Ako nájsť spoločnú reč s učiteľkou

Učitelia a rodičia

Asi každý z nás túži po ideálnom a vyváženom vzťahu medzi učiteľkami v škôlke a rodičmi, ale v praxi to vyzerá všelijako – zažívame rôzne ťažkosti. Ako učiteľka v škôlke i ako matka bývalých škôlkarov a terajších školákov mám v tejto oblasti mnohé skúsenosti s postojmi rodičov aj učiteľov a viem, že to pre nikoho nie je vôbec jednoduché.

Stretla som učiteľov, ktorí si ma ako mamu vážili, ale i takých, čo ma ponižovali a povedali mi, že neviem o svojom dieťati nič. Stretla som rodičov, ktorí ma ako učiteľku podporovali a hovorili mi, že sa pre ich deti snažím urobiť čo najviac, ale aj takých, čo ma otvorene pred svojím dieťaťom kritizovali, aj keď ich našťastie nebolo veľa.

Som na oboch stranách zároveň a preto chápem, že musím hľadať riešenie pre obe strany.

Pochopila som, že nech by bol systém fungovania škôlok akýkoľvek, ľudské postoje vždy zostávajú základom, ktorý vytvára kvalitu či nekvalitu výchovy a medziľudských vzťahov. Myslím, že práve na škôlkach a vzťahoch s rodičmi veľmi pekne vidíme, že sme ako ľudia sme nútení vyspievať a stavať sa k týmto vzťahom veľmi zodpovedne, ak nám naozaj na našich deťoch záleží.

Rodina a materská škola

Rodičia svoje dieťa vychovávajú od narodenia. Rodina je prvá spoločnosť dieťaťa. Tu dieťa dostáva základy života, v prvom rade teda lásku. Napodobňuje svojich rodičov a súrodencov, vstrebáva jazyk, prostredie, kultúru a spôsoby rodiny. Rodičia však majú v živote aj iné povinnosti, pracujú a zúčastňujú sa nejakým spôsobom na živote spoločnosti. Ako teda dieťa vyspieva a osamostatňuje sa, rodičia si uvedomia dve veci, ktoré spolu veľmi súvisia. Naše dieťa potrebuje začať vyrastať v kolektíve iných detí a ľudsky a spoločensky sa rozvíjať a my zároveň potrebujeme pomoc niekoho, kto by mu toto umožnil a učil ho hodnotám, ktoré vyznávame. Potrebujeme tomu človeku veriť, že to urobí dobre a dôverovať jeho spôsobu výchovy. Veď má na to aj vzdelanie.

Materská škola je teda miesto, ktoré rodine a spoločnosti ako takej túto službu poskytuje. Je to miesto, kde by sa malo snúbiť odborné vzdelanie práve s porozumením pre dieťa, rodinu, spoločnosť. To, že rodine slúži, však neznamená, že musia robiť všetko podľa nej. Rodina jej dáva so svojou dôverou aj dávku slobody.

V ideálnom prípade vládne medzi nimi atmosféra vzájomnej úcty a porozumenia. Rodičia dôverujú učiteľom a podporujú ich materiálne aj duševne. Na druhej strane učitelia cítia zodpovednosť voči rodine, rešpektujú ju a snažia sa jej pomáhať a podporovať ju vo výchove dieťaťa.

Ako nájsť spoločnú reč

Často sa však stretávam s rodičmi či učiteľmi, ktorí tú druhú stranu osudzujú a zatracujú. Určite majú na to dôvody, ale myslím si, že by sme sa mnohým problémom vyhli, keby sme ako rodičia i učitelia robili dve veci.

Výber škôlky

Prvá je, že sa snažíme vybrať pre dieťa škôlku, ktorá je nielen s angličtinou, či lacná alebo blízko nášho domova, ale stretneme sa s učiteľmi a rozprávame sa s nimi. Spoznávame ich ako ľudí a takisto spoznávame spôsob ich výuky. Postoje týchto ľudí sú pre nás ako rodičov kľúčové. Vyhovuje nám, ako deťom veci vysvetľujú, ako sa k nim správajú, aké správanie detí je podľa nich vhodné a prirodzené? Budú to ľudia, ktorí sa nás budú snažiť pochopiť a mať nás v úcte? Sú ochotní učiť sa a zlepšovať sa?

Obzvlášť dnes už škôlky stále viac ponúkajú rodinám rôzne služby a možnosti rozvoja detí. Aj pre škôlky by malo byť dôležité nielen ponúkať službu, za ktorú dostanú zaplatené, ale konzultovať s rodičmi svoju filozofiu, prístup k deťom a ciele a spôsoby svojej výchovy, aby sa uistili, že ich rodičia môžu a budú podporovať. Rodičia by sa mali do čo najväčšej možnej miery stotožniť s výukou a dôverovať jej, považovať ju za skutočne nápomocnú a dieťaťu prospešnú.

Keď sa rodičom podarí nájsť vyhovujúcu škôlku a škôlke rodičov, ktorí ju podporia, ešte stále je to len začiatok cesty. Obe strany musia byť pripravené učiť sa nové veci a zlepšovať sa pre dobro dieťaťa.

Komunikácia

Otvorená, láskavá a úctivá vzájomná komunikácia predchádza alebo rieši mnohé zbytočné nedorozumenia či nepríjemné pocity. Celkom úprimne si myslím, že takáto komunikácia je nemožná, ak má niektorá strana pocit nadradenosti a myslí si, že ona vie lepšie, čo je pre to dieťa najlepšie. Toľko učiteliek nadáva na rodičov a toľko rodičov hundre na učiteľky! Práve preto je potrebné splniť prvú podmienku: vybrať dobre škôlku. Vtedy si medzi sebou vyjasňujete zásady, ktorých sa obe strany snažia pridŕžať, a tým si vzájomne pomáhate. Nikto nie je dokonalý, ale je to možné. Zažívam to z oboch strán, ako som už spomínala. Ako mama i ako učiteľka.

Skutočne ma teší, keď sú rozhovory úprimné a naozaj priateľské. Keď spoločným záujmom rodičov i učiteliek je rozvíjajúce sa dieťa. Rodičia a učitelia môžu vždy spolu hovoriť o úspechoch a pokrokoch dieťaťa, akokoľvek malých, ale viditeľných. Tiež môžu na nich spolu budovať a dieťa ďalej povzbudzovať.

Osobne som presvedčená, že všetky deti sú inteligentné a dokážu sa rozvíjať. Naučila som sa, že majú v sebe dobro a že sa môžu zlepšovať. A každé dieťa má svoje tempo a výzvy rozvoja. Preto nie sú dobré a zlé deti, ako sa nás niekedy snažia presvedčiť hlasy vnútri i mimo nás. Všetky deti sa potrebujú rozvíjať, rásť a zdokonaľovať a na to potrebujú práve zjednotenú rodinu a učiteľov, ktorí si navzájom pomáhajú a učia sa od seba.

• Martina Donovalová  Unity House,International Montessori Kindergarten