Január 2008
Petržalka. Pre mnohých synonymum džungle plnej betónu, pre iných miesto, ktoré sa stalo ich domovom.
Vystupujem z auta pri panelákoch oproti jazeru Draždiak. V lete je to oáza, kúpe sa tu snáď celé sídlisko, čistá voda láka aj rodiny s najmenšími deťmi. Pri jazere perfektné nové ihrisko, oplotené, s preliezkami pre deti všetkých vekových kategórií.
Teraz je však zima, nevľúdne počasie. Popŕcha. Človek by za normálnych okolností nevyliezol z domu, ale čo už má robiť mamička, keď má drobčeka, ktorý potrebuje každý deň prechádzku? Nahodí vetrovku, na kočík pršiplášť, dieťa si spinká vo fusaku a žienka na rodičovskej dovolenke brázdi petržalské terasy a chodníky.
Aj dnes popŕcha. Našťastie, môj cieľ je vo vnútri. Vidím ho na prvý pohľad. Vo výškovom paneláku na prízemí je (pomerne) nové materské centrum. DiNO. Vchádzam do priestorov kaviarne Veronika. Na webe som si prečítala, že je to klimatizovaná nefajčiarska kaviareň s detským kútikom. Zvonku nevyzerá veľmi vábne, na oknách a dverách mreže. Majiteľ, milý mladý muž, mi hovorí, že museli hneď na začiatku urobiť opatrenia. Šesťkrát sa do priestorov vlámali. „Nie je dôležité, ako vyzerá zvonka, ale čo je vo vnútri“, hovorí p. Hanzel. “Mamy si na to zvykli.“ Kaviarnička – útulný priestor s modrými stoličkami, v zadnej časti obchodík pre mamičky, vidím tu mlieka, príkrmy, cumlíky, plienky, ďalej vľavo sa dverami vchádza do malej miestnosti. Tu sa nachádza herňa slúžiaca návštevníkom kaviarne a stala sa aj útočiskom materského centra DiNO. Takúto kombináciu pokope, to som ešte nevidela… „Nič také som doposiaľ nikde nezaznamenal, bola to pre mňa výzva,“ hovorí p. Hanzel. „Začiatkom februára 2006 majitelia nebytových priestorov manželia Blatnickí rozmýšľali, čo s priestorom v lokalite, ako je terasa na Znievskej ulici. Prieskumom sa zistilo, že je tu dosť mamičiek, ktoré podľa našich predpokladov nemali kam ísť na kávičku či kúpiť niečo potomkovi za troška lepšiu cenu. Pani Blatnická si vzala na „starosť“ detský obchod a ja som bol poverený rozbehnutím nefajčiarskej kaviarne. Tak to celé vzniklo. Po čase do rodiny majiteľov doniesol bocian dvojičky a pani Blatnická sa už nemohla venovať obchodu tak, ako by si predstavovala. Preto mi ponúkla možnosť vziať si priestory do nájmu a pokračovať v tejto práci. Uvítal som to a s priateľkou sme sa rozhodli urobiť z dvoch priestorov jeden a zamerať ho vyložene na mamičky s deťmi. Nedávno som zrekonštruoval a otvoril nový priestor pre mamičky s deťmi.“ Oplatí sa mu to? Musí živiť rodinu… „Vyžijeme. Nedá sa za to jazdiť v mercedese, ale aspoň máte dobrý pocit. Nakoľko do Bratislavy dochádzame denne až zo Serede, rástli aj náklady na prevádzkovanie nášho obchodu a kaviarne. Náš internetový obchod však aspoň čiastočne kompenzoval náklady spojené s dopravou.“ V kaviarničke je aj jeho priateľka. Na stole prenosná taška. Hľadám pohľadom bábo, ale na druhý pohľad je mi jasné, že som zvolila zlý smer: drobček je totižto ešte v brušku! Dozvedám sa, že akurát idú do pôrodnice. Dnes – zajtra sa narodí.
Keď pršalo, mrholilo, Diniatko sa narodilo
Materské centrum DiNO je útulné. Na stenách obrázky dinosaurov, tri stolíky so stoličkami, koberec a hračky pre detičky. Hrajú sa tu dve batoľatá.
S ich mamami, Kristínou a Luciou, si sadám za stôl.
„Materské centrum DiNO vzniklo náhodou,“ hovorí Kristína. „Bola som na prechádzke a začalo pršať. Skryla som sa v tejto kaviarni. A tu som sa zoznámila s Luciou.“ Sadli si k stolu a začali sa rozprávať, že by sa im zišiel nejaký priestor, kde by sa mohli stretávať mamičky s deťmi. Ich rozhovor počul majiteľ kaviarne a navrhol im riešenie. Bol september. Slovo dalo slovo a MC DiNO sa narodilo v októbri.
