho každodenného života si ženy strážia svoje zamestnanie. Jednak sa potrebujú realizovať a taktiež si nemôžu dovoliť o zamestnanie prísť. Najmä nie v čase, keď majú malé deti, ktoré stále niečo potrebujú. Mnohé ženy, ktoré nastúpia do zamestnania po rodičovskej dovolenke si svoje zamestnanie vážia. Majú ešte v čerstvej pamäti obdobie, kedy žili iba z manželovho príjmu a mesiac čo mesiac mali čo robiť, aby vyžili… Veď to poznáte. Preto keď sa zamestnajú, robia všetko preto, aby si prácu udržali. Dnešní manažéri a tiež personalisti akoby zaspali dobu. Moderné ženy predsa vykrývajú chorobu dieťaťa inak ako klasickou „óčeerkou“. Pomáhajú starí rodičia, častokrát i špeciálne platené opatrovateľky, dokonca i manžel môže občas zostať doma.
Preto keď si hľadáte zamestnanie a príde reč na deti, nebojte sa povedať, že vaša neprítomnosť v práci bude minimálna. Budete prekvapená, ako pozitívne a dôveryhodne to bude znieť, keď to poviete priamo.
Hurá, mám prácu
Ak patríte k ženám, ktoré majú malé deti a pracujú, blahoželám. Stále sa však neviem rozhodnúť, či je k čomu. Pretože práve tu sa dostávame k skutočnému jadru veci: diskriminácia žien v zamestnaní, neplatená domáca práca, problémy, stres a únava.
Podľa oficiálnych štatistík zarábajú ženy o 15 – 45% menej ako muži. Záleží od odvetvia a tiež od pozície. Také sú oficiálne štatistiky. Tiež máte vo svojej pracovnej zmluve klauzulu o mlčanlivosti o svojej mzde? Mlčíte ako partizán a ani neviete, že kolega s tým istým vzdelaním, pracovnou náplňou a možno i horšími pracovnými výkonmi zarába o päťtisíc viac ako vy. Prečo? Pretože je muž. Možno sa muži budú teraz cítiť „dotknutí“, žiaľ, ako človek, ktorý sa pohybuje v personalistike, viem, o čom hovorím.
Nepoznám riešenie tohto problému. Myslím, že sa nedá ani legislatívne ošetriť, aby sa mzdy žien vyrovnali mzdám mužov. Preto to radšej neriešim, len verím, že sa situácia raz zlepší.
Koľko zmien má váš pracovný deň?
Mať zamestnanie ako matka malých detí je na jednej strane cestičkou k lepšiemu životu po finančnej stránke, na strane druhej cestičkou k -minimálne – psychickému zrúteniu sa.
Čo si budeme nahovárať? Bežný deň normálnej ženy s jedným či viacerými deťmi vyzerá približne rovnako. Ráno veziete dieťa do škôlky. Tie šťastnejšie majú auto, prípadne manžela, ktorý deti odvezie. O tom, že pracujete v práci za menší plat ako kolega odvedľa som už písala. Plníte si svoje pracovné povinnosti, zostávate i dlhšie, ak je treba, len aby sa nepovedalo, že prácu nezvládate. Popri tom však tŕpnete, aby nezavolali zo škôlky, že „vaša malá zasa kašle a má teplotu, príďte si pre ňu“ a rozmýšľate nad tým, ako to dnes postíhate, čo navaríte, či budete upratovať, žehliť alebo zašívať deravé pančuchy.
Po práci nakúpite a utekáte pre dieťa. Prídete večer domov a začína sa druhá smena. Keď večer padáte od únavy do postele, spomeniete si na knihu, ktorú ste dostali pred 3 mesiacmi na narodeniny a ešte ani neotvorili. Ani dnes večer to nebude. Dovoľte mi opýtať sa: kto ženám platí túto domácu prácu? Kto ju minimálne morálne ohodnotí? Ak máte manžela, ktorý si aspoň váži, čo pre rodinu robíte, máte šťastie. Ak vám ešte aj pomáha, je to malý zázrak. Mnohí muži ešte i dnes považujú ženskú domácu prácu za samozrejmosť. Oni predsa viac pracujú, majú zodpovedné vedúce pozície s lepším platom ako vy, takže sa nemusia podieľať na domácich prácach. A sme zasa na začiatku…
Iba jedna dobrá rada
Na záver mi napadá iba jedna dobrá rada: zapojte manželov do domácich prác a starostlivosti o deti.
A v tomto duchu vychovávajte aj vašich synov, aby si vážili ženy a ich prácu. Aby ju dokázali oceniť a snažili sa ženám pomáhať. Možno práve vhodnou výchovou mladých mužov vydláždime cestičku našim dcéram alebo aspoň vnučkám.
Autorka je riaditeľkou agentúry Empathy a má niekoľkoročné skúsenosti s poradenstvom pri problémoch v medziľudských vzťahoch. Agentúra Empathy sa tiež venuje personálnemu a organizačnému poradenstvu. www.empathy.sk
Foto: www.sxc.hu
(2 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Nadnárodná kozmetická spoločnosť MaryKay hladá nové obchodné riaditeľky bez nároku na vzdelanie. Skolíme od základov kazdú ambicioznu a cieľavedomú ženu. Cas je flexibilný a som si istá, ze čo sa týka flexibility a náročnosti a zároveň aj finančného ohodnotenia lepšia práca pre ženy ako MK nieje!
V prípade záujmu sa môzete informovať na mojom e-maily alebo telefonicky 0944022560.
Po RD som sa zamestnala a bolo to o tom, ze som naozaj stale trpla, co ako s detmi, ci vsetko stihnem a na vecer som ozaj padala od unavy. Z prace som doslova utekala a tak to aj dopadlo – dostala som padaka.
