Čo má vedieť dieťa, aby nezaostávalo za rovesníkmi v škôlke

Niektorým rodičom sa nepodarí dieťa umiestniť do škôlky pre nedostatok miesta. No nájdu sa aj takí, ktorí svoje dieťa chcú mať doma, nie v inštitúcii, pretože tak im to vyhovuje. Obidva modely – dieťa doma/dieťa v škôlke – majú svoje plusy, aj mínusy. Možno sa však pýtate, čo má vedieť dieťa, ktoré do škôlky nechodí, aby nezaostávalo za svojimi rovesníkmi.

1. Dieťa by malo vedieť svoje meno a priezvisko

Znie to možno čudne, ale niektoré deti sa predstavujú zdrobneninami mena (Titi, Veve) alebo svojimi prezývkami z domu (miláčik, žabka, fazuľka a podobne).

2. Samostatnosť primeraná veku (jedlo, obliekanie)

Dieťa by malo byť samostatné primerane veku. Samozrejme, že je jednoduchšie, keď svoje dieťa nakŕmite sami. Ani nemusíte potom pol dňa umývať kuchyňu. Ale vedieť chytiť do ruky lyžicu a trafiť sa s ňou do úst, je prvým krokom k samostatnosti. Áno, rozhadzovanie jedla mimo taniera a stola k tejto fáze učenia, žiaľ, patrí, rodič sa musí prekonať.

Za lyžičkou nasleduje pitie z pohárika, potom používanie vidličky a noža, ďalšia etapa učenia je, keď si dieťa dokáže natrieť maslo na chlebík, či preliať nápoj z fľaše alebo džbánu do pohára.

Dieťa by malo byť samostatné nielen v jedení, ale aj obliekaní. Zo začiatku pomáhate dieťaťu, aby prestrčilo ruky cez rukávy, nohy trafilo do správnych dierok nohavíc. Samo sa dokáže vyzuť, dať si dole čiapku. Postupne sa zvládne obliecť bez pomoci dospelého. Ani zipsy, či gombíky pre neho nebudú problém.

Prečítajte si aj:

Nezbavujte sa detí, neodkladajte ich do škôlky

3. Pravidlá a hranice

Dieťa musí vedieť, že v živote sú určené pravidlá a hranice. Napríklad:

• Je sa za stolom.
• Kreslí sa na papier.
• Knižky listujeme a čítame, ale netrháme ich.
• Kamarátov nebijeme a ak nedokážeme sami riešiť problém, hľadáme pomoc od niekoho staršieho.
• Na miestach, ktoré nie sú bezpečné, držíme mamu alebo ocina za ruku.
• Po parkovisku nebeháme, nehráme sa naháňačku.
• V obchode si nemôžeme zobrať všetko, čo nám príde na chuť, ale môžeme sa dohodnúť s mamou, že nám kúpi jednu vec, ktorá sa nám páči.

4. Komunikácia primeraná veku

Dieťa sa má učiť vyjadrovať, má vedieť primerane veku komunikovať. To, že vy ako rodičia rozumiete, čo chce dieťa povedať, neznamená, že to platí aj pre ostatných.

Ak vaše dieťa ukáže prstom na hračku a povie „to,“ pokračujte v rozhovore s dieťaťom, použijúc širšiu zásobu slov: „Chcel by si plyšového medvedíka? Ten je ale krásny! Je mäkký, má hnedú farbu a pozri, tu má veľké čierne oči. Nech sa páči.“

Vaše dieťa sa čochvíľa naučí namiesto slova „to“ vyjadriť svoje želania jasnejšie: „Chcem piť,“ „Chcem ešte,“ „Chcem banán.“

Neskôr vymení jednoduchšie vety za zložitejšie súvetia: „Veľmi sa mi páčilo to modré auto v obchode. Kúpiš mi ho?“

5. Rozhodnúť o „malých“ veciach

Dovoľte dieťaťu rozhodnúť v niektorých veciach. Nie, neznamená to, že si dieťa môže vybrať, či ide spať. Alebo, že má na výber, či si oblečie v zime sandále. Príliš veľký výber a sloboda je dieťaťu bremenom, ktoré nemôže samo uniesť.

Ale dokáže sa rozhodnúť v konkrétnej situácii, či chce napríklad vanilkovú alebo čokoládovú zmrzlinu. Alebo či si oblečie modrú alebo žltú mikinu. S ktorou farbou bude maľovať a podobne.

6. Pohyb

Prechádzajte sa, behajte, skáčte, preliezajte, šplhajte sa, točte sa, kým sa vám nezačne točiť hlava.

Spúšťajte sa po šmykľavke a vyliezajte po nej opačným smerom.

Hojdajte sa na hojdačke.

Hrajte sa s loptou.

Bicyklujte sa.

Nebuďte príliš ochranárski. Občasné pády a rozbité kolená, tak vyzerá normálne detstvo.

7. Čítajte si

Spoločné čítanie má veľa plusov. Je na ňom úžasná blízkosť, pocit tepla, lásky, spomienok, keď dieťa sedelo vo vašom náručí a spolu ste listovali v rozprávkovej knižke.

Prezeraním encyklopédií sa dieťa učí, že sa môže dozvedieť niečo nové, čo sa mu zíde.

Čítanie ovplyvňuje aj rozvoj detskej reči a obohacuje slovnú zásobu.

8. Spievajte, tancujte, hrajte

Dieťa reaguje na zvuk hudby spontánne tlieskaním, pohmkávaním, poskakovaním do rytmu.

Vďaka hudbe sa učí veľa potrebných vecí – zvuk/ticho, tempo, dynamika, cibrí si pamäť textami, rozširuje si slovník.

9. Nezabúdajte na výtvarné aktivity

Hrajte sa s farbami, líniami, povrchmi, textúrami.

Používajte rôzne materiály a výtvarné techniky – kreslite, maľujte, modelujte, vystrihujte, lepte.

Experimentujte. Neohraničujte sa iba na papier. Existujú ešte kartóny, textil, vata, obrúsky, špongie.

Keď sa hráte s plastelínou, používajte neobyčajné materiály, napríklad vidličky, nože, cestoviny, konáriky, slamky. Fantázia nech má zelenú.

Prečítajte si aj:

Prečo dávam dieťa do škôlky, keď som na materskej s druhým