Papať lyžičkou

Mária Kohutiarová 5

Prvé kroky aj prvé slovíčka sa nám už daria. Nohy behajú ako strunky a sú zo dňa na deň rýchlejšie, jazýček sa rozväzuje. S jedlom je to však paseka: kŕmenie nám už nevyhovuje a samostatné pokusy končia beznádejne všade inde, len nie v brušku. Ako teda naučiť takého drobca kúsok po roku jesť lyžičkou ako veľkáča?

Pokusy  

Aj pri rešpektovaní individuality a osobitného dozrievania každého dieťatka však nejaký ten inšpiračný tréning nie je od veci. Zvlášť keď  sa náš zázrak túži obslúžiť  jedlom sám.  Prvý nástroj, ktorý k týmto pokusom potrebujeme, je naša trpezlivosť a pokoj.  Zmierme sa s tým, že ešte nejaký čas bude to hamko  končiť na rôznych horizontálnych či vertikálnych plochách. Vyhnite sa naivným predstavám o vašej kuchyni ako tej vyglančenej z katalógu.

Kedy je ten ideálny čas? 

Toto rozmedzie je dosť veľké: sú deti, ktoré manipuláciu s tanierom a lyžičkou zvládnu ešte pred prvým rokom, bežne  okolo 16. – 18. mesiaca, ale  sú aj deti, ktorým to trvá dlhšie. Dôležité je sledovať svoje dieťatko a jeho reakcie pri kŕmení – ak sa natiahne za lyžičkou, ponúknuť mu ju a skúsiť jesť v tandeme.

Z „technického“ vybavenia si možno tento čas privykania samostatnému stolovaniu vylepšiť všelijako: vynikajúce sú na prvé samostatné jedenie tanieriky s prísavkou.  Pozor však, nie všetky sú naozaj také kvalitné – a nie všetky naše deti také pokojné – aby vydržali všetky pokusy o testovanie tuhosti prisania. Z toho, čo si mamy medzi sebou odporúčajú, sú vynikajúce tanieriky z Ikea, ale bežne dobre poslúži aj ten značky Canpol Babies alebo aj z DM drogerie. ZO skúsenosti však platí, že nie vždy dobre drží na drevenom pultíku či stole, podklad musí byť dokonale čistý a suchý. Dobrý trik je prilepiť na bežný plastový tanierik a pultík malého jedáka suchý zips.

Dobrá, kvalitná lyžička nie príliš plytká a ani nie príliš veľká.  Neviem si predstaviť papanie bez  vysokej stoličky, najlepšie s pultíkom .Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo – niektoré deti sa chcú stať velkáčmi  priamo pri veľlom rodinnom stole a bágrovať vo veľkom porcelánovom tanieri. Ma  plastových „Mikimauzou“ sa vám vykašlú. Zváženie je vždy len na vás.

Chcete predchádzať batikovanie oblečenia jedlom? Stačí malého jedáka obliecť do pršiplášťa primeranej veľkosti a pokusy o samostatné jedenie môžu začať. Táto finta je náhradným riešením, ak váš malý jedák odmieta podbradníky a neexistuje taký, ktorý by zo seba nestiahol.

Finty 

  • Prvou a základnou výzvou je položiť pri bežnom kŕmení do tanierika lyžičky dve – jednu pre malého jedáka a druhú pre mamu. Možno to zo začiatku bude vyzerať veľmi neproduktívne zo strany dieťatka, ale už len možnosť chytiť si lyžičku do vlastných a skúšať triafať do pusy – alebo len skúšať, čo jedlo robí pri dotyku či plesnutí do taniera lyžičkou – je pre dieťa dôležitým signálom a poznatkom. Dieťatko sa učí predovšetkým pozorovaním mamy pri kŕmení a tak časom ten svoj spôsob jedenia lyžičkou nájde. Niekedy bude pomer nakladania jedla lyžičkou do pusy väčší pre mamu, niekedy pre dieťatko. Rešpektovať treba aj pokus vložiť si jedlo do úst rukou, pokiaľ to neskončí vyhadzovaním do priestoru.
  • Dobré je začať s jedlom, ktoré je hustejšie a nevytečie – neutečie z lyžičky skôr, ako malý jedák trafí do pusy. Ideálne na to sú všetky termixy, miláčiky, tvarohové pribináčiky alebo husté jogurty či  kaše. 
  • Ak má dieťa obľúbené zvieratko či hračku, ktoré prežije tento stravovací proces bez ujmy, môžete si ho zavolať na „pomoc“. Drobček môže skúšať kŕmiť aj hračku – minimálne to pomôže dokŕmiť ho nenápadne tým, čo už nevládze naložiť do úst samo.

Napriek všetkým fintám, radám a dobrým odporúčaniam netreba zabúdať na jedno: každé dieťa má svoj čas bez ohľadu na to, kedy sa s lyžičkou skamarátili jeho súrodenci alebo rovnako starý drobec od susedov. Dajte si čas v zmysle okrídlenej hlášky jednej mamy: „Nebudeš ho predsa kŕmiť do pätnástich!“

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

články autora...

Komentáre k článku

  1. Ja som dcere dala lyzicku do ruky ked sme v 6. mesiacoch zacali s prikrmami. Ona mala svoju a svoju, ktorou som ju krmila. Skusat aj sama jest zacala cca v 10. mesiacoch. Odvtedy je sama. Sice najprv rukami ale postupne aj lyzickou. Teraz ma 16 mesiacov a vie pekne papat sama. Vacsinou lyzicou ale pomoze si aj rukami. Keby som ju chcela nakrmit ja, tak mam smolu. Od 12. mesiacov mi to nedovoli. Musela som ju nechat samu sa krmit lebo mi odmietala jest.

  2. My máme 19M a tiež skúšame papať samostatne. Začala som banánom – pokrájaným najprv pozdĺž na štvrťky a potom akoby na kolieska. Je to drobné, šmykľavé a zopár ich vždy zostane nalepených na lyžičke. 5-6 lyžíc ho baví a potom mi podá lyžičku a mám ho dokŕmiť ja 🙂 – HLAD je HLAD…

  3. ja si rada precitam taketo tipy od maminiek, tiez prave zaciname bagrovat… a nemam v rodine svagrinky alebo ine maminky, od ktorych by som brala inspiracie… dik. zdanlivo banalna tema, ale ked to mame doma prvy krat, …smile

  4. tak je teda neviem, o com chcelo byt pojednane … maloktore 16 – 18 mesacne dieta papa samostatne. skor je to vo vveku 2 rokov. dovtedy musi vela trenovat a je to len o tom ze mu to dospeli dovolia.

    Stabilne miesto, zaidne vymyslance s miskami neviemakeho druhu, proste jednu hlboku misku, ziadny tanier, stabilne miesto na jedlo a ziadne hranie sa s nim – proste jes, ale rozhadzovat okolo seba jedlo nebudes. tak by som to videla …

Pridaj komentár