Stastie je vsak vrtkave a ja som dostala druhu sancu, ktoru som si nenechala ujst. Muz, chce/nechce, musi vodit deti do skoly a skolky – aspon tak sa podiela na chode domacnosti. Ja som si zacala platit opatrovatelku a nemusim sa v praci stresovat, ci stihnem prist do skolky na cas.
Doma sa venujem detom a som spokojna, ze som s nimi. V praci sa plne venujem praci a kedze moje vysledky aj vidno, uz sa to zacalo prejavovat aj v pristupe a ohodnoteni. Aj ked nepracujem v tom, co som studovala, moje vzdelanie ma cenu a pristup k detom si vazi aj moj zamestnavatel.
Lubca, posledna veta v tvojom prispevku plne vyjadrila vzitu predstavu tejto spolocnosti, ktora je podla mna uplne nezmyselna. A sice, zena po porode, ak sa nevzda vsetkeho v prospech svojho dietata, nie je dost dobrou matkou. Ja osobne nechapem, preco by som sa mala vzdat vsetkeho, z coho sa skladala moja osobnost pre dieta. Ved materstvo je uplne prirodzena vec a patri neoddelitelne k zivotu, inak by sme tu uz neboli. Nadalej vsak chcem byt tou zenou, ktorou som bola pred porodom. Aj v praci, aj vo volnom case, aj v partnerskom vztahu. A to mi nebrani svoje deti milovat a byt pre ne dobrou matkou. Materstvo ma len naucilo byt dobrou v time manazmente. Jednoducho, ked deti zaspia, nesadnem si mozno k telke a nevylozim nohy ale miesto toho radsej vybavim par pracovnych mailov. Ide to mozno na ukor oddychu ale ked ta praca bavi, moze byt aj konickom, pri ktorom si oddychnes.
Baby precitala som si vsetky vase prispevky, ja ziram . To som fakt taka neschopna. ???? ja mam v pamati moju maminu, ktora stiha pracu, nakupy , starostlivost o deti, starych rodicov….. Fakt to zvlada, ale je to taaaaak vycerpavajuce, ze nema absolutne ale absolutne ziaden volny cas. ja poviem otvorene , ze vam zavidim vase ambicie, lebo ja sa fakt momentalne lutujem, len sa vas pytam dokedy to tempo vydrzite ? Inak suhlasim s tym, ze venovat sa dietatu 24 hodin denne je fakt blbost, lebo to unanvuje obe strany, ale z vasich prispevkov mi vychadza jeden fakt, ze u vas, je praca predsa len o jeden stupienok pred dietatom, co nie je vycitka len konstatovanie
Omyl Zuzanka, nenariekam, len konstatujem dany stav veci. Vychadzam zo svojej osobnej skusenosti a nerobim si ziadne iluzie. Viem do coho pojdem a ratam s tym, ze sa stretnem aj s mnozstvom odmietavych postojov potencialnych zamestnavatelov. A tam, kam mam ja namierene, je uz zene vopred nalinkovane, kedy deti ano a kedy este treba pockat. Taketo nieco nema v zahranici obdoby – mam na mysli obdobny rezort. Mozno mam teraz aspon malu vyhodu, ze ja uz to prve dieta mam. Ja som vzdy rada, ked sa zenam dari, rada ich vidim v riadiacich poziciach ci podnikajuce a vzdy taketo zeny obdivujem. Ale ked sa vratim k uvodnemu clanku a jeho obsahu – autorka ma v mnohom pravdu a samotny fakt, ze su zeny na vyznamnych postoch este nedokazuje, ze v nasej spolocnosti nie je ziadna diskriminacia. O tom to tu cele predsa je a preto nechapem, preco sa cela diskusia nesie v duchu osocovania z nariekania a nicnerobenia. Mohla by som ti rozpravat svoje osobne zazitky, po ktorych som nikdy nenariekala ale naopak snazila som sa este viac. Mozno by si potom zmenila retoriku. Takze, ja sa budem snazit este viac aj nadalej, ale na akeho zamestnavatela narazim, to uz asi neovplyvnim. A na ministra neaspirujem. Este sa na to necitim. Mozno neskor.
Budem dufat, ze bude mother friendly a oceni profesionalitu.
Laurinka, ja som samozrejme nebrala tvoj prispevok ako snahu vyvolat hadku, len som reagovala, ze podnikanie je mozno sposob realizacie ale nie pre kazdeho. Pekne vianoce aj tebe.
Baby džím palce všetkým…a mysenka nič v zlom, ale ty tu len stále nariekaš, o tom ako si ty, vzdelaný a šikovný človek nedocenený a ako žena-matka podcenovaná.
