Pozrieť sa do bábätkovskej diskusie o spánku našich drobcov je ako stáť pri materskom múre nárekov – nikde toľko žalôb asi nie je… Skúsime aspoň na niektoré dať odpoveď z praxe a z toho, čo zabralo mamám, ktorým deti už trošku odrástli.
Mám 2-ročného syna a máme problém, že nechce ísť cez obed spať.
Keď sa ho opýtam, prečo nechce spať, odpovie, že nie je unavený. Keď s ním idem do izby, rozprávam mu rozprávky, on ich všetky vypočuje, ešte aj na ďalší deň mi hovorí, o čom bola daná rozprávka. Večer ide spať okolo 19.00 – 19.30, zaspí bez problémov a spí celú noc.
Dvojročný špunt, ktorý už rozpráva, je asi taký šikovný, že vie, čo potrebuje. A v prvom rade: treba si ho dobre všímať, či mu spánok nechýba, ale zrejme nie. Podobnú situáciu som zažila s našou druhorodenou, ktorá je cholerik a od malička mi spávala málo, cez obed od dvoch rokov vôbec.
Aj tak som vždy – aj po rade lekárky a učiteliek v MŠ (mojich kamarátok) trvala na tom, aby si cez obed aspoň oddýchla pri pozeraní knižiek poležiačky – nech aspoň nejaké prepnutie organizmu tam je. Pokiaľ spí tak, ako píše mamina, zrejme mu to stačí, netreba sa trápiť. Treba však počítať s tým, že nikdy nebude spať toľko, koľko iné deti aj postupom veku.
Mám 2.ročného synčeka, ktorý má od narodenia problém so spaním.
Večer sa napapá a uložím ho o 19.00, medzi tým sa v noci budí 6 – 8 krát a zakaždým si pýta prsník, alebo ho musím hojdať v kočíku. Ráno o 5.00 už vôbec nechce spať. Vstávam nevyspatá, unavená a nevládzem cez deň dokopy nič urobiť.
Na niektoré takéto náročné deti zaberá jedno: skúsiť ich v noci odstaviť od mliečka, zvlášť, ak je už takto veľký. Mne kamarátka – laktačná poradkyňa poradila toto: Každú noc skúsiť nechať ho ťahať z prsníka menej. Najprv som si počítala, koľko ťahov vytiahne pri jednom pití, potom som ho v ďalšej várke pitia o cca 5 ťahov „obrala“ vytiahnutím bradavky pomocou malíčka zo synovej pusy.
Bol to trošku boj, ale podarilo sa. Hojdať v kočíku isto nie, skôr zistiť, či mu nechýba v noci len pohladenie, či spí pri vás – niekedy pomôže aj toto, keď cíti pohladenie mamy v noci pri zamrnčaní. Ak nezaberie ani toto, a už to hraničí s totálnou únavou mamy, treba potom už fakt asi len odstaviť úplne.
Mám 14-mesačnú dcérku, už nedojčím, lebo zaspávala a spala len s prsníkom v puse.
Lenže teraz už nechce spávať cez obed. Nevie cez deň, čo chce, nevie sa zahrať a večer nevie zaspať.
Chcem sa len spýtať, či je určený nejaký čas pre deti, koľko by mali za deň spať. Či sa mám viac snažiť o to, aby spala cez deň dlhšie.
Možno si každá mama už všimla, že deti, keď sú unavené, sú zrazu v útlme… ľahnú si nečakane na zem, alebo len tak sedia a pozerajú do „blba“, očká im zhasínajú. Dobrá mama si vie toto všimnúť a vtedy treba len jedno: nechať všetku robotu tak, vykašlať na na oficiálny obed, dať rýchlo do pusy čo len pár lyžičiek jogurtu alebo nakojiť – a vo väčšine prípadov dieťa zaspí „cobydup“.
Pozor však – táto fáza útlmu trvá dosť krátko a ak ju „prešvihnete“, dieťa sa zrazu preberie a akoby dostalo titánový pohon – a je jedno, či je to večer alebo cez deň. Frčí potom ešte tri hodiny, nevie zaspať, hádže sa, brble, vykrikuje a je to s ním kríž. Čo sa týka toho, koľko za deň spať, riadila by som sa tým, ako vidím svoje dieťa – vládze? Ak nie, jasná odpoveď a skúsiť túto variantu. Z rád pediatrov je jasné, že aj polhodinka cez obed je dobrá – lepšie niečo, ako nič.
Prosím o radu: máme 3-mesačného chlapčeka a už asi 3 týždne nechce skoro vôbec spávať.
Cez noc sa zobudí dvakrát, niekedy aj trikrát. Ráno spí najdlhšie do 7. hodiny. Potom je stále hore, od siedmej do jednej spí iba takú polhodinku. A uspať ho je dosť problém, cumlík nechce, iba keď je namočený do medu.
