Ako zvládnuť separačnú úzkosť škôlkarov a malých školákov

Ako môže pomôcť učiteľka

Vždy je nápomocné, ak pani učiteľky v škôlke či škole nemajú predstavu, že dieťa má odfrčať do triedy a ani sa za rodičom neobzrieť a ak sú nápomocné napr. v tom, že: 

• Ráno srdečne vítajú deti,
• Umožnia rodičom vojsť do triedy, ak sa dieťa cíti veľmi nekomfortne,
• Ponúknu dieťaťu na odpútanie pozornosti aktivity, ktoré má rado,
• Ak rodič odchádza vo chvíli, keď dieťa naozaj veľmi plače a je rozrušené, pošlú MMS a krátku info v čase, keď už je spokojné a hrá sa.
• Umožnia dieťaťu priniesť si do škôlky či školy plyšáka, hračku, ktorá mu pomôže prekonať ťažké chvíle.
• Ak sa dieťaťu v škôlke naozaj nedarí, je uplakané, žiali za rodičmi, zavolajú rodičom a uprednostnia kratší pobyt dieťaťa v škôlke a dúfajú, že ďalšie dni to bude lepšie.

	Viac o separačnej úzkosti a jej príčinách? Prečítajte si.

Tipy rodičov pri separačnej úzkosti malých detí

Vyrobte dieťaťu malý odznak s anjelom, fotkou … pripnite mu ho ráno na tričko, aby mu pripomínal, že ho ľúbite.

  Dajte dieťatku „kameň obáv“, ktorý môže dieťa stískať, keď mu je ťažko.

  Nakreslite si s dieťaťom navzájom na ruky smajlíkov, vy dieťaťu a ono vám. Ak vám bude smutno, pozrite sa na smajlíka 🙂

  Pomôcť môže dlhé objatie a veta: „Vždy sa pre teba vrátim“. Deti si potom často pri hre opakujú: „maminka pre mňa príde“ a spokojne sa hrajú ďalej.

  Môžete dieťaťu na zápästie nastriekať mikromnožstvo svojho parfumu. Môže mu to pomôcť cítiť vašu blízkosť, aj keď budete ďaleko.

Tipy učiteľov pri separačnej úzkosti malých detí

  Krátke lúčenie – dlhé zvítanie. Učiteľky radia, aby sa rodičia lúčili s deťmi max. 5 minút.

  Nikdy neodíďte bez rozlúčenia. Nesnažte sa využiť chvíľku zaujatia vášho dieťatka a neutečte. Znížili by ste tak jeho dôveru vo vás.

  Do škôlky prineste deťom vlastnú prikrývku alebo foto rodiny, prípadne obľúbenú bábiku.

  Dohodnite sa s učiteľom na nejakej rutine. Rutina deťom pomáha, môžu sa spoľahnúť, že každé ráno (aspoň väčšina) bude vyzerať rovnako, podobne ako popoludnie. Ak sa s učiteľom na niečom dohodnete, buď v tejto dohode konzistentní.

  Vytvorte si s dieťaťom nejaký vlastný „rituál lúčenia“. Napr. pobozkajte ho na líčka, pošlite vzdušný bozk, pošúchajte si navzájom nosy a objímte sa. Dieťa sa naučí, že po objatí už odídete.

  Doma zaveďte tiež nejakú pravidelnosť pri vstávaní a odchádzaní z domu.

  Môže pomôcť, ak vám dieťa môže z triedy zakývať cez okno.

  Naučte sa mená ostatných deti. Ak viete pomenovať deti („pozri Peťko, tam sa hrá Matúško s Evičkou a skladajú lego“), robí to škôlkárske prostredie viac rodinným, blízkym.

  Uznajte dieťaťu jeho emócie a povedzte, že aj vy ste smutní, keď musíte niekoho opustiť, rozlúčiť sa s ním. Hovorte o tom, čo dieťa môže robiť v škôlke celý deň, čo ho asi čaká. 

	Možno je to aj vaša téma. Škôlkarsky stres.

  Pomôcť môžu aj hodinky. U predškolákov a malých školákov, ktorí už hodiny poznajú, môžu pomôcť hodinky na ruke. Ráno dieťaťu poviete, kedy poň prídete. Dieťa tak získava istú kontrolu a vie, kedy sa môže na vás tešiť.

  Niekedy je lúčenie v škôlke či škole ťažšie pre rodičov, než pre dieťa. Ak je to pre vás príliš ťažké, požiadajte o pomoc niekoho z blízkych, nech deti vedú ráno do škôlky/školy oni.

Inšpirované: teaching2and3yearolds.com, parents.com

(9 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)

Loading...