úspešná žena nikdy nebude toľko nariekať, neviem o akú prácu by si mala záujem, s dvoma vysokými tipujem na ministerstvo a to priamo hneď na ministra…ozaj však máš právnickú náhodou, tak si otvor advokátsku kanceláriu, to nebude žiadny zelovoc
IKA,
na tvoju otazku ti odpovie pravnicka JUDr. Sona Glezgo v poradni pravnika, najdi si hore na stranke na liste ponuku “Poradna”, potom “Poradna nova” a tam pani pravnicku a do formulara na zadanie otazky ju napis. Tak ziskas uplne odbornu a fundovanu odpoved
17.12.2007
PROSIM VAS O RADU.Som na materskej,koncit mi bude v Aprili,tiez nebudem moct nastupit na povodne miesto.Ako je to potom s tym uradom prace?Nic nedostanem,ani minimalnu podporu????Treba si nieco do predu PLATIT,aby som mala narok na nejaky prispevok???U POVODNEHO zamestnavatela budem koncit pracovny pomer dohodou…DAKUJEM ZA ODPOVEDE A VSETKYM MAMICKAM PRAJEM VELA,VELA USPECHOV PRI HLADANI PRACE°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Mysenka, nehnevaj sa, ale teraz si to ponala ciernobielo ty. Nikdy som netvrdila, ze podnikanie je jedine mozne riesenie. Z pracujucich mamiciek s malymi detmi v mojom okoli jedine ja podnikam. Vsetky ostatne su zamestnane a dokazali sa dohodnut so zamestnavatelom tak, aby mohli pracovat aj pri babatku. (A netvrdte prosim hned, ze su to krkavcie matky, lebo to tak nie je). Je iste, ze ked pre nich zamestnavatel takto urobil mnohe ustupky, mali pre neho velku cenu. V nasej firme sme mali donedavna aj otecka na materskej (dietatko uz navstevuje MS). Pracoval z domu a spokojnost bola na oboch stranach. Plne s vami suhlasim, ze nie kazda praca sa tak robit da, nie kazdy je rovnako sikovny a ma stastie na rozhladeneho zamestnavatela. V takom pripade treba ale hladat ine riesenie. Pre mna je to podnikanie, vdaka ktoremu som len ja panou svojho casu a len ja rozhodnem, kolko a kedy budem pracovat. Mozem sa preto bez problemov venovat detom. Samozrejme, ze to nie je vzdy len ruzove a tiez nie kadzy je schopny ist do rizika a niest zodpovednost aj za inych ludi. A ak to nie je vhodnym riesenim ani pre teba, aj tak verim, ze nejake to tvoje urcite existuje, len si ho musis najst sama. Vzíadnom pripade som sa tu s vami nechcela hadat (prieci sa to mojej povahe). Este raz, chcela som vas len inspirovat a trochu vyhecovat. Pekne svatky vsetkym!
Potesila som sa tomuto clanku, i ked je podla mna velmi nesikovne napisany. Potesila som sa reakcii zien, ktore sa nelutuju a nieco robia so zivotom. Ale sklamalo ma, ze tu na seba utocime. Reprezentujme svoj nazor a hlavne akceptujme nazor toho druheho. Ziadna z nas nie je o nic horsia matka ako ta druha. Niektore maju to stastie, ze si vybrali spravneho partnera a ten ich podrzi za kazdej situacie a nemusia ist do prace. Niektore zeny maju pocit, ze aj ked su na materskej a ich manzelia zarabaju, tak nedokazu necinne sediet a musia sa venovat niecomu inemu ako len dietatku. Niektore by zas s detmi boli doma aj 15 rokov. Kazda z nas sa nejako rozhodla a povazujem svoje rozhodnutie za to spravne, tak to ma byt. Neznasam vsak lutost, ci sebalutost, kazdy sme zodpovedny za svoje rozhodnutie. Tie moje neboli vzdy spravne a preto mam trocha skomplikovany zivot. Ale nevzdavam sa, pracujem, aby sme sa mohli vratit do nasho bytu, ktory je na hypoteku, chodim na VS aby som mala vacsiu sancu uzivit svoje dieta aj o 10 rokov. Nemozem sa spoliehat na to, ze nas raz bude niekto zivit. Sme same dve a musime sa o seba postarat. Mozno ma odsudzujete, že nie som s dcerkou, ale ja to robim pre nu. Ked pojde do skoly, ja moju VS skoncim a budem jej plne k dispozicii, odkladam jej peniaze, aby mohla ist aj na sukromnu zakladnu skolu, platim jej krasnu zivotnu poistku. Ano, ked som v praci je s nou moja mama, ktoru zboznuje.Mojej dcerke nic nechyba, ma mna a ja sa postaram, aby jej nic nechybalo
…a fnukanie, ale aj osobna skusenost. Tvoja rada Laurinka nie je teda vseobecne aplikovatelna a treba rozlisovat. Ak sa tebe dari, je to fajn a drzim Ti palce, ale nepausalizuj a negeneralizuj. Zrejme aj tu plati, ze syty hladnemu neveri.
No tak, sledujem aka debata sa tu rozprudila. Jedno mi vsak neda – musim reagovat na Laurinku a jej perfektne ficiaci biznis. Laurinka, mas v mnohych ohladoch pravdu, ked tvrdis, ze netreba len necine fnukat a snazit sa urobit maximum. Potom vsetko ide. Ano! Ale, tvoj navrh, ze nech skusime podnikat a nie nariekat – s tymto uz nesuhlasim. Nie kazda profesia poskytuje priestor pre podnikanie, aj keby zrovna podnikatelsky duch nechybal. Ak niekto nieco vystuduje a je mu to blizke, je len prirodzene ze sa v danej oblasti chce realizovat, postupovat v nej vyssie a uspokojit tak svoje karierne predstavy a ambicie. Bohuzial, su vsak take obasti kde rivalita je nesmierne vysoka a na zenu matku priam striehne zastup ambicioznych kolegov a len sa caka, kedy dotycna zasa vypadne. Taktiez su oblasti, kde uz samotny zamestnavatel zenu matku proste nezamestna. To, ze sa napr. tebe dari v podnikani neznamena, ze nasa spolocnost je promatersky zamerana a ze tu nie je ziadna diskriminacia. Preto tovj prispevok, kde si nieco taketo zmietla jednym dychom zo stola sa mi nepaci. Ja sama som vzdelana, ambiciozna zena, aktivna a dovolim si tvrdit sikovna. Nechcem vsak podnikat. V mojej oblasti to nejde. A otvarat zelovoc alebo podobny biznis nemam ani najmensiu chut. Podnikanim by som sa ja len zahrabala a preto chcem byt tam kde patrim. Budem sa o to snazit, ale s diskriminaciou nic nenarobim. Bohuzial. A to, ze konstatujem, ze v mojej oblasti diskriminacia existuje, nie je moj narek a
Mila Brigita, my skratka zmyslame rozdielne, co je prirodzene, kedze kazdy sme iny. Nemala som v umysle nikomu sa vysmievat, co isto pochopis, ak si moje prispevky este raz precitas. Neslo tu ani o chvalenkarstvo – na svojom priklade som lech chcela demonstrovat, ze sa to da, ked sa chce, kedze samu seba dobre poznam, o sebe sa mi skratka pisalo najlahsie . Mam vsak to stastie, ze vo svojom okoli mam aj pomerne vela inych uspesnych mamiciek, ktore okrem toho, ze su dobre mamy, su nadalej dobre v praci ci ako manzelky i kamosky. Skratka nehodili flintu do zita a bojuju. A ja sa z ich uspechov tesim s nimi tak, ako sa oni tesia z mojich. Mala som len chut rozsirit ich rady. To je vsetko. Vsetko dobre!