Musí sa stále nosiť. Keď sa položí do postieľky, tak nezaspí, ale plače a v kočíku tiež. Keď zaspí v kočíku, tak za hodinku sa zobudí a plače, takže z každej prechádzky sa vraciame s revom.
Prvá vec: zrušiť med na cumlíku! Med je veľmi ťažko stráviteľný pre dojčatá a nadôvažok jeho cukor parádne kazí zuby. Vravím to napriek tomu, že som dcéra včelára a že slovenská tradícia cumle s medom a cukrom miluje.
Nočné budenie nie je vôbec hrozné, ráno spí dosť dlho. Ak veľmi plače cez deň pri uspávaní, príčinou môže byť tzv. trojmesačná kolika (nič príjemné pre mamy ani deti), alebo reflux. Alebo – čo som zažila na svojom treťom cez deň tiež a moja sestra pri oboch – sa vám ušlo náročnejšie dieťatko. (Takisto sme chodili von s kočíkom na polhodinové „behy“ po sídlisku a domov sme sa vracali so sirénou…)
Skúste, čo sa dá – bez toho medu, a pevne verte, že z toho vyrastie! Trápenie so spaním je len maximálne do troch rokov, vaše dieťatko bude žiť hádam podstatne dlhšie a vy sa s ním budete môcť vytešiť! Trápenie so spaním sa vráti ešte možno v puberte, ale tam už to bude o inom a ani med ani cumeľ nebude nič platný…
Niekedy ide spať večer pokojne, inokedy sa jej nechce a vymýšľa…
Deti majú vymyslený iný systém „pohonu“ ako my, ich motor je geniálne nastavený na enormne veľkú výdrž, vedia sa niekoľkokrát reštartovať, čo my dospelí už ani náhodou nevieme.
Takže – ak sa aj moji cez deň unavia menej (teda menej skáču, bavia sa, behajú, lietajú) – tak to vidím večer v posteli, ešte im tam ruky, nohy, a hlavne ústa riadne cvičia. Niekedy ani to, čo mňa zmôže, im nerobí nič. Jediné, čo na nich zaberá a po čom odpadnú, je záhrada, kde visia celý deň na stromoch, behajú s fúrikom a nevedia sa zastaviť. Vtedy zaspia rýchlo…
Donedávna som s malou cez obed zaspávala a potom som odišla, viem, že to nebolo veľmi správne, ale ona ináč nechcela spinkať a ja som si trochu oddýchla…
Nenechajte si vziať svoje triky, zvyky, tradície a intuíciu – a to ani pri uspávaní svojho dieťaťa! Čo ako veľa dobrých rád by ste počuli, čítali, zažili – vy, vaša rodina a vaše dieťatko ste jedineční a vy najlepšie viete, čo sa u vás „varí“, ako na čo reagujete, čo vám vyhovuje a čo nie.
Nakoniec: ja sama som pravidelne (tiež podľa doporučenia vynikajúcej knihy o dojčení, ktorá – žiaľ – ešte nie je preložená do slovenčiny) spávala pri deťoch cez obed aspoň tých 20 minút – veľmi mi to pomohlo.
Niekedy som si schrupla aj viac… ak som bola po ťažkej noci. Takisto som sedávala alebo ležala pri väčších deťoch cez obed a aj sme sa vyobjímali (na čo v niektoré dni ani nie je čas a potrebujeme to všetci), aj si trošku potárali, aj tajomstvá pošuškali… Je málo času, kedy môžeme byť takto v pokoji spolu – nenechajte si to vziať!
Zo zažitého, počutého, videného a povedaného od skúsených mám, učiteliek, lekárov – pediatrov a z vlastnej skúsenosti mojej mamovskej maličkosti sa podelila Mária Kohutiarová.
PS: Hľadáte radu z nadhľadu?
Otázku položte do komentáru pod tento článok, pokúsime sa ju zodpovedať v nasledujúcom článku.
(12 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
20 básničiek pre Mikuláša
Nedostatočná informovanosť môže vás alebo vaše dieťa stáť zrak – ako postupovať pri vyberaní očnej kliniky?
Večierka pre tínedžerov
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Mam 14m syna,ktory vie cez den spat a zaspat vôbec len v prítomnosti inej osoby, na ktorej lezi. Stale ho kojim, zaspava mi na prsniku, v noci sa párkrát budi, ale to mi nevadi. Vadi mi, ze vecer od neho viem odist a cez den nie. Bud sa totiz zobudi ihned po zložení alebo spi výrazne kratsie – na mne spi cez den 2 hodiny, sam neda ani 20 minút. Zaspava výhradne s niekym. Ak som s nim, vyžaduje prsnik, ale od otca ho nevyzaduje a vie zaspat aj s nim, ale to iste – cez den od neho nemoze odist…
Dobrý deň mám 2,5 ročnú dcérku ktorá sa v noci sem tam budí. Je to v poriadku alebo to budenie môže signalizovať nejaký problém. Ďakujem