Investovanie do vzdelania detí je devíza do ich budúcnosti. Pomôcť svojmu dieťaťu vyštudovať vysokú školu a dať mu tak dobrý základ do jeho pracovného (ale aj osobného) života nemusí byť vždy lacná záležitosť. Prichádzajúci akademický rok v septembri je za dvermi a prináša rodičom vysokoškolákov, či už prvákov alebo vo vyšších ročníkoch, otázky týkajúce sa financovania vysokoškolského štúdia svojich detí. Riešení je niekoľko.
Na Slovensku študuje na vysokých školách a univerzitách približne 200 tisíc študentov, z toho viac ako 40 percent na dennom štúdiu. Ak nepočítame školné, ktoré pri súkromných vysokých školách dosahuje výšku až do 2 500 EUR (75 000 Sk) a pri externom štúdiu do výšky 2 000 EUR (60 000 Sk) ročne, tak priemerné náklady študenta spojené so štúdiom sa pohybujú okolo 200 EUR (6 000 Sk) na jeden mesiac*. Náklady na vzdelanie klesať nebudú. Zahraničné vysoké školy napríklad už dnes avizujú zvýšenie školného a súčasná finančná situácia môže rovnakú tendenciu priniesť aj na Slovensko.
Dostupné štatistiky hovoria, že až v 90 percentách študentom hradia ich vysokoškolské štúdium rodičia. Päťročné náklady na štúdium tak môžu stáť rodinný rozpočet približne 10 tisíc EUR (300 000 Sk), bez prípadného školného. Zabezpečiť takúto alebo vyššiu sumu sa môže zdať niektorým rodičom nemožné, nie je to však nereálne. „Jedným z optimálnych riešením je finančné plánovanie a využitie širokej ponuky dlhodobých sporiacich produktov už od detstva dieťaťa,“ tvrdí Maroš Kútnik, finančný poradca spoločnosti Partners Group SK: „Pri sporení 33 EUR (1 000 SK) mesačne na 19 rokov a priemernom ročnom zhodnotení 7 percent, dostáva rodič na konci sporenia sumu približne 13 tisíc EUR (390 000 Sk), kým jeho vklad je len 7 524 EUR (225 700 Sk).“
Ďalším spôsobom získania finančných prostriedkov je detské investičné životné poistenie, ktoré využíva pravidelné investovanie s výhodným úrazovým poistením dieťaťa. Neodporúča sa však uzatvárať na dobu kratšiu ako 15 rokov.
Pre deti staršie ako 8 rokov je lepšie uvažovať o programe pravidelného investovania a k tomu doplniť zmluvu úrazového pripoistenia. Pokiaľ rodičia tento čas zameškali a dieťa má približne 13 rokov, je jednou z možností aj stavebné sporenie. Šesťročný investičný horizont pri priemernom zhodnotení okolo 5,7% garantovane, dokáže zabezpečiť hotovosť, ktorá by mohla postačovať na časť alebo celé štúdium.
Podľa štúdie Ústavu informácií a prognóz školstva SR 13 percent študentov stredných škôl nepokračovalo v štúdiu na vysokej škole z titulu nedostatku financií. Nielen pre týchto študentov, ale aj pre tých, ktorým štúdium nemôžu úplne alebo čiastočne hradiť rodičia, exituje ponuka viacerých finančných riešení. „Jednou z možností je získať sociálne, prospechové alebo motivačné štipendium. Ak nespĺňa študent prísne podmienky štipendií, štát ponúka úver prostredníctvom Študentského pôžičkového fondu, ktorého získanie je tiež podmienené, väčšinou sociálnymi faktormi,“ odporúča Maroš Kútnik: „Špeciálne úvery pre vysokoškolákov od prvého ročníka ponúkajú komerčné banky. Zvyčajne na 10 rokov. Ich výhodou je dostupnosť a zvýhodnený úrok, avšak nevýhodou vyššie preplatenie a potreba ručiteľa.“
Hlbšie do vrecka určite siahnu rodičia a študenti, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí. Ročne odchádza študovať na vysoké školy do zahraničia viac ako 20 tisíc slovenských študentov. Väčšina z nich do Českej republiky, kde sú náklady na školné a náklady súvisiace so štúdiom a pobytom porovnateľné so Slovenskom, avšak trošku vyššie. V Nemecku a Francúzku sú vysoké školy bezplatné, platí sa však ročný poplatok, ktorý sa pohybuje okolo 500 EUR (15 000 Sk) za rok. Štúdium v týchto krajinách predražujú náklady spojné so štúdiom (ubytovanie, strava, študijné materiály a pod.), ktoré priemerne vychádzajú na 1 200 EUR (36 000 SK) mesačne.
