Čmáraniny, alebo ako sa to všetko začína (1. časť)

Každý rodič malého dieťaťa sa iste teší na dobu, keď sa jeho potomok bude schopný niečomu sústredene a samostatne venovať. Kým sa však dočkáme doby, keď si naše dieťa zasadne za stôl k výkresu a pastelkám a vstane až keď je na obrázku celá naša rodina včetne starých rodičov z oboch strán a rodinných miláčikov, čaká nás pomerne dlhá cesta, ktorej by nebolo zlé – ak o to samozrejme stojíte – napomôcť.

Predpoklady k tomu, že sa aj my raz dočkáme portrétu od vlastného dieťaťa sa vyvíjajú už od začiatku – spolu s rozvojom videnia, vnímania, myslenia a predovšetkým motoriky rúk. Tejto problematike sa však venovať nebudem, pretože by nás odviedla ďaleko od témy a zrejme aj unudila všetkých, ktorý sa chcú dostať k podstate veci čo najrýchlejšie.

Pokiaľ ide o vývin detskej kresby, poznáme tri obdobia detskej kresby: obdobie bezobsažnej čmáraniny, obdobie obsažnej čmáraniny a obdobie znakovej kresby. Každé obdobie je typické pre určitý vek, má svoje charakteristické znaky a každému zodpovedá istý typ používaného materiálu. V rámci období sa mení aj úloha nás rodičov a to od tých čo sa starajú len o prípravu materiálu až po tých, čo dieťa k výtvarnému prejavu motivujú.

Začnime teda približne v dvanástom mesiaci veku dieťaťa. V tomto období už u väčšiný detí dozreli všetky predpoklady pre prvé štádium kresby – takzvané bezobsažné čmáranie (pozri obrázok). Väčšina detí v tomto období prestane používať ústa ako poznávací kanál, takže sa už nemusíme obávať, že na druhý deň po kreslení nájdeme v šerblíku netradičné modré a fialové škvrny (u tých detí, ktoré si tento zvyk naďalej ponechajú venujeme zvýšenú pozornosť používanému materiálu). Kresba v tomto veku nemá žiadny obsah a nič nevyjadruje. Dôvodom, prečo dieťa pri tejto činnosti zostáva je radosť – radosť z pohybu a z toho, že za sebou zanecháva stopu. Možno sa vám bude zdať bezúčelné, nechať dieťa čarbať každý deň alebo raz za týždeň, keď je schopné vytvoriť „iba“ čarbanice. Ak ho však necháte pracovať a budete ho pri tom pozorovať, môžete zistiť, že hoci sa kresba zdanlivo nevyvíja, to, čo sa vyvíja určite sú pohyby a používanie ruky. Zo začiatku totiž dieťa kreslí takzvane celým telom, až neskôr celou rukou. Postupne sa centrom pohybu stáva kĺb ramenný, neskôr kĺb lakťový až nakoniec dieťa pri kreslení používa najmä zápestie. Pokiaľ ide o tvar čarbanice, línie sú výsledkom kývavého pohybu – dieťa spravidla vedie čiary smerom od tela a niektorí odborníci (napr. Toufar) uvádzajú, že praváci vedú línie do prava a ľaváci doľava.

V prípade, že sa odhodláte so svojím dieťaťom začať kresliť, materiál, ktorý pre jeho prvú prácu vyberiete by mal byť výrazný a ľahko použitelný. Takémuto popisu najlepšie zodpovedá uhlík a kriedy. Na začiatku sa odporúča používať umelý uhlík, pretože prírodný uhoľ sa veľmi ľahko rozdrobí a zlomí (hoci zanecháva o dosť výraznejšiu stopu). Oba materiály sú vhodné najmä pre jednoduchosť zaobchádzania – kresliť možno ktoroukoľvek časťou; výraznú stopu, ktorú za sebou zanechávajú a široké možnosti použitia (okrem samotného kreslenia aj rozotieranie prstami). Pokiaľ ide o farby – hovoríme samozrejme len o kriedach, pretože uhlík je len v čiernej a hnedej farbe – vždy používajte farby kontrastné k podkladu, na ktorý dieťa kreslí. Odporúčajú sa tmavé farby (červená, modrá, zelená). Pre matky, ktoré už teraz desí predstava kriedových a uhlíkových stôp po celom byte a šatách vašeho dieťaťa možno odporučiť mäkké, netoxické ceruzky s tupým hrotom, aby si dieťa neublížilo – pri nich však dieťa musí dávať pozor, ktorou časťou po papieri pohybuje, čo pri uhlíku a kriedach odpadá, keďže každá ich časť zanecháva stopu. Ako podklad je najlepší baliaci papier, ktorí vyhovuje najmä svojou veľkosťou (keďže dieťa začína kresliť celým telom, je pre neho problém trafiť sa na malú plochu). Dieťa môže kresliť na zemi na papier prilepený lepiacou páskou, postojačky tak, že má papier položený na svojom stolíku, prípadne prilepený na stenu alebo hladké dvere. Ak sa pýtate, aká je v tomto veku pri kreslení vaša úloha, tak ide najmä o pripravenie materiálu a podmienok, prípadne názorné ukázanie a slovné opísanie toho, ako materiál použiť. Keď sa dieťa do práce pustí, najlepšie, čo môžete urobiť je nerušiť ho pri spontánnej práci – veď sami najlepšie viete, že malé deti sa vedia sústrediť len veľmi krátku dobu.

(pokračovanie na budúce)

Mgr. Jana Vlašičová je liečebný pedagóg

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...