Dvojnohý nočný budík… alebo je 8x za noc veľa či málo?

Zvláštne zmeny

Prvé, na čo sa opýtajú novopečenej mamy známi, kolegyne, kamaráti a rodina, je: „A ako ti spáva?“

Nad nespaním cez deň nad tým ešte ako tak mávneme rukou, ale husté nočné „technické prestávky“ nás stoja príliš veľa síl – a to často napriek tomu, že sme si z pôrodnice doniesli vzorne spiace bábo, ba často to bábo do toho polroka spalo, ako malo.

V čom je vlastne problém?

Ako vždy, na každý problém existuje viacero a často protichodných teórií či vedeckých výskumov. Nie je tomu inak ani teraz.

Tí, ktorí sú na strane neprerušovaného spánku detí po celú noc tvrdia, že dieťa už od 3., najneskôr však od 6. mesiaca majú prespať 12 hodín v kuse, lebo nemajú mať dôvod prečo sa budiť a prečo v noci jesť.

Problémom však ostáva situácia plne dojčiacich mám – a to je protiargument druhej strany: plných 12 hodín bez nočného dojčenia ohrozuje tvorbu materského mlieka, ktoré je výsostne naviazané práve na nočné dojčenie. Nadôvažok, tento tábor „dojčiacich“ hovorí aj o emočnej, nielen nutričnej potrebe dieťaťa byť blízko svojich v noci.

Nech je dieťa kŕmené akokoľvek, 8 dojčení za noc je v druhom polroku pre neho dosť. Faktom ostáva, že medzi 4 – 6 mesiacom dieťaťa sa jeho spánkový režim začína podobať režimu dospelého človeka a malo by byť schopné spať celú noc. Prečo nie je?

Dobrý odhad situácie

Pre dojčiace mamy je jednoznačné, že ich dieťatko má nárok na častejšie nočné dojčenie aj kvôli inému zloženiu materského mliečka, ktoré je ľahšie stráviteľné a tak dieťa skôr potrebuje ďalšiu várku.

Mnohé zo skúsených mamičiek už vedia, že mnohokrát zohráva rolu aj povaha a citlivosť dieťaťa – a to aj v takom prípade, ako je tlačenie sa zúbkov, choroby, reakcie na zážitky z predchádzajúceho dňa.

Sú deti, ktoré si pomrnčia v noci pri zuboch dva dni, iné dva týždne a sú aj také, ktoré o svojich „dentálnych problémoch“ dajú vedieť dva mesiace každú noc – a úľava prichádza len na pár dní, lebo potom sa tlačí ďalší „dentálny kus“.

Dôležitou však je pre mamu aj schopnosť odhadnúť, ktoré z pomrvenia či zamrnčania dieťaťa v noci je kvôli hladu a ktoré – čo býva väčšina – len z kontroly, či je niekto pri ňom.

Nereagujme na každé zamrvenie

Podvedomý reflex hovorí, že dieťaťu v každom prípade ponúkneme prsník alebo fľašu, ale možno by sme sa mali naučiť počkať. Stačí sa chvíľu tváriť, že spíme (lebo prebraté sme pri každom otočení sa nášho drobca) a vyčkať, čo sa bude diať. Mnohé deti zvyknú zaspať znovu – možno sa im niečo len snívalo, niektorým stačí jemné pohladenie či počičíkanie.

Isté je, že nie každý zvukový prejav dieťaťa v noci je povelom: „Mama, daj jesť!“ Práve ponúknutie čohokoľvek do úst podľa odborníkov narúša spánkový režim dieťaťa a učí ho, že pokračovanie spánku je viazané na ďalšiu porciu jedla.

Dôležité je tiež napríklad vedieť, že ak dieťatko – podľa teórie dr. Weissblutha – spí s vami v posteli a neprebudí sa celkom pri dojčení, porucha spánkového režimu nehrozí a dieťa sa naučí normálne spávať.

Lepší spánok cez deň, lepší aj v noci

Zaujímavou informáciou je tiež zistenie, že paradoxne čím lepší a dlhší spánok má dieťa cez deň, lepšie bude spať aj v noci – čo odporuje niektorým pokusom mamičiek nedať dieťa spať cez deň, aby skôr a dlhšie spalo v noci.

Neposkytnutie dostatočného odpočinku vo dne mu podľa odborníkov vyvoláva chronickú únavu, ktorá sa neprejavuje ospalosťou, ale nespokojnosťou a prílišnou aktivitou, liepaním sa na mamu, náladovosťou a mrzutosťou.

Dôsledkom nedostatočného spánku cez deň má dieťa napriek všetkým očakávaniam veľké problémy so zaspávaním v noci a čo je horšie, nevie spať dlho – lebo sa často budí, a nadôvažok  napriek zúfalému želaniu svojich rodičov vstávajú veľmi skoro.

Rada odborníkov znie: dajte ho spať skoro – ideálne medzi 18.30 – 19.00 h, a dajte si pozor, aby ste tento čas neprešvihli – aj polhodina po môže urobiť problém.

Ďalším z tipov je nezabudnúť na dostatočný prísun stravy cez deň, aby dieťa nemalo dôvod v noci pýtať toľko „porcií“ ako náhradu za deň. Týka sa to tak dojčených detí ako aj detí, ktoré už majú svoj príkrm pravidelný. Ak ho dobre nakŕmite cez deň, máte postupne v noci vyhrané.

Skúšať, skúšať, skúšať

Hľadať cestu k tomu, čo je za nespaním a budením sa v noci je ako detektívne pátranie – rozhodne to však treba skúsiť, lebo chýbajúci nočný spánok mamina ťažko cez deň doženie (aj keď je stále odporúčaný spánok mamy spolu s dieťaťom, keď ono spí – napriek všetkej stojacej práci v dome).

Najdôležitejšie je však veriť a byť si istá, že nespanie v noci je len prechodný stav a drvivá väčšina detí vo veku medzi 2 – 3 rokom začína spať naozaj – ako ľudia.

(12 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...