Tiez nie som ziadny looser, ako si mozno myslite. Nemam vsak rada chvalenkarsvo. Suhlasim, ze vsetko sa da, chce to okrem dobrej organizacie aj sebadsicipinu. Zivotna pravda je: najlepsiu pomoc najdes na konci svojho ramena. A druha zivotna pravda: svet nema slzy rad, este ta vysmeje.
Nenamietam proti tomu, ked je zena sikovna, a ked aj vie o tom ze je sikovna. Ved to robi nas zeny zenami. 🙂 zial, muzi z toho maju casto strach lebo u chlapa je prirodzena potreba dominovat a iba niektore slabsie povahy to nevedia prehryznut. :-)) A davaju nam to pocitit aj v zamestnani.
Moje prispevky smerovali k jedinemu: ak som sikovna, uspesna, tak som spokojna s tym co som dosiahla – nedostala som nic zadarmo, len tvrdou drinou. Ale nebudem zato odsudzovat ine zeny ktore toto z roznych dovodov nedosahli, alebo sa im VYSMIEVAT ze su nesvojpravne ako to napisala Laurinka.
Takze nie je to o zavisti. Tiez nie som ziadny looser, ako si mozno myslite, ale nemam rada chvalenkarov. Suhlasim, ze vsetko sa da, chce to okrem dobrej organizacie aj sebadsicipinu. Zivotna pravda je: najlepsiu pomoc najdes na konci svojho ramena. A druha zivotna pravda: svet nema slzy rad, este ta vysmeje. To potvrdzuje cela diskusia k tomuto clanku (suhlasim, clanok je dost ufnukany nato ze ho pislal pani z poradenskej firmy tak som cakal viac).
Nenamietam proti tomu, ked je zena sikovna, a ked aj vie o tom ze je sikovna. Ved to robi nas zeny zenami. 🙂 zial, muzi z toho maju casto strach lebo u chlapa je prirodzena potreba dominovat a iniektore slabsie povahy to nevedia prehryznut. :-)) A davaju nam to picitit aj v zametnani.
Moje prispevky smerovali k jedinemu: ak som sikovna, uspesna, tak som spokojna s tym co som dosiahla – nedostala som nic zadarmo, len tvrdou drinou. Ale nebudem zato odsudzovat ine zeny ktore toto z roznych dovodov nedosahli, alebo sa im VYSMIEVAT ze su nesvojpravne ako to napisala Laurinka.
Je zaujimave ako sa vsetko hned otoci na zavist. Je fakt ze su zeny ktore sa valjau pri telke, chate, kazdy rok musia ist k moru a fnukaju ze im babky nerobia servis a manzelik neskace ako si zapiskaju. Fakt existuju osoby, ktore maju reci ako koza bobkov, ze to a hento sa neda, a milion vyhobvoriek nez aby nieco urobili. Ale su aj take co maju rizikove tehotenstvo a lezia v spitali, to ozaj chcem vidiet ako zakladaju firmu, deti astmatikov, manzela co sice nie je nasilnik a mozno aj zarobi dost ale do vas pri kazdej prilezitosti rype a nepomoze Vam lebo “ved druhe zeny si s tym vedia poradit”. Takze toto treba rozlisovat, nie je fnukanie ako fnukanie. (a slabu chvilku ma kazdy, nie sme roboti, takze ked sa niekto na nternete otvori tak to nemusi byt hned lenivec a alibista).
Mne sa tiez paci ako rozmysla Laurinka. Mam po krk – a to teraz nemyslim len maminy s malymi detmi – negativneho uvazovania, vyplakavania, nadavania a stazovania sa na vsetko. (Niekedy mam pocit ze je to choroba mnohych ludi z mojho okolia) Absolutne podporujem myslienku „ze ked sa chce, tak sa da“ Nezamysleli ste sa nad tym, ze namiesto tej sebalustosti, zavisti a inych prejavov negativnej energie by ste to mohli otocit a zmenit ju na pozitivnu? A tie co pisete o „nepriaznivych“ podmienkach, preco sa neprestahujete? Preco neodpapulujete muzovi tzv. „tvrdasovi“, ktory sa takisto vie len stazovat a ak Vas v tych horsich pripadoch aj mlati – preco ho neopustite? Ja viem, su to otazky na ktore nie su lahke odpovede. Ale stale verim, ze ten kto chce, naozaj chce, tak urobi prvy krok k naprave situacie a potom aj tie dalsie kroky.
Co sa tyka hladania prace, mozno som mala stastie – ano, po prvej materskej (rocnej) som menila zamestnanie pretoze povodna firma isla do bankrotu, a nasla som si ho asi po 3 pohovoroch do 2 mesiacov. Po druhej materskej som opat menila zamestnanie a situacia bola podobna, dokonca som sa mohla rozhodovat medzi dvoma dobrymi ponukami. Mozno stastie, mozno premyslena strategia, v tom zmysle, ze som zhodnotila v com som naozaj dobra, co viem robit dobre a to som ponukla na trhu prace.
