Úloha otca

V dnešnej spoločnosti zaujíma otec čoraz dôležitejšie miesto. Aktívne sa zúčastňuje na výchove dieťaťa.

„Žena sa stáva matkou prostredníctvom biologického procesu, zatiaľ čo muž sa stáva otcom prostredníctvom systému symbolov daného spoločnosťou.”

Matkou sa teda stávame od momentu tehotenstva, otcom sa však muž stane cez psychologický proces, ktorý je podmienený kultúrnymi a spoločenskými normami.

Tento príspevok sa venuje úlohe otca zovšeobecnene. Je potrebné si uvedomiť, že každý prípad je odlišný.

Obraz otca

Obraz je, z psychologického hľadiska, predstava niečoho neprítomného. Dieťa si utvorí negatívny a zároveň aj pozitívny obraz otca vo svojej psychike. Keďže sa otec čoraz viac podieľa na starostlivosti o svoje deti už od prvého roku, uľahčí to vytvorenie dobrého obrazu otca. Práve otec je ten, kto pomáha dieťaťu dostať sa zo stavu nevedomosti tým, že ho vedie k poznávaniu a uvedomeniu si okolitého sveta. Dieťa často chce manipulovať s ostatnými ako s predmetmi a tým, že sa otec postaví proti jeho prianiu, ukáže svoj nový obraz, ktorý posilní vzťah: otec, matka, dieťa. Obraz otca nadobúda význam pri vývine a pri riešení oidipovského komplexu. Dieťa vníma funkciu otca ako dvojzmyselnú. Otec predstavuje zároveň silu, ale aj pozíciu rivala a toho, kto dieťaťu niečo zakazuje. Proces stotožnenia sa uskutočňuje nielen u chlapcov, ale aj u dievčat. Syn sa priamo stotožňuje s otcom, zatiaľ čo u dcéry sa deje tento proces nepriamo. Dcéra sa stotožňuje s matkou ako otcovou manželkou, pretože by rada zaujala jej miesto. Okolo šiesteho roku veku dieťaťa, ak je obraz otca dostatočne dobrý, je v tomto momente prežívaný fascinujúcim spôsobom „môj otec je silnejší ako tvoj“, „môj ocko je najkrajší“. V latentnej perióde sa dieťa vzďaľuje od obrazu perfektného otca. Ale až v období dospievania môže byť skutočne uvedený do pochybností. O to viac, ak otec nerobí nič pre to, aby si svoj pozitívny obraz zachoval.

Úloha a funkcia otca

Úloha predstavuje formy a hodnoty správania dané spoločnosťou. Funkciu otca tvorí „súbor rozhodnutí, ktoré sa podieľajú na tvorbe psychiky dieťaťa“. Úloha otca je definovaná v určitom sociokultúrnom kontexte. Takže každá spoločnosť dáva otcom úlohy, ktoré sú typické pre danú kultúru, hoci úloha otca je považovaná za dôležitý element v normálnom vývoji a v citovom dozrievaní dieťaťa. Úloha otca svojou prítomnosťou v prostredí, v ktorom sa dieťa vyvíja, tvorí pevný základ pre rozvoj osobnosti. Táto funkcia sa nie vždy zhoduje s obrazom, ktorý je charakteristický a závislý od prostredia. Na rozdiel od funkcie matky, ktorá má biologický základ, neexistuje súvis medzi funkciou otca a biologickým vznikom. Funkcia matky je entita obsahujúca tri elementy: uspokojenie základných potrieb, zmiernenie napätia, prítomnosť a zabezpečenie istoty. Funkciu matky môže samozrejme zabezpečiť aj otec alebo iná osoba, ale prináleží matke, pretože predstavuje prirodzenú a potrebnú kontinuitu narodenia. Otec môže nahradiť matku, ale jeho úloha sa neobmedzuje len na toto.

