S bábätkom na túru?

Hory sú pre mnohé páry miestom, ktorých sa nevedia vzdať – a často nakoniec aj tu začal alebo kulminoval ich vzťah a preskúšal sa v náročných podmienkach. Preskákali obdobie, kedy boli v očakávaní – ale teraz už ich svrbia nohy. Lenže: čo s bábätkom? Môže ísť drobec na túru?

Riešenie s podmienkami

Byť v prírode je úžasné, zmena vzduchu príde vždy vhod a pre dieťa je pobyt vonku len motivujúci. Pri dodržaní určitých pravidiel nie je problém, aby ste – za predpokladu, že mamina má už kondičku po pôrode ako – tak späť – mohli znovu vyraziť medzi stromy a skaly aj s drobčekom.

Prvou dôležitou témou je výber trasy. Aj pre maminu aj pre bábätko je lepšie, ak spočiatku sú túry viac prechádzkami na zahriatie a získanie kondičky, prípadne zistenia, ako drobček znáša presuny, stúpania a nerovnosti terénu vôbec. Neskôr je možné pridávať na náročnosti, ale podľa odporúčaní skalných turistov nikdy by túra s dieťaťom do 1 roku nemala presahovať časovo viac, ako 4-5 hodín v kuse. 

Dôležitým prvkom v rozhodovaní je náročnosť túry. Sú určite kamikadze, ktorí neváhajú preliezsť aj bábätkom kdesi upevneným cez všetky reťaze a previsy, ale takýto adrenalín by bolo lepšie nechať si na neskoršie časy. Ak vyberáte teda túru, vyberte tie, ktoré sú maximálne stredne náročné.

Faktom totiž je aj to, že pri túre s malým dieťaťom sa nedá postupovať tak rýchlo, ako sám so sebou, respektíve v partii dospelých rovnocenných turistov. Jednak dieťa čosi váži a jednak sú potrebné aj časté zastávky či už pre jedlo alebo osvieženie, treba aj prebaliť či utíšiť. Skúsení turisti odporúčajú preto čas túry znásobiť o 1,5 až 2 násobok času, ktorý je uvedený ako fixný čas prejdenia turistickej trasy.

Full servis pre deti

Čo sa týka detí, majú tiež svoje potreby aj na túry a pravidlá, ktoré by ste nemali prehliadať.

Prvou a základnou z nich je bezpečnosť: týka sa to nielen výberu trasy, jej náročnosti a dĺžky, ale aj to, v akom prepravnom prostriedku dieťa pôjde. Turisti, ktorí pravidelne chodia s deťmi, nie sú nadšení klasickými chrbtovými nosičmi – jednak tam na dieťa rodič nevidí a nevie ho uchrániť, jednak už niektorí z nich spomenuli nedobré pády odvážnych tatkov aj s nosičom – čo nedopadlo dobre práve pre drobca.

V čom teda dieťa zobrať na túru? Pre ľahšie túry či vychádzky sa dá použiť kvalitný odpružený kočík, odporúčajú napr. Xlander. Vynikajúce skúsenosti sú s manducou a babyšatkou.  Do nosiča – ale kvalitného turistického, v žiadnom prípade nie klasickú klokanku – môže ísť len dieťa, ktoré už samostatne sedí. Pre tieto ešte nechodiace deti však platí, že s nimi absolvujeme menej náročné trasy. Určite však netreba dvíhať adrenalín ostatným turistom tak, ako vraj jeden otecko, ktorý šlapal vrcholovku aj s bábätkom priviazaným o seba v zavinovačke…

Otázkou, ktorú si často kladú rodičia, je aj výškové prevýšenie. Bábätko je predsa len bábätko, horšie znáša vyššie polohy kvôli tlaku a bolesti v uškách. Názory na túto otázku sa rôznia: odporúča sa však, že by to nemalo byť vyššie, ako o 1000 m viac od výšky bydliska dieťaťa. Hranicou je údajne výška 1800 m nad morom, ale sú samozrejme aj odvážlivci, ktorí sa už aj s dvojmesačným drobátkom pohybovali omnoho vyššie – vraj bez následkov. V tomto prípade platí, že ak vyberáte takúto túru s prevýšením, dobre zvážte, či sa v prípade nevoľnosti dieťaťa viete rýchlo vrátiť  – napríklad lanovkou – naspäť.   