Keďže som istý čas žila v Petržalke, viem, že nie je jednoduché spoznať nových ľudí. Anonymita sa aj tu usídlila, ľudia si strážia súkromie. Mnohí ľudia sa sem prisťahujú z rôznych kútov Slovenska a nikoho tu nepoznajú. Narodí sa dieťatko a takto sa môžu aspoň mamičky zoznámiť. Nápad s materským centrom sa mi zdá byť výborný (hoci to nie je jediné MC v Petržalke, ale mám pocit, že by sa ich tu zišlo aj desať). „Ja som vyrastala v Petržalke, aj som sa tu vydala a kúpili sme si tu byt,“ hovorí Kristína. Lucia je z Piešťan a Martina, ktorá medzitým do materského centra prišla, je zo Senca. Odkedy MC DiNO funguje, má každá z tých, čo ho navštevujú, viac známych. „Včera idem po ulici a jedna mamička s kočíkom oproti mne, hovorí mi, že ma odniekiaľ pozná. Prišli sme na to, že z DiNA,“ dozvedám sa od Martiny. Kaviareň však vyhľadávajú aj príležitostní návštevníci Petržalky. „Minule tu bola jedna pani z Brna. Mamičky hľadajú aj na webe miesta, kde sa nefajčí a súčasne je tu miesto na kočík, dá sa nakúpiť jedlo pre deti, deti sa môžu zahrať. Takých miest nie je veľa, v Petržalke je táto kaviareň asi jediná.“
Materské centrum funguje 2 mesiace. Kaviareň je otvorená v pracovné dni a jej otváracie hodiny sú aj jeho otváracími hodinami. Mesiac zdravej výživy, potravinové a iné alergie, ako využiť voľný čas s deťmi, o nosení bábätiek, to sú témy, ktoré v MC DiNO pripravujú. Prebieha cvičenie mamičiek s deťmi, spolupracujú s Clubom Lilly, kde sa prednášky konajú. Predsa je len MC DiNO zatiaľ v malých priestoroch, ale začať predsa sa nejako musí! A mamičky sem začínajú chodiť. „Chceme, aby sa tu stretávali maminy z okolia. Chceme, aby medzi nami vznikla komunikácia: povedia si, čo chcú, akú by chceli prednášku, akciu, a my to zorganizujeme,“ hovorí Kristína.
Ale chodia sem rôzni ľudia. A keďže tu nie je pravidelný dozor, stáva sa kadečo.
Hračky podostávali ako dar. Je na každej mamičke, ktorá sem príde, aby dala na svoje dieťa pozor, aby si po sebe upratala. Žiaľ, ľudia sme rôzni. „Chodia sem aj také mamičky… Dieťa zničí hračku a ona mu ani nič nepovie. A druhú nedonesie,“ hovorí Kristína. „Majiteľ nainštaloval do miestnosti kameru, aby aspoň trocha dal pozor, čo sa tu deje. Niekedy ich aj upozorní.“ Zaujímam sa, či nemajú nejaké pravidlá, ktorých dodržanie by bolo podmienkou vstupu. „Máme, ale málokto ich číta. A chodia aj takí, aj takí ľudia,“ hovorí Lucia.
Otvárajú sa dvere, prichádza Zuzana s 2,5 ročnou dcérkou. Bábätko je v kočíku. „Je to oživenie, chýbalo tu niečo takéto. Chodili sme raz za čas do Prešporkova do centra, ale deti majú svoj režim, toto je bližšie a lepšie.“
Pred dverami je tesno, miesto na kočíky sa zapĺňa. Výborné je to, že ostávajú vo vnútri, v rámci kaviarne, v tmavšom kútiku, kde môžu maličké bábätká spinkať, kým sa starší súrodenec hrá hneď vo vedľajšej miestnosti. Mamina tak dáva pozor na obe detičky.
„Chceli by sme urobiť a oplotiť ihrisko okolo kostola, ktorý je tu, neďaleko,“ oznamuje mi Kristína. „Je tam dobrý areál, trávnik, kňaz už súhlasil.“ Nemá na mysli ten evanjelický za rohom, ale ten katolícky na druhej strane neďaleko jazera. „Keď bude krajšie, mohli by sme sa stretávať vonku. Boli by vyhradené hodiny len pre malé deti, aby sa mohli kľude hrať a nebehali by pomedzi ne väčšie.“
Február 2008
Od mojej návštevy uplynul mesiac. A život sa mení. Aj sny sa plnia. Pred mesiacom tomu nič nenasvedčovalo, dnes je všetko ináč.
MC DiNO sa sťahuje do nových priestorov. Dohodli sa s MC Budátko, ktoré sídli v Lilly Clube, o zlúčení. Takto bude viac aktívnych žienok na jednom mieste a spolu určite vymyslia program, s ktorým budú mamičky v tejto časti Petržalky spokojné.
A detský obchod sa sťahuje do Serede. K dvom škôlkarkám pribudla 18.januára tretia dcéra Tanya a každý deň cestovať autom, to by už bolo naozaj veľmi náročné.
Ktovie, či sa v Petržalke nájde podnikateľ, ktorý otvorí niečo podobné. A ktovie, či v Seredi vznikne pri detskom obchode materské centrum. Pán Hanzel už s jedným seredským spolupracuje.
Opäť som sa však presvedčila, že stačí chcieť. Stačí, aby sa stretli dve ženy, ako sú Kristína a Lucia, nadšené pre myšlienku idú za svojím cieľom. „Náhodou“ sa zoznámia s podnikateľom, ktorý nevidí len peniaze. Tak vznikne veľká vec, trebárs ako Materské centrum DiNO, kde sa ľudia stretávajú a nachádzajú priateľov. Veľkí aj malí.
A ako vzniklo vaše MC? Alebo vás tento článok inšpiroval a nejaké to emcéčko založíte? Dajte nám vedieť.
Foto: MC DiNO, Caffé Veronika