Zelam vela uspechov, viac pozitivneho rozmyslania, vela odvahy, posilnenie schopnosti po neuspechu sa otriast a ist dalej, a menej sebalutosti a zavisti! Vela zdaru!
Chcem trochu podporiť Laurinku, lebo ma tiež hnevá to večné sťažovanie sa, čo sa všetko nedá. Som prekladateľka, pracujem doma a aj napríklad práve dnes ma prekvapil môj 4-ročný syn riadnym kašľom, z čoho mi bolo jasné, že prázdniny sa začali už dnes, ale nedorazilo ma to – jednoducho so mnou zostal doma – jediné, čo ma trápi, že som nestihla pobaliť darčeky. Mám VŠ (technika – vôbec nerobená ľavou zadnou – z 35 nás skončilo 7), 2 deti (4 a 8 rokov), manžela pracujúceho chvalabohu na 8,5 hod denne, tiež začíname stavať dom a všetko sa dá. Svokra nepomáha vôbec, mamu mám po operácii srdca – takže pomôcť veľmi nestíha, som rada aspoň starostlivosť o mamu zvláda otec – dôchodca. Takže viac menej na pomoc mám len manžela, ktorý je normálny, občas ufrflaný, ale dá sa. Jediný luxus, ktorý mám je žehlenie – raz do týždňa chodí jedna pani. Ale to je všetko, ostatné musíme zvládať s manželom sami. Všetko je len vec organizácie. Áno, je pravda, že keď mám deti doma, tak sa im nevenujem na 100%, lebo zákazky nepustia – ale priznajte, ktorá mama, keď je s dieťaťom doma sa mu venuje na 100%. Ja nepoznám tie priblblé seriály typu Jednoduchá Mária, na to fakt nemám čas, večer pozerám filmy väčšinou s notbookom na kolenách, neviem fakticky, čo je voľný čas, ale keď ho mám, užívam si ho plnými dúškami s deťmi. Tiež som chodila do práce -mala som slušnú pozíciu- materskú som mala iba 2x po roku, ale keď mal malý 2 roky, tak som dala výpoveď a začala som prekladať na živnosť. Vôbec neľutujem.
Suhlasim, Brigita to napisala strucne, pravdivo a vystizne.
1. nie je umenie studovat VS, zavisi od toho aku. Preco tie uzasne sikovne mamicky, cest vynimkam nestudovali, ked mali tak 18-23 rokov, po strednej. ine je studovat soc. veci, ekonomiu a ine napr techniku, medicinu. Ktore vlastne Vy hviezdy ani nemozete studovat, lebo to dialkovo a externe skratka nejde. 2. Poznam v okoli zopar uzsnych, sikovnych mamiciek, ktore lavou zadnou zvladaju deti, skolu a poniektore komety aj pracuju. nevadi, ze je zamestnana cela rodina, mama, svokra, svokor, sestra…Vsak ony si to vedia sikovne zorganizovat. 3. nie kazda praca sa da robit na polovicny uvazok, co taka lekarka, biochemicka, ucitelka,…zavisi na koho a akych slusnych ludi narazi. 4. nie kazdej pride manzel z prace o 16-17 hod. Mojho niekedy vidim tak o 21-22, alebo aj 2 dni nevidim, a vikendy… Niekedy ani sam nevie, kde na Slovensku alebo v zahranici na druhy den vlastne bude. A rodicia a svokrovci su daleeeeko. A ist do prace? Niekedy mam aj chut, ale komu pomozem? Dietatu, sebe, financne- cha cha. Nic nie je len cierno-biele. Vsetko je vzdy nieco za nieco. A niekoho to obcas stoji vela, nemyslim len financne. Aspon sa tesim, ze mam krasne aktivne zdrave dieta, a to mi za to vsetko stoji. A este sa popysim, ako tie studujuce hviezdy, aj ja mam 2 VS a atestaciu v odbore.
Brigita, svojim detom davam maximum a su vzdy na prvom mieste. Aj ja byvam chora a deti tiez – ako kazdy skolkar. A nie su to ziadne knedle – my sme teda na take deti stastie nemali. Nemam supermuza – ma take iste muchy ako vsetci ostatni. Tiez sa mi milion veci nepodarilo, nedala som sa tym ale nikdy odradit, otriasla som sa a sla dalej. Faktom je, ze nas nepostretli ziadne tragedie ani smrtelne choroby (a pevne verim, ze sa tak ani nikdy nestane). To co sa zmestilo do tvojich dvoch prispevkov, su vyhovorky a je ich pozehnane. Ako si si mozno vsimla, pisali sem aj mamicky, ktore nemaju nikoho a zvladaju to velmi dobre – a tym teda patri skutocny obdiv. Mam dojem, ze ich prispevky su naladene dokonca ovela pozitivnejsie, ako tych co maju za sebou manzela, rodinu… Ja som vas len chcela v dobrom trochu vyhecovat. Lebo plakat nad sebou dokaze kazdy ale najst sposob, ako sa zo slamastiky sam dostat, je prejavom inteligencie a sily. Myslim, ze problemom mnohych mamiciek je to, ze si myslia, ze ked vystudovali VS, bude z nich kazdy potencialny zamestnavatel uneseny. Pre mnohych z nich je pritom mozno cennejsi ctiziadostivy stredoskolak s praxou a dobrou znalostou jazykov. Ja som napriklad vystudovala nieco celkom ine ako teraz robim. Vzdelanie si doplnam v novom odbore. K tomu povodnemu sa mozno raz zasa vratim, kto vie? Pre mnohe to vsak casto konci vetou “vo svojom odbore si pracu nenajdem…” Nuz, kazdy sme si strojcom vlastneho stastia.. (samzrejme, neplati to na 100 %)
