Niektorí rodičia urobia chybu, keď to na začiatku vzdajú alebo robia malé ústupky napr. keď si dieťatko nechajú doma, lebo plače, alebo sa mu nechcelo vstávať.
Je potrebné začať s ystematicky a postupne, radšej po malých krokoch, ale pravidelne .
Zachovať pravidelnosť v dochádzke detí hneď od začiatku je veľmi dôležité, pretože pravidelnosť v činnostiach, rituály dňa a pravidlá vytvárajú u dieťaťa pocit istoty, dôvery a bezpečia. Napomáhajú jeho dobrému prospievaniu v škôlke.
Niektorí rodičia urobia chybu, keď to na začiatku vzdajú alebo robia malé ústupky napr. keď si dieťatko nechajú doma, lebo plače, alebo sa mu nechcelo vstávať. Takýto prístup nie je optimálny, pretože dieťa stratí pôdu pod nohami. Naruší sa mu pravidelnosť a zistí, že môže vlastne zostať doma a začne „manipulovať s rodičom“. O to ťažšie sa potom presviedča, aby zostalo v škôlke.
Ďalšou chybou je, keď dieťa navštevuje škôlku veľmi nepravidelne , takáto situácia je pre neho veľmi stresujúca.
Osvedčila sa postupná adaptácia, po malých krokoch.
Po malých krokoch znamená, že dieťa najprv v škôlke zotrvá každý deň hodinu, dve, najprv ak to situácia vyžaduje aj s mamou. Ak je mama prítomná v triede, mala by sa úplne podriadiť učiteľovi a jeho pravidlám . Jej úlohou je poskytnúť svojmu dieťaťu emocionálnu oporu.
Ďalším krokom je, aby dieťatko vydržalo už bez mamy aj keď najprv na krátky čas. Postupne sa čas predlžuje zo začiatku maximálne 4 hodiny.
Na celý deň by malo dieťa prejsť, keď zvládne celý týždeň dopoludnia bez rodiča. Veľakrát sa rodičia pýtajú: „čo ak si dieťa zvykne na to, že na obed ide domov a potom tu nebude chcieť spať?“
Prax ukazuje, že skoro všetky deti, ak sú pripravené, ak im je poskytnutý čas, ktorý potrebujú, sú schopné prejsť na plný režim v škôlke bez problémov.
Foto: Ingimage.com Netreba zabudnúť na ďalšie dôležité faktory, kedy sa odporúča: ráno vytvoriť pohodu a pozitívnu náladu , mať dostatok času, spoločne sa naraňajkovať, prípadne sa na chvíľu pohrať, venovať dieťaťu svoju pozornosť. vziať obľúbenú hračku, malý vankúšik , alebo niečo, čo mu pripomína mamu a domov. uistiť dieťa o tom, že po neho prídeme krátkou formulkou „Ľúbim Ťa a vrátim sa poobede.“ Sľub je potrebné dodržať. Prípadne je dobré sľúbiť dieťatku malú odmenu. Poteší aj malá nálepka, ktorú dieťa dostane v škôlke za to, že prišlo a pekne sa hralo. Ak sa dieťa počas dňa pýta na mamu, učiteľ by mal dieťa uistiť, že po neho príde, prípadne jej nakresliť malý obrázok. rola otca je v celom procese veľmi dôležitá, ak ráno príde s dieťaťom otec, ktorý emocionálne lúčenie zvláda lepšie ako mama, je to pre dieťa výhodnejšie. Rýchlejšie sa odpúta a nemá problém začleniť sa do ranných hier. Pri rannom lúčení pomáha aj krátke rozptýlenie dieťaťa , kedy mu učiteľ ponúkne nejakú zaujímavú činnosť alebo hračku, ktoré má dieťa rado. Nesmieme zabúdať na to najdôležitejšie, dotyk, fyzický kontakt, emocionálna podpora , aktívne počúvanie a záujem o dieťa zo strany učiteľov a pedagogického personálu ho zbavuje strachu, preto netreba byť na ne skúpy.
Adaptačný proces Prvý týždeň je pre dieťa orientačný, viac pozoruje. Ak sa nezapája do hier, nevadí. Dôležité je venovať mu individuálnu pozornosť, zaujať ho, rozptýliť. Vzbudiť jeho zvedavosť.
V druhom týždni začína spolupracovať a komunikovať, zapájať sa do spoločných činností a hier. V priebehu mesiaca by si dieťa malo zvyknúť a upokojiť sa.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a preto je nutné, ak je to možné prispôsobiť sa jeho individuálnym a aktuálnym potrebám. Dieťa by malo zvládnuť odlúčenie a adaptáciu vlastným tempom a ako som písala vyššie, ak potrebuje čas, treba mu ho dať.
„Milovať svoje dieťa znamená pomáhať mu, aby sa od nás odlúčilo a mohlo sa stať samým sebou, bolo si isté vo svojej samostatnosti, svojím konaním a myslením.“
Marcel RUFO
Autorka je liečebný pedagóg a odborníčka na raný vývin detí.
Loading...