Študovať na prestížnych univerzitách v USA alebo vo Veľkej Británii zasahuje výrazne do rodinného rozpočtu. Ročné školné vo Veľkej Británii sa pohybuje okolo 3 500 EUR (100 000 Sk) a v USA až 27 – 80 tisíc EUR (810 000 – 2 400 000 SK). Pomôcť môžu prospechové štipendiá, avšak väčšiu časť nákladov znáša študent alebo jeho rodina.
Mnoho študentov si zlepšuje svoju finančnú situáciu brigádami alebo prácou popri škole. Pravidelne takto pracuje 32 percent študentov a ich priemerný mesačný zárobok je asi tisíc EUR* (3 000 Sk). Cez prázdniny dokonca pracuje takmer 75 percent študentov a ich zárobok, ak pracujú doma, sa pohybuje okolo 260 EUR* (8 000 Sk) a za prázdninovú prácu v zahraničí si prinesú priemerne 830 EUR* (25 000 Sk).
Poznámka: * Zdroj: Ústav informácii a prognóz školstva SR (ÚIPŠ) – náklady: bývanie, študijné potreby, cestovné náklady, strava, internet, zápisné a pod.
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Prečo sa deti nevedia hrať?
Mýtus o manželskej láske (2): A žili šťastne až kým nepomreli!
Z denníka nevyspatej a vykojenej matky: prvý rok
Rozšírený kalendár. Mená, ktoré v oficiálnom kalendári nenájdete
Príplatok k prídavku na dieťa
Nová značka v dm HALLOHEBAMME. Kto chce testovať?
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
A este poznamka z titulu clanku “Kvalitne vysokoskolske vzdelanie nie je zadarmo”.
Co vlastne pisatelka rozumie pod “kvalitnou vysokou skolou”? Mysli tym tie vysoke skoly ktore zoberu kazdeho uchadzaca ktory zaplati, lebo im ide o peniaze a nie o kvalitu? Hmm, to si nejak protireci, ze?
Nase vysoke skolstvo ma svoje medzery, ale pokial viem prijimacie skusky su zalozene na vedomostiach a talente uchadzaca a ti ktori sa na skoly nedostanu potom zostava forma platenych sukromych skol.
Ak teda hovorime o kvalite, tak hovorme o konkretnych skolach a nerozsirujme zavadzajucu mienku, ze co je sukromne, alebo platene je aj kvalitne a naopak ze za co sa kvazi nemusi priamo platit straca na kvalite.
Fascinuje ma fakt ako sa niektori ludia vedia jednoducho zmierit s horsim riesenim ako napriklad autorka tohto clanku. Vysvetlenie je take ze bud z toho sami profituju, alebo si nevidia dalej od nosa. Vyhlasenie ze naklady na vzdelanie klesat nebudu je podla mna demoralizujuce a zaroven velmi nezodpovedne. Neviem kto je pisatelka tohto clanku, ale podla jej clanku viem vycitat ze sa rozhodla platenie skol zobrat ako fakt ktory sa tu nejak vyskytol a uz tu aj zostane.
Ja som vystudovala vysoku skolu za statne peniaze (lepsie povedane za dane nas vsetkych) a tiez som si vyskusala studovat za vlastne v zahranici (tym myslim naozaj vlastne zarobene). Mozem zodpovedne povedat, ze platenim skol je znevyhodnena velka cast obyvatelstva a vzdelanie sa stava nepristupne tym ‘co na to proste nemaju’ – a to nam je vsetkym jasne. Platenie skol nas este viac triedne rozdeluje na co znova doplacaju ti, ktorym ‘osud financne nedoprial’. Tento problem este nie je na Slovensku tak vypukly, lebo poplatky a sukromne skolstvo tu este nemaju dlhu historiu – a pevne verim ze ani nebudu. Je smutne, ze ludia ktorim bolo umoznene studovat zadarmo vidia v skolach sposob ako zbohatnut.
Je cas aby sme sa venovali otazke bezplatneho skolstva, a nie sa zmierili s faktom ze nase deti asi nebudu moc ist na vysoku skolu, lebo na to nie su peniaze. Bolo by lepsie a uzitocnejsie, keby ludia investovali viac energie a talentu do pisania clankov ako bojovat za bezplatne skolstvo, a ako to mozu radovi ludia ovplyvnit – lebo fakt je ze MOZU.
Dobrý deň, ja som autorka článku a rada by som Vám odpovedala na niektoré Vaše otázky, resp. názory.