Nepriama úloha otca

Otec by mal nielen prejavovať lásku, ale tiež by mal byť žene oporou. Otec je zárukou istoty. Úloha otca sa dotýka aj vzťahu otca a matky. Funkcia matky je spätá s citovou rovnováhou matky. Rovnováha môže byť buď posilnená alebo narušená, podľa toho, aký má matka vzťah so svojím manželom. Z toho dôvodu má každá citová zmena u matky priamy vplyv na vzťah matka-dieťa. Pre citový rozvoj dieťaťa je preto nevyhnutná rovnováha v manželstve. Naviac dieťa vníma a vytvára si obraz otca nielen na základe vlastného pozorovania, ale tiež prostredníctvom obrazu, ktorý si tvorí matka o otcovi. Preto žena, ktorá pohŕda svojím manželom a znevažuje ho v očiach detí, podporuje vytvorenie osobitého obrazu otca, ktorý následne ovplyvní aj jeho funkciu.

Priama úloha otca

Vďaka biologickému dozrievaniu sa dieťa postupne odpútava od matky. Matka musí byť schopná akceptovať, že sa dieťa stáva nezávislým a časom od nej odíde. V tomto kroku jej musí pomôcť otec tým, že zabezpečí regulovanie vzďaľovania sa dieťaťa od matky, a tak prispeje k tomu, aby sa dieťa osamostatnilo.

Otec alebo autorita

Otec má úlohu konať pri riešení oidipovského komplexu. To znamená, že je to práve on, ktorý sa postaví proti snu o výhradnom vlastníctve matky. „Vytvorenie „nadja“ závisí u oboch pohlaví od toho, ako dieťa vníma morálne svedomie, ktoré je najskôr zobrazené otcom“. Dieťa teda pripisuje otcovi zákazy, príkazy, rozkazy…Dieťa očakáva od otca autoritu, nesmie sa však prejaviť vo forme autoritárstva, despotizmu alebo tyranie. Autorita, ktorú otec získa, závisí aj od vzťahu medzi rodičmi. „Dobrý citový vzťah medzi rodičmi zaručí otcovi autoritu“.

Stotožnenie sa s otcom

Funkcia otca sa neobmedzuje len na autoritu a vytváranie „nadja“. Otec je predstaviteľom mužského pohlavia v rodine. On ukáže deťom cestu k ich sexuálnej orientácii. Dieťa sa sexuálne vymedzuje na jednej strane svojím biologickým pohlavím a na druhej strane svojím miestom, svojím postavením vo vzťahu k rodičovi opačného pohlavia. Dieťa sa teda determinuje protikladom k rodičovi opačného pohlavia a stotožnením sa s rodičom rovnakého pohlavia. V oidipovskej rivalite sa stotožnenie syna s otcom deje priamo. Otec je synovi zároveň vzorom, ale aj rivalom vo vzťahu k matke. Otec musí ponúknuť dostatočne hodnotný obraz svojmu synovi, aby mohol prijať mužnosť, symbolizovanú otcom. Na druhej strane vďaka funkcii rivala, ktorú otec uplatňuje pri riešení oidipovského komplexu, nadobúda dieťa sebadôveru, a tým sa pripravuje na sociálne súperenie. Dcéra sa stotožňuje s otcom nepriamo. Funkcia otca v prípade dcéry spočíva v tom, že jej pomôže objaviť úlohu matky a ženy, a tým zabezpečí nadobudnutie vzoru ženskosti. Funkcia otca má vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Vstupuje do citového vývinu tým, že zabezpečí možnosť osamostatniť sa a získať nezávislosť, ktoré sú potrebné pre citovo vyvážený život (funkcia odlúčenia) a tiež zabezpečuje sebavedomie, vďaka ktorému dieťa čelí rôznym sociálnym súpereniam (funkcia stotožnenia). Taktiež zasahuje na úrovni usporiadania osobnosti v medziach, kde dovoľuje vytvorenie stabilného „nadja“ cez funkciu autority.

preklad Z.Labancová