Dôležtiým faktorom je aj dostatok jedla – teda okrem prípadu, kedy ešte bábätko mamina dojčí. Horské bufety neoplývajú práve zásobami detských maškŕt a tak sa treba nabaliť niečím, čo sa dá pohodlne chytiť do ruky a zásobovať prdi turistu za pochodu. Ideálne sú okrem ovocia ešte rôzne tyčinky, lentilky, kadejaké cereálne záležitosti a poctivý pitný režim.

Na čo nezabudnúť, je určite oblečenie: bábätko predsa len inak znáša chlad, nehýbe sa a tak treba mať so sebou niekoľko náhradných oblečení komplet – odporúča sa 3-4 súpravy, pre prípad náhlej ekologickej havárie . Oblečenie má byť skôr tenšie, aby sa dalo dobre vrstviť a patrične regulovať oblečením/vyzlečením. Dobrým tipom je predaj termooblečenia pre drobcov v  H&M. Podmienkou je vždy čiapka na uši a odporúčajú sa pančušky miesto ponožiek a nohavíc – tie sa zvyknú v každom „prenášadle“ vyhrnúť a zachladiť lýtka malého cestovateľa. Pre menšie deti sa odporúča aj tenšia deka alebo plienka. Nezabudnite tiež vybavenie pre prípad dažďa – prišiplášť alebo veľký igelit, ktorým sa dá prekryť dieťa aj s nosičom.

O plienkach, hygienických potrebách a opaľovacom kréme asi hádam netreba ani hovoriť. Ak nezoberiete so sebou aj dostatočný počet zábavných hračiek, budete po chvíli nahratí – len myslite aj na to, že podľa odporúčaní skalných závislákov od túr jednou z najmilších činností turistov bez šľapania je hádzanie hračiek okolo seba. Tak nech sú tie vaše neónových farieb, riadne viditeľné – ale z plesa alebo z previsu mimo trasy ich radšej nevyberajte.

No a kam teda napríklad?

Podtrženo, sečteno: viete čo, ako a prečo, ešte zostáva vyriešiť otázku, kam ideálne ísť? Nenecháme vás v štichu a ponúkame vám zoznam osvedčených prvých túr – výhodou je, že na mnohé miesta sa dá vracať dokola a obchádzať ich zas a zas inými chodníkmi.

Ak chcete začínať na Slovensku, prvými jednoduchšími túrami sú napríklad Šútovský vodopád, Vadičov, chata pod Poludňovým grúňom vo Vrátnej, okolie Oravskej Lesnej smerom nasedlo Demänová, zo Šípkovej na laz Jánošíkovci až na sedlo Poľany a späť. Pre začiatky dobre poslúži aj Straník pri Žiline alebo trasa popod Starhrad z Nezbudskej Lúčky – až hore na hrad. Ideálne sú aj Malé Karpaty. S nosičom sa dá dobre absolvovať aj Sliezsky dom, Zniev v Turci, Malá Fatra, Kvačianska, Prosiecka, Demänova a Juráňova dolina, fajn sú aj Roháčske plesá. Ak sa vám chce ísť trochu ďalej, dobrým tipom sú v Rakúsku okolie Salzburgu, vyskúšané sú nenáročné túry okolo Wolfagsee.

Takže: už si len urobiť poradu, nájsť termín, vymodliť počasie, zbaliť sa a vyraziť!

Z diskusií na rôznych weboch, hlavne na www.hiking.sk  spracovala Mária Kohutiarová