Kocúrkovo

Čitateľka Ivana nám v reakcii na článok na babetku.sk o Odhlásení z dôchodkového poistenia opísala svoju skúsenosť:

To, že v tomto našom štáte je už všetko na hlavu som sa mohla presvedčiť zas a znova. Mám takú „milú“ čerstvú skúsenosť.

Som na RD ale RP nedostávam, lebo som SZČO: prevádzkujem eshop, po nociach s mužom makáme, keď deti spia, ale o tom potom. Za „odmenu“ mi teda vzali RP, dostávam len cca 46 euro ako príspevok na starostlivosť o dieťa. Mimochodom moje odvody do SP sú mesačne cca 96 euro. OK, zmierila som sa s tým.

Ale, keďže už je tej práce naozaj dosť, musím najať zamestnanca. A tak ma napadlo, že keď už musím viesť agendu, platiť odvody atď, ako zamestnávateľ, prečo nenajať na vlastnú firmu niekoho, kto mi na pár hodín týždenne vypomôže s dieťaťom. Vravím si, predsa nebudem najímať opatrovateľku cez inú agentúru, zamestnám ju sama (stačí mi rozšíriť si predmet živnosti: opatrovanie detí je totiž voľná živnosť).

Podľa mojej naivnej logiky by tak malo byť všetko ok a úrad práce by mi výdaje za opatrovateľku mal preplatiť. OMYL. Nepreplatí. Prečo, to mi nevedeli zmysluplne vysvetliť, podstatné je len to NIE. Preplatia len, ak dieťa bude opatrovať iná SZČO, alebo iná pracovníčka inej s.r.o.. Zdá sa to aj vám, že je to ako v kocúrkove?

Vzniká aj iný pekný paradox. Predstavte si mamičku, ktorá si povie, dobre, založím si živnosť (budem to robiť poctivo, zaplatím aj odvody, dane) a budem popri starostlivosti o svoje dieťa opatrovať ešte jedno cudzie. A výsledok? Príde o svoj vlastný RP. Pekné že?

Ako prebehla komunikácia s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny?

Dobrý deň,

rada by som požiadala o vysvetlenie k mojej situácii. Som matka na RD
a zároveň SZČO. O dieťa sa riadne a celodenne starám. Moje pracovné
povinnosti sa však natoľko znásobili, že potrebujem pre dieťa
zabezpečiť opatrovanie na pár hodín týždenne. Chcela som preto ako
SZČO zamestnať opatrovateľku na dohodu o pracovnej činnosti (ako SZČO
mám v predmete činosti opatrovanie detí). Prepodkladala som, že tým mi
vznikne právo žiadať o preplatenia takto vzniknutých nákladov na
starostlivosť o dieťa (preplatenie mzdy, ktorú zaplatím danej
pracovníčke/opatrovateľke). Pracovníčka mne príslušného úradu práce ma
ale informovala, že tento nárok mi nevzniká. Jej vysvetlenie nebolo
ale žiadne, resp. jedine také, že môžem dieťa zveriť len inej
opatrovateľke s živnostenským oprávnením alebo si najať opatrovateľku
cez inú agentúru. Prosím teda o vaše vyjadrenie sa k danej situácii,
prípadne, na koho sa v tejto veci môžem obrátiť.
Ďakujem! S pozdravom Ivana

Odpoveď z UPSVAR:

Ak začnete vykonávať zárobkovú činnosť, zanikne Vám nárok na rodičovský príspevok.
Od nasledujúceho mesiaca požiadate o príspevok na starostlivosť o dieťa.
Ak starostlivosť o dieťa bude vykonávať fyzická osoba, ktorú zamestnáte na dohodu o vykonaní práce, a predložíte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, náklady spojené so starostlivosťou o Vaše dieťa,
je to v rozpore so zákonom č. 561/2008 Z.z.

Zákon č. 561/2008 Z.z. ustanovuje poskytovateľa starostlivosti:

• zariadenie, napr. podľa zákona 245/2008 Z.z. – materská škola
• právnicka osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťatu – napr. podľa zákona 213/1997 – nezisková organizácia, združenie,
• fyzická osoba, ktorá na základe živnostenského oprávnenia poskytuje starostlivosť o dieťa
• iná fyzická osoba, ktorá starostlivosť o dieťa nezabezpečuje na základe živnosti a nevypláca sa jej rodičovsky príspevok
• rodič, ktorý vykonáva zárobkovu činnosť a starostlivosť o dieťa nezabezpečí poskytovateľom.

Tzn. že ak vy začnete vykonávať zárobkovú činnosť a starostlivosť o dieťa bude zabezpečovať fyzická osoba, ktorá je vaším zamestnancom na základe dohody, patrí Vám príspevok na starostlivosť o dieťa v sume 25% zo sumy 164,22 eura.

Ak Vám bol RP priznaný v roku 2008, popri poberaní RP môžete vykonávať zárobkovú činnosť
alebo činnosť na základe živnosti, ak starostlivosť o dieťa nebude zabezpečovať materská škola.  V takom prípade nemusíte žiadať o príspevok na starostlivosť o dieťa.

Prečo je to tak?

Prečo Úradu práce vadí, že by opatrovanie vykonával človek zamestnaný na dohodu a stoj čo stoj nástoja na živnostníkovi alebo právnickej osobe? Dôvod je čisto prozaický, a to peniaze. Konkrétne odvody do Sociálnej poisťovne. Živnostník totiž musí odviezť mesačne cca 80 eúr, kdežto „dohodár“ len pár eúr. (Pri mesačnej mzde napr. 180 euro za neho jeho zamestnávateľ musí odviesť cca 2.00 eurá – 0,8% úrazové poistenie a 0,25% garančné poistenie). O nič iné tu nejde. Nejde im ani o dieťa a snahu podporiť jeho zdravý vývoj v domácom prostredí, ani o podporu rodiny a snahu pomôcť tým, ktorí sa snažia skĺbiť dieťa a prácu a neostať tak štátu úplne „na krku“. Ide stále len a len o peniaze, kde, ako a na kom ich „ušetriť“. O tom, kam tie „ušetrené“ peniaze potom zmiznú, už radšej ani neuvažujem.

Ešte jeden príklad na koniec, ktorý hovorí za všetko. Keď som úradníčke povedala, že plánujem zamestnať opatrovateľku, okrem iného mi povedala „ale veď to by ste mohli zamestnať aj vlastnú mamu!“. To im prekáža. Ale keď si moja mama založí živnosť (na opatrovanie detí), už im to „nevadí“.