Ja som momentalne na materskej, dcerka ma rok a pol, s byvalym zamestnavatelom som dohodnuta,ze nastupim v septembri na povodne miesto.. prijal na moje miesto cloveka na zastupovanie..Takze patrim k tym stastnejsim, co maju miesto zabezpecene..Ale je faktom,ze uz teraz mam trochu strach,ako to budem zvladat,pretoze mala je taky anjelik s rozkami, co sekundu neposedi.Malo spava a stale vyplakava.Od narodenia.Manzel mi v domacnosti velmi nepomaha, obcas povysava,ale zas robil vela na dome,ked sme prerabali staru chajdu na cosi obyvatelne.Ale uz som mu vysvetlila,ze kym som na materskej,tak doma pracujem ja, po nastupe do prace si to rozdelime,pretoze odmietam a hlavne nebudem stihat.Pochopil to a odsuhlasil..Viem,ake je tazke najst si pracu,aj za slobodna s VS som bola 2 roky nezamestnana, v odbore som pracu nemala sancu najst a tak som skoncila ako predavacka..Nestazujem sa,aj tam som sa nasla.Viem,ake je tazke zohnat niekoho k dietatu,ak stari rodicia pracuju a svet je dnes plny uchylakov a zlych ludi.Bala by som sa zverit dieta cudziemu cloveku,nejakej opatrovatelke..Takze tieto problemy budeme riesit za pochodu..A pripajam sa k Brigite, ze superzeny neexistuju,ak maju zeny dobre zazemie,ak mali v zivote stastie,maju dobre tiche deticky, co prespia pol dna a celu noc, tak hej,preco nie dalsie skoly, podnikanie a tak..Ale ak clovek nema z coho,splaca hypoteku,zije z jedneho platu..To sa potom zdaju reci Laurinky ako sfi fi..Ja sa nestazujem,mam sa fajn a tesim sa do prace.
Laurinka, strasne by ma zaujimalo, ci ste napriklad kojili a ako dlho, aku mate prestavku medzi dvoma porodmi ked ste stihli zalozit firmu, v akom odbore, kolko tej prace robi manzel a kolko vy? A gratulujem, ze mate zakazky. Suhlasim, ked sa chce, vsetko ide..ale ako donutite ludi, specialne deti, aby sa spravali ako to prave potrebujete? Nebyvaju deti chore? Nepriniesli si zo skolky pneumokoka lebo moraxellu? A vy zrejme kypite zdravim a ste ten typ co mu staci spat 6 hodin denne. Podla toho, Laurinka, co pisete – ze robite doktorat, staviate dom, vediete firmu a domacnost, starate sa o dve male deti (nepisete koplko maju rokov) sa mi zda ze mate hyperaktivnu stitnu zlazu, alebo cez den pijete litre kavy, resp. “ficite” na amfetamine, “panákoch” ci cokolade. Zariadili ste si zivot podla toho ako to potrebujete, co obdivujem. Ale uvedomte si, ze ako nemoze byt kazdy spickovy krasokolculiar, nedokaze kazdy to co Vy-mame ine biologicke danosti a rodinne zazemie. Kym jednej z nas manzel nosi modre z neba, nakupuje a obcas vezme decka na ihrisko, alebo aspon ticho cusi, druhej rovno jednu tresne po papuli, ze co vymysla (s podnikanim, so studiom…) Preto nemam rada zeny ktore vidia vsetko ciernobielo (toto chcem-toto nie a vsetci ma obdivujte) a maju mazacke reci ako Vy.
Nuz, ako vidim z tychto prispevkov, podla seba sudim teba. Niet nad to, ked ZDRAVE deticky povesite na krk starym rodicom, vlacite ich po kadejakych opatrovatelkach, aby ste mali cas studovat na VS – a nenahovarjme si, na Slovensku su studijne odbory rozneho stupna narocnosti, niektore urobi aj debil lavou zadnou. Decka tazko mozete mat pri sebe, ak chcete mat cas studovat a pracovat. Lebo co si budeme vymyslat, aj ked robite doma, pracovne vysledky sa dlhodobo kamuflovat nedaju, vidi to zamestnavtel ci vasi zakaznici. (Pokial teda nemate pracu ako pokladnicka ze tam proste sedite od-do, ale to je o inom.) A vystatujete sa, ako ste si to vsetko vedeli inteligentne zariadit, a tie co to nevedia tak ako vy su nesvojpravne slepice sproste co sa iba lutuju. Ked su peniaze, vystaci aj na upratovacku, vsak preco si nezjednodusit zivot? Uvedomte si ze vela robi podpora rodiny a niekedy je lepsie ked je zena sama nez mat za chrbtom frflosa, ktory Vam nadava preco vam to studovanie tolko trva, ze “sa nevenujete rodine” alebo ze ste v tej praci nejako “podozrivo dlho”.
Mila Ivka, ano, mam vela napadov a vela z nich aj realizujem. A dari sa mi to preto, ze na sebe stale makam. Viest hodnotne vlastny zivot je totiz ako manazovat firmu k uspechu. Dat prednost znalostiam pred nevedomostou. Cvicit sa v rozoznavani problemov a prilezitosti, dokazat si stanovovat dlhodobe aj kratkodobe ciele. Hodnotit dosiahnute vysledky, viest pri tom velke mnozstvo exekutivy a operovat v ramci daneho rozpoctu. Je lahke samu seba klamat sposobom “aj tak sa mi to nepodari, pretoze…”. Co sa naozaj pocita, je ozajstna motivacna sila a kreativny potencial. Ak budes skutocne sama chciet, urcite ich v sebe najdes. Vela uspechov!
mam 8-mesacneho synceka a pracujem uz odkedy mal maly 4 mesiace na plny uvazok. kedze mi zamestnavatel umoznil home office, pretoze plne kojim, travim s nim cele dni (ale chodi mi pomahat aj mamina) a pracujem, ked maly spi a tiez dlho do noci. Samozrejme vikendove sedenie za pocitacom beriem ako samozrejmost. U kadernika som od jeho narodenia este nebola a na cvicenie tiez nemam cas, ale nemozeme mat vsetko
No a pomoc manzela – na nezaplatenie.
