Povedzte deťom o škôlke pravdu: Možno budeš za mnou plakať.

Nerobte škôlke falošnú reklamu

Namiesto toho, aby ste vyhýbali pocitom dieťaťa alebo chodili okolo neho po špičkách, keď ho máte nechať v škôlke, vedome dieťa pripravujte na to, čo táto zmena bude obnášať. Nesnažte sa robiť škôlke zábavný “PR,” teda nerozprávajte dieťaťu, že ho v škôlke čaká veľa zábavy a smiechu. Vaše dieťa sa potrebuje v škôlke cítiť predovšetkým bezpečne a isto.

Namiesto “V škôlke si užiješ toľko zábavy a spoznáš toľko nových kamarátov!” to skúste inak, radí dr. Siggie.

“Kto sa o teba stará doma? Ja. Presne tak. Keď potrebuješ objať, som tu pre teba. Ak si hladný, dám ti jesť. Hráme sa spolu. A keď si v škôlke, kto sa o teba postará? Tvoja pani učiteľka. Čo to znamená? Že keď budeš smädný, dá ti napiť. Chytí ťa za ruku, keď budeš smutný. Prečíta ti knihu. Doma sa o teba starám ja a v škôlke sa o teba stará pani učiteľka.”

To je podľa dr. Siggie dôležitý rozdiel. Hlavná starosť nášho dieťaťa je, kto sa o neho bude starať, keď tam nebudeme. Deti nemajú strach o to, s kým sa budú hrať alebo či to bude zábava. Je to o tom, že len vtedy, keď sa deti cítia bezpečne, môžu myslieť aj ina iné veci. Napríklad na to, ako a s kým sa budú hrať. Prvoradé sú základné pocity bezpečia a istoty, až potom je tu radosť a šťastie.

Prečítajte si aj:

Nebojte sa emócií dieťaťa pri nástupe do škôlky

Je v poriadku, ak si poplačeš

Nebojme sa pomenovať aj veľké pocity dieťaťa. Môžeme mu povedať:

“Možno budeš plakať. Možno ti budem chýbať, keď sa rozlúčime. Je v poriadku plakať. Je v poriadku, že ti budem chýbať. Vieš, prečo niekedy plačeme, keď sa lúčime? Lebo sa ľúbime. Áno, a to je dobrá vec. Či aj ty budeš chýbať mne? Samozrejme! Takže ak si budeš potrebovať poplakať a budeš smutný, je to v poriadku. Tvoja pani učiteľka ťa objíme a povie ti, že je v poriadku, keď ti chýba maminka, ocko…”

Nezabudnite, pripomína Dr. Siggie, podporiť zvládacie mechanizmy dieťaťa: “Keď prestaneš plakať… čo si myslíš, že budeš robiť? Napríklad sa hrať s …”

Týmto prístupom ukazujeme svojmu dieťaťu, že ono je to, kto má na starosti svoje emócie, nie my, rodičia.

Prvých pár dní pri odchode budeme opakovať ten istý postup. Budeme rozprávať s dieťaťom pokojne, krátko, bez drám, bez paniky. Budeme pracovať na zvládaní vlastných emócií a možných pocitoch úzkosti alebo viny a dôverovať, že my aj naše dieťa budeme v poriadku.

Pripomeňte teda dieťaťu znova: “Tak, a sme tu. Pamätaj si, že v škôlke sa o teba stará pani učiteľka a ja ťa vyzdvihnem neskôr.”

Prečo je dobré povedať dieťaťu, že možno bude za mamou plakať

Neodmietate, ani neznižujete pocity svojho dieťaťa: “Prečo plačeš? Neplač. Užiješ si toľko zábavy. Prestaň…”

Dieťa neprosíkate: “Budem za chvíľu späť! Budeš v poriadku. Hneď sa vrátim, sľubujem!”

Nepoužívate ani pocit viny alebo hanby: “Chceš, aby som išla do práce, že, aby som ti mohla kúpiť všetky tieto skvelé hračky. Nechceš sa hrať v škôlke s kamarátmi? Pozri sa na ostatné deti, nikto z nich neplače… prečo ty plačeš?”

Neprenášate zodpovednosť za svoje pocity na dieťa: “Nebuď smutný, pretože ja som z toho potom smutná. Musíš zostať silný kvôli mamičke. Pre mňa je to tak ťažké, prečo mi to robíš ešte ťažšie?”

Zdroj: Dr. Siggie Cohen

Prečítajte si aj:

6 rád pre zdarnú adaptáciu dieťaťa v škôlke

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...