Učiteľky v škôlkach, ako aj prvostupniarske učiteľky čím ďalej tým viac vyslovujú obavy, že nárast zariadení s dotykovými obrazovkami (mobily, tablety, Ipady …) prispieva k tomu, že deti, ktoré nastupujú do školy, nie sú pripravené na to, aby sa učili písať.
Bez vytrénovanej ruky bude písanie náročnejšie
K téme grafomotoriky máme na rodinke celkom slušnú zbierku článkov – prečo sa cvičeniu ruky venovať, ako na to, aké hry techniky môžete doma s deťmi používať.
Prax v ambulancii, ako aj rôzne reakcie rodičov ma utvrdzujú v presvedčení, že veľa rodičov túto tému nepovažuje za dôležitú, podceňuje ju a potom, keď je dieťa v prvom ročníku sú zrazu prekvapení – ako ťažko to dieťaťu ide, že pani učiteľka má také a onaké požiadavky, a dieťa sa pri písaní trápi.
Učitelia si všímajú a upozorňujú na pokles zručností jemnej motoriky u detí. Túto znižujúcu sa obratnosť pripisujú používaniu dotykových obrazoviek.
„Deti menej pracujú s farbičkami, nožnicami, celkovo robia rukami menej vecí. Keď niekedy dám dieťaťu do ruky štetec alebo ceruzu, vidím, že si nie je isté, ako ju má chytiť, ako s ňou má pracovať“, hovorí učiteľka Karolína.
„Špinavú“ hru nahradili tablety a smartfóny
Dnešné deti objektívne trávia menej času pri tzv. „špinavých“ hrách. Menej sa babrú v piesku, menej pracujú s cestom, plastelínou, hlinou, papierom, lepidlami … proste menej sa dostanú k tomu, od čoho by sa mohli zašpiniť.
V rodinách, v domácnostiach je veľa elektronických zariadení,, ktoré sú také „bezpečné a čisté“. Nie je z toho bodrel, netreba po nich vysávať, ani umývať podlahu…
Deti, ktoré s nimi začínajú skoro (nie je problém vidieť ročné dieťa s mobilom, ako ho hladká a naháňa po obrazovke nejakú kačku či macka), netrénujú ruku tak, aby bola dobre pripravená, keď príde čas, aby začalo písať. Pohybom prsta po obrazovke robí dieťa úplne iné pohyby, ako by robilo napr. pri formovaní guľôčky z plastelíny.
Toto rozvinutie/nerozvinutie ruky nie je len o rukopise a vôbec nie o krasopise. Mnohé deti z tohto dôvodu majú problém udržať nožnice, zaviazať si šnúrky, či dokonca používať príbor. Do praxe nám potom prichádza dosť detí, u ktorých sa na začiatku školskej dochádzky diagnostikujú problémy s jemnou motorikou.
Záleží na tom?
Skutočne záleží na tom, či v dnešnej elektronickej dobe budú deti schopné písať rukou?
Iste, tablety, či notebooky sú v školách a používajú sa ako súčasť výučby. Technológie ponúkajú skvelé možnosti, najmä pre rýchle hľadanie informácií. Deti sa však aj tak musia naučiť písať čitateľne.
Písaná podoba textov, či skúšok je stále súčasťou procesu vzdelávania, testovania a tiež prijímacích skúšok, či maturít. A toto nie je ten najdôležitejší dôvod.
Čo hovoria výskumy
Písanie rukou je zložitý úkon. A zároveň aj úkon komplexný. Nie je to len o ruke, ale aj o práci hemisfér, o schopnosti učiť sa. Americká psychologička Karin James uskutočnila zaujímavý experiment. Negramotným deťom ukazovala obrázky s písmenami a postavami. Potom ich požiadala, aby to, čo videli, reprodukovali jedným z troch spôsobov:
- spojiť body na papieri,
- namaľovať to, čo videli na čistý papier,
- napísať na počítači.
Pritom mozog detí kontrolovala pomocou magnetickej rezonancie a zaregistrovanú mozgovú aktivitu analyzovala. Výsledok – mozog detí, ktoré zapisovali videné písmená svojou vlastnou rukou, vykazoval zvýšenú aktivitu v troch oblastiach zodpovedných za čítanie a písanie.
Mozog detí, ktoré písali písmená na klávesnici alebo spájali body na papieri, takú zvýšenú aktivitu nevykazoval. Psychologička vidí dôvod v tom, že pri písaní symbolov musíme naplánovať operáciu a potom ju uskutočniť samostatne bez akéhokoľvek vzoru pred sebou, a z toho dôvodu je výsledok nepredvídateľný a jedinečný.
Pri opakovanom písaní písmena pri prvých pokusoch v škole dieťa pracuje znovu a znovu s jedinečným výsledkom. Jeho mozgu je ale jasné, že aj napriek malým rozdielom v jednotlivých pokusoch, písmeno B vždy zostane písmenom B.
Schopnosť identifikovať kľúčové znaky objektu/písmena sa upevňuje oveľa rýchlejšie, keď je vidieť rôzne podoby objektu/písmena a nie keď je všetko rovnaké, ako je to pri písaní klávesnicou.
Od narodenia do 2. narodenín zväčší mozog dieťaťa svoju veľkosť trojnásobne. Raný vývin mozgu je podmienený podnetmi z prostredia, ich dostatkom alebo ich neprítomnosťou. Stimulácia rozvíjajúceho sa mozgu ovplyvnená nadmerným používaním technológií (mobil, tablet, PC, televízor) sa ukázala byť negatívne spojená s exekutívnymi funkciami a s deficitom pozornosti.
Tiež vedci zaznamenali oneskorovanie v kognitívnych funkciách, vplyv na poruchy učenia, zvýšenú impulzivitu a zníženú schopnosť sebakontroly (Small 2008, Pagini 2010).
Používanie technológií obmedzuje pohyb, pohyblivosť dieťaťa, čo môže spôsobiť oneskorenia vo vývine. Vedci upozorňujú, že jedno z troch detí nastupuje do školy s nejakým vývinovým oneskorením, čo negatívne ovplyvňuje gramotnosť a akademické výsledky detí.
Pohyb zvyšuje pozornosť a schopnosť učiť sa. (Ratey 2008). Používanie technológií u detí mladších než 12 rokov poškodzuje vývin a vzdelávanie detí (Rowan 2010).
Čo by mali rodičia robiť?
Je to úplne jednoduché. Deti potrebujú mať aktívne ruky:
- Modelovať z plastelíny je výborné na posilňovanie prstov.
- Vytvárať z papiera, s nožnicami, perličkami, ozdobami, lepidlom.
- Stavať z kociek.
- Šiť – hoci špagátom cez kartón.
- Stláčať – napr. špongiu, či štipec na bielizeň.
Inšpiráciu pre činnosti s deťmi nájdete aj tu – v sekcii venovanej grafomotorike.
Spracované s použitím: abc.net.au, infoworld.com.
