Chcem prežiť detstvo „v pohode“? Nie. Doma.

Príbehy detí, ktorým hľadáme pestúnsku rodinu. Všetky deti sú umiestnené v bratislavskom Detskom domove Pohoda.

Filip
Deväťročný, matka po jeho pôrode dostala laktačnú psychózu. Snaží sa, bojuje ako vie – ale – so základným vzdelaním? Bez možnosti pracovať? Bez bytu? S tým, že z každého roka tretinu strávi v nemocnici? Filip je v zariadení druhý rok. Mama je pre neho najbližší človek, ľúbi ju (aj vždy bude), ale pomaly začína sám chápať, že cesta „domov“ nie je.

Betka
Má 13 rokov, v škole je jednotkárka a má na to, aby študovala na vysokej škole. Zažila pekné detstvo – u starých rodičov. Keď zomreli, vrátila sa k mame, ktorá žila s mužom, ktorý ich obe bil. Keď sa spustilo vyšetrovanie, otčim skončil vo väzbe a Betka v detskom domove. Mama sa stratila. Možno hanba. Možno neschopnosť. Čas beží. Už sú to 2 roky, čo sa nikto z rodiny neohlásil.

Palino
Má vyše roka a od narodenia je v detskom domove. Matka nepodpísala generálny súhlas. Nikdy za ním neprišla. Až keď ju zavreli, tak začala písať. Keďže v nápravnom zariadení bude ešte minimálne 2 roky a nedá sa hneď určiť, či sa potom bude o Palina zaujímať „naozaj“, alebo či teraz iba listami synovi zbiera body za dobré správanie.

Maťko a Kubko
Maťko a Kubko sú deti, ktoré zažili týranie. Keď ich pohladíte, pohryznú vás. Keď ich objímete, začnú sa vzpierať a kričať. Všetci o nich hovoria, že sú zlí. Aj vychovávatelia v detskom domove prevrátia oči, keď sa im povie „Idú s nami na výlet Maťko a Kubko…“ – vedia: bude problém. Kým pochopia, že existujú aj féroví ľudia, ktorí ich neudrú, neponížia, nepokoria, prejdú mesiace. Kto to s nimi vydrží?

Lenka a Peťko
Lenka má 3 roky, Peťko 2, zoznámili sa až v detskom domove. Matka fetovala a ešte stále užíva heroín, záujem, ktorý o nich prejavuje možno nie je formálny, ale snaha zmeniť svoj život ostáva snahou. Lenka rozumie rómsky (teraz už aj slovensky), obe deti sú muzikálne, pohybovo nadané.

Údaje, ktoré by mohli viesť k identifikácií detí boli zmenené. Príbehy sú skutočné.