Bratislavcankam sa lahko hovori….. Ja si hladam pracu od septembra, uz som napisala stovky ziadosti, absolvovala desiatky pohovorov… Mam VS, nejaku prax, nie som ziadna “tutka”, ktoru treba lutovat, ale…. V 90% firmach je problemom moje dieta. Uz som tu o tom na fore pisala…. Ja uz nepozeram na napln prace, a v podstate ani na plat…. Tak budem asi robit predavacku. Za minimalnu mzdu…. To bola jedina pozicia, kde moje dieta nie je problem… Niekedy mam pocit, ze nemam dieta, ale nakazlivu infekcnu chorobu… Ano, je krasne zvladat vsetko – studium, pracu, deti. Aj ja by som to zvladla, ale nikto nema zaujem zamestnat matku…
Laurinka – tak hod napad, ako sa “samozamestnat”. Musis mat vela skvelych napadov…. 😉
Nuž ja si hľadám prácu na doma už od materskej, lebo som živiteľkou dvoch malých detí a treba ich vodiť do škôlky aj školy. Každý na mňa pohŕdavo pozerá, prečo chcem zostať doma. Mám zamestnanie, som spokojná aj zamestnávateľ, ale rodinná situácia, kedy živým rodinu, mi veľmi ťažko dovoľuje potom byť viac času s deťmi ako pri ukladaní spať. Mne sa tiež nehľadala robota ťažko, ale len za menšie peniaze ako dali v danej firme mužom, tak som miesto zmenila. Na stránke bábetka sa raz objavila reklama, že dávajú prácu mamičkám po materskej, nuž som im napísala, ale ani tam som nepochodila a ponúkli mi veľmi nízky príjem.
ja mam dceru skoro dvojrocnu a pracujem od jej trinastich mesiacov a som slobodna mamicka… ja manzela nemam do coho zapojit, nakolko nikoho takeho nemam… a stiham… idem si aj podat prihlasku na VS… niekedy mam sice nervy, som unavena, ale vsetko sa da…. pracu som si nasla na profesii a prvy pohovor a mala som pracu, dobre platenu, sef v pohode… nestazujem sa…. som len rada, ze pracujem… a dokonca na pohovore sa ma ani nepytali, ci mam dieta… sama som im o tom povedala…
PROSIM VAS O RADU.Som na materskej,koncit mi bude v Aprili,tiez nebudem moct nastupit na povodne miesto.Ako je to potom s tym uradom prace?Nic nedostanem,ani minimalnu podporu????Treba si nieco do predu PLATIT,aby som mala narok na nejaky prispevok???U POVODNEHO zamestnavatela budem koncit pracovny pomer dohodou…DAKUJEM ZA ODPOVEDE A VSETKYM MAMICKAM PRAJEM VELA,VELA USPECHOV PRI HLADANI PRACE°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Myslím že v V BA s tým nemôže byť nijaký problém. Inde to bude asi torchu horšie. Zvlašt ked si predstavím moju sesterku, ktorá myslím že to boli 2 roky si po škole nemohla najst nijakú prácu. A to bolo slobodá a bez závazkov. Ale najpodstatnejšie je asi vedieť ponúknuť viac ako ostatní. (možno to bol jej problém) Takže ako bolo spomenuté netreba leniť a treba pre to niečo spraviť. Ak nebudete vytrčat z davu tak sa o vás nikto ani nehnue.
suhlasim s nazorom,ze v takej BA sa zozenie iste praca omnoho jednoduchsie ako v mensich mestach.
aj ja pracujem, studujem treti rok externe a mam dieta. urcite-vsetko sa to spolu da,pokial vas podrzi manzel,alebo rodina, aj psychicky aj fyzicky. lebo zase-nic si nenahovarajme-kazdy sme iny,kazdy sme “nastaveni” inak, co niekoho fyzicky/psychicky po par mesiacoch polozi,to iny zvladne. podla mna sa nejaky napor prace,domacnost,skoly neda zovseobecnovat a hovorit,zeby to tak mala robit kazda zena. kazdemu vyhovuje ine tempo a ma ine moznosti ( aj napr. moznosti jeho organizmu) ale myslim si aby som to zhrnula ze pri dobrej voli sa toho da zvladnut vela, ako mi raz jedna pani povedala: kolko si nalozite,tolko zvladnete…….
Som rozvedená mamička, mám 19 mesačnú dcéru. 7 mesiacov pracujem na polovičný úväzok, v septembri som začala študovať na vyskej škole a všetko sa dá stíhať a zorganizovať.Keď som sa rozhodla, že si nájdem prácu, netrvalo to dlho a do mesiaca som ju mala. A na pohovoroch som im hneď povedala, že mám dieťa, že sme samé, ale že mám oporu o mojich rodičov, ktorí nám pomáhajú. Ja som bola na pohovoroch u dvoch firiem, v obidvoch mali o mňa záujem, a ja som si vyberala kam nastúpim. Vôbec som nebola v pozícii tej utláčanej. A neľutujme svoj výber, bol dobrý. Mám skvelého šéfa, ktorý mi umožnil chodiť do práce v čase, ktorý som si sama umožnila. Nevyžaduje odo mňa nadčasy a ak sa takáto situácia výnimočne stane, tak si nadčas vyberiem v deň, kedy mi to vyhovuje a som v práci kratšie.Viem, že mnohé si poviete, že som mala šťastie.Ale aj vy ho môžete mať, stačí hľadať a nestrácať nádej. Korektné vystupovanie je naozaj veľakrát výnimočné, ale nájde sa.Súhlasím s Laurinkou, že ieto ospravedlňujúce a ublížené slová mi lezú na nervy. Kto chce pracovať, tak si prácu nájde, možno to trvá dlhšie, ale dá sa to.A hlavne v BA, ak je niekto z menšieho mesta, tak chápem, že je to ťažké, ale nie nemožné. Jediné s čím nesúhlasím je podnikanie.Podnikala som 10 rokov, vo viacerých oblastiach a mám toho plné zuby. Štát totiž malým podnikateľom hádže polená pod nohy, preto ak nad takým niečím uvažujete, tak si dobre prečítajte každú novelu zákona, aby ste si neskomplikovali život.
