Ježkovia

Všetky deti v adopcii, pestúnskej starostlivosti alebo v profesionálnej náhradnej výchove prežili psychickú bolesť (zranenie): buď na samom začiatku, keď sa ich rodičia vzdali hneď po narodení, alebo pri bolestnom zneužívaní a zanedbávaní, ktoré zažívali ako starší. To, ako dieťa na zraňovanie reaguje, je veľmi individuálne a ťažko pochopiteľné, niektoré deti zrejme nie sú tak odolné ako iné. Tým, že ich zranenia úplne priznáme a dovolíme im, aby oplakali svoje straty, môžu sa s našou pomocou vydať ďalej smerom k zdravšiemu a plnšiemu životu.
Zranené deti často zraňujú ostatných, zvlášť toho, kto sa im snaží priblížiť. Sú vlastne ako ježkovia: sú hebučké a jemné vo vnútri, ale tvrdé a pichľavé navonok, a to najviac, keď sa cítia ohrozené.
Deti aj rodičia sa tak nachádzajú v zložitých situáciách a zažívajú, aké to je v roli obete, tak na opačnej strane barikády. Všetci si musíme uvedomiť, že byť zraňovaný a byť schopný zraňovať sú dve strany tej istej mince, oboje je našou súčasťou a nezostáva nič iné, len oboje prijať. Je nesprávne zamerať sa len na jednu stranu a nebrať zreteľ na stranu druhú. Pokiaľ však prijmeme celú pravdu, bez obviňovania a odsudzovania, otvárame tým reálnejšiu a ľudskejšiu cestu k riešeniu.

Caroline Archerová
Úryvok z knihy Dítě v náhradní rodině.