Myslím, že článok treba vnímať v celkovom kontexte a nie je vôbec písaný ako fakt, že treba ísť iba na drahé súkromné školy. Som zástancom štátnych škôl a bezplatného školstva. Už sú dávno preč časy, kedy sme si v základných školách nachádzali na začiatku roka zožitky, cerzuky a perná na stole. Rovnako sú preč časy, kedy štátny rozpočet stačil pokryť finančné potreby univerzít. Dnes to tak už nie je. Dnes peniaze nie sú a určite v súčasnej finančnej kríze ani nebudú nazvyš. Zatiaľ nemáme takú vyspelú vládu, aby si uvedomila, že investícia do vzdelania a vedy je investícia do bohatstva krajiny.
Netreba zatvárať oči pred skutočnosťou, že náklady na vysokoškolské vzdelanie budú už iba rásť. Je to dôsledok nedostatku finančých zdrojov, dôsledok štátnej politkyu, dôsledok politik a manažérskych schopností samotných škôl, ale aj dôsledok finančnej krízy, demografického vývoja a životnej úrovne.
Zatiaľ máme na Slovensku dosť vysokých škôl, na ktoré sa platiť školné nemusí, avšak školné nie je jediný náklad, ktorý študent a rodičia s vysokoškolským štúdiom majú. Ďalšie náklady ako je doprava, ubytovanie (niektorí študenti v lacnejšich internátoch v zlých podmienkach – nie sú peniaze na rekoštrukcie, niektorí v prenájmoch), strava, študijné materiály, skriptá, oblečenie, ale aj náklady spojené so zábavou, spoločenským životom, náklady na mobil, internet a pod. – to všetko sú náklady, ktorým sa študent nevyhne. A podľa štatistík sú tieto náklady priemerne mesačne cca 200 EUR (6 000 Sk).
Článok vôbec nemal snahu zastrašovať platením škôl. Ukázal iba na realitu, že náklady na vysokoškolské vzdelávanie sú a budú rásť a zároveň ponúkol riešenie, aby aj rodičia, ktorí si možno myslia, že nemajú peniaze na to, aby ich dieťa vyštudovalo (trebárs aj bezplatnú) vysokú školu doma alebo v zahraničí, že existujú rôzne možnosti (dlhodobé alebo krátkodobé) financovnia vysokoškoláka v dome.
Ak však viete, ako MÔŽETE anulovať náklady na vzdelanie, určite to budú cenné a vítané informácie.
Pýtate sa, čo sa vlastne rozumie pod vysokou školou. Skúste vybehnúť na stránku nezávislého združenia ARRA, ktoré pravidlelne hodnotí kvalitu vysokých škôl na Slovensku a porovnávajú ju aj so zahraničním. Zároveň na tejto stránke nájdete kritéria hodotenia kvality škôl.
Úprimné povedané, majú čo naše vysoké školy nedostatky. Česť výnimkám, ktorými sú niektoré fakulty.
Aby si udržali študenta, musia sa viac “obracať”. Dnes už nie je problém študovať v zahraničí. Veľkým konkurentom sú Čechy, kam ročne odchádza cca 20 000 študentov.
Vo vašej odpovedi sa nás opäť snažíte utvrdiť že momentálna situácia v školstve je nemenná a zmena pripadá len k horšiemu. Podľa môjho názoru nesmieme zatvárať oči hlavne pred tým, že každý človek má právo na vzdelanie a spoplatnenie škôl môže mať za následok odoprenie mu tohto práva.
Pokiaľ chceme budovať vedomostnú spoločnosť, ktorá je taká dôležitá pre zdravý rozvoj spoločnosti, neviem si to predstaviť v prípade keď sa to stane otázkou finančnej dostupnosti a tým pádom to bude elitná záležitosť.
Spomínate náklady na život počas štúdia, ale pokiaľ viem tieto nikdy neboli hradené štátom a je to samozrejmý výdavok študenta (prípadne hradené zo štipendií), a aj keď nemalý, nedávajme ho do jedného vreca s platením za školy.
Snaha každého štátu a tým aj občana by malo byť udržať si mladých ľudí doma tým že im vie poskytnúť kvalitný životný štýl, čo zahŕňa aj kvalitné školstvo. Pokiaľ sa aj my nebudeme snažiť o skvalitnenie školstva, mladý ľudia budú prirodzene odchádzať. Píšete že dnes peniaze nie sú, tak ja sa teda pýtam „kde sú?“ Som presvedčená, že peniaze ani bohatstvo sa nestrácajú do čiernej diery, ale nie sú investované spravodlivo a rovnomerne.
Spomínate že nedostatok financií je taktiež dôsledkom demografického vývoja a životnej úrovne. Bojím sa že toto sú v poslednej dobe často zneužívané termíny. Ako všetci vieme výkonnosť ekonomiky doposiaľ rástla, tak mi nedáva zmysel aby bolo stále menej peňazí na školstvo.
Možno ak si dáme za cieľ že tie ceruzky a zošity naše deti v budúcnosti v školách nájdu, tak sa nám bude ľahšie hľadať aj spôsob ako to uskutočniť.