Krásne Vianoce
Toto mal byt nejaky nevydareny PR clanok? Uprimne, hoci ma tu asi vela z vas ukamenuje, mam uz dost tychto placlivych clankov o tom, ake su zeny chuderky. Asi zalozim klub svojpravnych zien! Tiez mam dve male deti, vediem firmu, ktoru sa nam s manzelom podarilo vybudovat medzi mojimi dvoma porodmi a dari sa jej skvele. Nase babky obe pracuju, o-pair vyuzivame len po veceroch, ked si chceme niekam vyrazit. Staviame dom, popri tom si robim doktorat, stiham domacnost a rozhodne sa z toho psychicky nerutim. Skuste kocky konecne prestat nariekat. Vyuzite cas na materskej a neprestante sa vzdelavat. Vedomosti vam otvoria oci. Pretoze plati (ako raz povedal David Ogilvy) “Aj slepe prasa moze niekedy najst hluzovky, zvlast ak si je vedome, ze rastu v dubovych lesoch.” Prestante prosit o pracu inych a vymyslite si nieco, co by ste mohli robit same. V dnesnej dobe mobilov a internetu mate tisic moznosti, ako pracovat aj z domu s chorym dietatom, len si treba najst tu svoju! Uprimne vam prajem vela stastia.
Fajn clanok, i ked potvrdzujuci zas a opat len to, co uz davno viem a co ma pekne “zerie”. Vadi mi na nom mozno len ten uvod akym zacal – obhajobou, ze autorka nepatri medzi zaryte feministky, nesuhlasiace z muzmi za kazdych okolnosti. To, ze zena pozaduje miesto v spolocnosti, ktore jej plnym pravom nalezi nie je prejav feminizmu! A to , ze zeny (nazyvane zarytymi feministkami) nesuhlasia v mnohom a mozno aj vo vsetkom s muzmi nie je tiez prejavom ziadneho zaryteho feminizmu, ale len prejavom toho, ze zeny maju mozog rovnocenny s tym muzskym a preto niet ziadnych logickych dovodov k diskriminacnemu pristupu aky bol popisany vo vyssie uvedenom clanku. Ten nesuhlas je mozno prave tou spravnou cestou k tomu, aby sa nasa spolocnost a hlavne jej muzska populacia prestali spravat nadradene, a aby zeny boli s konecnou platnostou brane ako plnohodnotne, rovnocenne bytosti bez nalepky “mensina”! Preto nechapem ten ospravedlnujuci a alibisticky manever v uvode clanku a ak je prejav nesuhlasu so stavom spolocnosti feminizmus a k tomu este zaryty, potom som hrda, ze som ZARYTOU FEMINISTKOU! V ziadnom pripade nemam dovod sa za to este aj osporavedlnovat ak chcem vyjavit svoj vlastny nazor. Mam predsa mozog a ten sa ma pouzivat, bez ohladu na pohlavie!!!
ešte dokončím myšlienku z predošlého môjho vstupu, lebo som sa nezmestila do počtu písmenok – čo by sme chceli od nejakých zamestnávateľov. Zdravím všetky mamičky a prajem im veľa úspechov nielen pri hľadaní práci, a tiež šťastné a veselé Vianoce a šťastný nielen Nový, ale celý rok 2008!
Dobrý deň, plne s Vami súhlasím, čo sa týka prístupu k ženám matkám malých detí, ale aj s ostatným. Mám čerstvú osobnú skúsenosť – prednedávnom sa mi skončila rodičovská dovolenka, keďže môj bývalý zamestnávateľ zmenil svoje sídlo o 50 km, čo by pre mňa znamenalo predĺženie dochádzania do práce z 10 minút na cca. 3-4 hod. a o navýšení výdavkov – cestovné, strava, atď. ani nehovorím, pri tom istom plate, tak sme sa dohodli na dohode o výpovedi. Keďže som si nenašla žiadnu inú novú prácu, ktorú som začala hľadať už počas materskej, rozhodla som sa, že aspoň na krátky čas sa prihlásim na úrad práce. A tam som sa presvedčila, že pohŕdavý prístup k ženám matkám nemajú len zamestnávatelia, ale začína sa to už aj na úradoch. Myslela som si, že apoň tam budú mať nejaké pochopenie, ale hlboko som sa sklamala. Na nič nemáte nárok, lebo ste boli taká drzá, sedeli ste doma s malým dieťatom a neplatili ste si žiadne odvody, takže čo by ste chceli – nič nebude a žite z čoho chcete – samozrejme nebolo mi to povedané takto doslovne, ale mala som z toho taký pocit, neviem, či som len natrafila na pracovníčku, ktorá mala zlú náladu, lebo sa zle vyspala, ale aj tak ma to sklamalo, po odchode z úradu som sa cítila ako nejaká špina. Zaujímavé je len to, že určitá skupina ľudí má nárok na všetko, aj keď tomuto štátu neodvádza nič, a druhá skupina ľudí, ktorí poctivo pracujú, platia dane, tak nemajú nárok na nič. Myslím, že je to super prístup od daného ministerstva a keď sa to začína už tam, tak