Do škôlky po chorobe len s lekárskym potvrdením?

Andrea Biela 2

Keď sa načne téma chorôb škôlkarov, tak sa obvykle strhne mierny súboj medzi rodičmi o tom, akí sú dnešní rodičia, ktorí dávajú deti do škôlky choré.

Jedna skupina rodičov – ktorí majú pevné presvedčenie, že ich deti už niekedy ochoreli od iného dieťaťa v škôlke – by najradšej „ukameňovali“ tú druhú skupinu rodičov – ktorí dávajú do škôlky aj deti so sopľami.

Naivita o zdraví dieťaťa

Mnoho rodičov úplne naivne očakáva, že pokiaľ ich dieťa bolo zdravé, nemalo sople, neužívalo antibiotiká prvé 2 – 3 roky svojho života, že to tak bude aj naďalej, keď nastúpi do škôlky. A ono nie. Ono je po zaškôlkovaní choré tak každý 2 – 3 týždeň. Choré – rozumej, že má sople, prípadne kašle.

A z toho začínajú byť niektorí rodičia na nervy, lebo veď s tým deckom potom treba ostať doma a ako si to môže dovoliť jedna zamestnaná matka!

No, lenže toto nie je nič nenormálne. Imunita detí sa vyvíja, cca do 6. – 7. roku života. Vyvíja sa tak, že sa dostáva do kontaktu s patogénmi, vírusmi, baktériami a detské telo si proti týmto potvorám tvorí protilátky. Napr. aj tak, že dieťa dostane sople (áno, je úplne normálne ak tie sople má 10 – 12 razy do roka), trochu ich pohltá a v jeho tele sa tak prirodzene tvoria obranné látky, ktoré mu pomáhajú lepšie zvládať ďalšie ochorenia. 

Prečítajte si napr. to, aké choroby môžete u detí očakávať na jeseň.

Iní rodičia uprednostnia pred vlastnými sopľami radšej nejaké imunostimulanciá, ktoré majú dieťaťu zabezpečiť dobrú imunitu a trvalé zdravie.

To, čo treba zvažovať pred nástupom do školy, je napr. aj jeho genetická výbava. Ak majú rodičia nejaký imunitný problém v podobe alergie, astmy, dá sa očakávať, že aj jeho dieťa bude mať s imunitou isté problémy. Potom ak sa nejaké objavia, rodičia by mohli zvážiť, či napr. zo začiatku nebude dieťa v škôlke len na dopoludnie.

Kto má pravdu o sopľoch v škôlke?

To je taká otázka do bitky … Ťažko totiž tú pravdu hľadať a najmä nejaké presné kritériá, podľa ktorých by to hľadanie išlo. Ako vo veľa iných situáciách mám pocit, že pravda je niekde uprostred.

Určenie hranice, ktorý soplík je OK a ktorý nie, kedy dieťa so soplíkmi môže či nemôže ísť do kolektívu, je pomerne kontroverzné, ba priam nemožné. Niektorí rodičia navzájom od seba požadujú potvrdenia o vyšetrení CRP, prípadne potvrdenie „o zdraví“ dieťaťa vyžaduje škôlka (pre zaujímavosť som hľadala na webových stránkach škôlok info o tom, ako to kde vyžadujú a je to skutočne zaujímavé čítanie).

Zaujíma vás? Nie je soplík, ako soplík.

Pediatri na druhej strane tejto pomyselnej barikády sú zase nahnevaní, aké nezmyselné potvrdenia od nich rodičia, či škôlky chcú. Veľa rodičov to pozná, dieťa nechajú doma niekoľko dní, kým prejde najhorší kašeľ a sopeľ a potom, už v podstate so zdravým dieťaťom by mali ísť do čakárne, kde je kopa ďalších chorých detí od ktorých akurát tak niečo chytia.

Lekári o prípadných vyšetreniach vyjadrujú názor, že je zbytočné robiť CRP na začiatku ochorenia, pretože tento parameter sa v krvi zvyšuje pri zápalových ochoreniach bakteriálneho pôvodu približne na 3.-4. deň horúčkovitého ochorenia. Zároveň dodávajú, že je rodičia by sa mali zmieriť s tým, že deti vo veku 1–6 rokov, ktoré navštevujú kolektív, môžu byť opakovane choré, môžu sa i 10x do roka potýkať s vírusmi i inými infektmi.  

MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., imunológ a alergológ z Martina, k tejto téme hovorí, že „deti v predškolskom veku mávajú často nádchu, ktorá vôbec nemusí súvisieť s infekciou. Príčinou môže byť aj alergia (počas jesene a zimy na plesne, buriny, roztoče), ďalej zmeny vyvolané chladom a zmenami teploty a vlhkosti vzduchu (typicky sa zvýrazňujú u alergikov, ktorých je čoraz viac), alebo ide o klasický vírusový infekt. Podobne je pomerne ťažké rozlišovať medzi alergickou a nealergickou nádchou, keďže môžu mať identické príznaky.“

Dôležité je aj to, ako aktuálnu zdravotnú situáciu dieťaťa vníma  a vyhodnotí rodič. Vidí, či na dieťa „niečo lezie“ (je unavené, slabé, má zvýšenú teplotu, pokašliava, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesť v hrdle, tlak v uškách) alebo nejde o nič vážne.

Pochopiteľne, ak sa u dieťaťa objavia vyššie uvedené príznaky, je potrebné ho liečiť a doliečiť doma. Ak sú však prejavy mierne, dieťa má len upchatý nos, nekašle, je úplne v poriadku, ak do škôlky ide.

Potvrdenia „o zdraví“ do škôlky

Lekári ho nie sú ochotní vystavovať. O tomto ešte počas letných prázdnin informovali školy a školské zariadenia. V ich stanovisku sa uvádza:

“Ošetrujúci lekár vydáva lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka, odôvodňujúcej jeho neprítomnosť, ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce  vyučovacie dni.

Na dobu neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka v škole alebo školskom zariadení, ktorá predchádza návšteve žiaka u ošetrujúceho lekára pre deti a dorast, nie je tento lekár oprávnený vydať potvrdenie o chorobe, lebo spätne nemôže jednoznačne a zodpovedne posúdiť zdravotný stav dieťaťa alebo žiaka.

Zákonný zástupca s dieťaťom alebo žiakom alebo plnoletý žiak musí preto v prípade trvania príznakov ochorenia prísť na vyšetrenie k lekárovi najneskôr 4. deň od začiatku trvania príznakov, na základe ktorých je dieťa alebo žiak neprítomný v škole alebo školskom zariadení (zákonný zástupca smie ospravedlniť maximálne 3 dni neprítomnosti).

To je vyhovujúce aj z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti na správne posúdenie zdravotného stavu a adekvátnu liečbu. Dodržiavanie tohto pravidla zníži aj prípadné zneužívanie ospravedlnenia neodôvodnenej neprítomnosti zo strany zákonných zástupcov alebo plnoletého žiaka, keďže primárny pediater nevydá potvrdenie o chorobe so spätnou platnosťou.

Vzhľadom na to, že v praxi sa tento princíp nedodržiaval, bude všeobecný lekár pre deti a dorast vyžadovať písomnú žiadosť školy alebo školského zariadenia o vydanie potvrdenia o chorobe.”

Je to len pečiatka?!

Pohľad rodičov je často taký, že „veď to je len jedna pečiatka!“. Prídem, kukne na dieťa, vidí,  že je OK, dá potvrdenie.

Nie je to pravda. Jednak je takéto potvrdenie  kategórií administratívnych úkonov, ktoré nepodliehajú verejnému zdravotnému poisteniu. Lekári zaň teda vo väčšine prípadov vyžadujú poplatok.

A na druhej strane, lekári pripomínajú, že vyšetrenie zdravých detí po chorobe nie je medicínsky indikované, z epidemiologického hľadiska je to škodlivé a nesprávne. Upozorňujú, že takéto návštevy u pediatra, pri nezávažných ochoreniach, ktoré nevyžadujú medicínske ošetrenie, zvyšujú záťaž jednak na deti deti, ale aj lekárov. 

Nečudujme sa potom plným čakárniam u lekárov, zvýšenej podráždenosti na strane jednej i druhej, v škôlkach i u pediatrov. 

Zdroj: spspo.edupage.org/files/SSPPS.pdf

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 3,80 z 5)
Loading...
Author image

Andrea Biela

Som prekladateľka so širokými záujmami. S deťmi sa moje záujmy ešte viac rozšírili. Všeličo čítam a občas niečo preložím, aj pre Vás :-)

články autora...

Komentáre k článku

  1. Nam povedali v skolke, ze lekari to uz nedavaju a ze budeme podpisovat papier my rodicia, ze je na nasom uvazeni ci to dieta uz moze ist medzi deti alebo nemoze…

  2. mna to rozculuje ze som musela behat este po peciatku k lekarovi ktory tam ma kopu “normalnych pripadov”. ani s nedivim ze ju nechcu dat.

Pridaj komentár