Čmáraniny, alebo ako sa to všetko začína (2. časť)

Obdobie bezobsažnej kresby zhruba v roku a pol veku dieťaťa plynulo prechádza do obdobia obsažnej čmáraniny (horný obrázok) a trvá asi do dvoch rokov. Pre nás ako vonkajších pozorovateľov sa výsledok detskej činnosti príliš nemení – stále je to čmáranica, hoci dieťa už začína ovládať smer a veľkosť čiar a začína kresliť aj rôzne veľké kruhy. Významný rozdiel oproti predchádzajúcemu obdobiu spočíva najmä v tom, že si dieťa uvedomí, že kreslením môže niečo vyjadriť. Dieťa začne pomenovávať, čo práve nakreslilo a nemusí vás miasť, že tá istá kresba v priebehu času pre neho zmení význam (tá istá guľatá čarbanica môže byť mama, otec, pes, prípadne aj auto). Materiál vhodný pre toto obdobie sa príliš nemení – k uhlíku a kriedam sa odporúča pridať mastné kriedy a pastely, ktoré sa až toľko nelámu a k radosti všetkých mám toľko nešpinia. Pri práci sa prekrývajú a príliš sa nemiešajú, ich intenzita sa mení podľa tlaku na pastelku. V tomto období deti už zvyčajne pri kreslení používajú zápästie a vedia vedome usmerniť smer a veľkosť čiar, čo nám dáva možnosť prejsť k menším formátom papiera – odporáčajú sa formáty A1 až A3. Rovnako sa mení aj úloha dospelého – keďže dieťa stojí o jeho pozornosť pretože chce niekomu povedať, čo nakreslilo. Kresba sa v tomto období stáva predmetom rozhovoru – nemusíte len čakať, že vám dieťa oznámi, čo práve nakreslilo, k diskusii ho môžete vyprovokovať a motivovať svojimi otázkami – možno sa niečo zaujímavého alebo vtipného dozviete. Toto obdobie dieťaťu uľahčíme tým, že mu ponúkneme dostatok podnetov a zážitkov na zobrazenie. Postupne môžete dieťa motivovať k zobrazovaniu konkrétnych vecí alebo zážitkov.

Hoci ako tretie uvádzam obdobie znakovej kresby (dolný obrázok), v období zhruba od 24 do 30 mesiacov veku dieťaťa dochádza k obdobiu prechodu k znakovej kresbe. Ide o obdobie, kedy dieťa spája ovály a čiary, ktoré nakreslí a nakreslené línie a ovály kladie vedľa seba. V tomto období sa dieťa snaží vyplniť celú pracovnú plochu. Na papieri sa objavujú prvé náhodné znaky ako jednoduchý hlavonožec, auto, slniečko. Nejde tu priamo o obdobie znakovej kresby a to preto, že hoci dieťa sa vedome snaží nakresliť konkrétne predmety a osoby, ešte potrvá dosť dlho, kým aj dospelý je schopný vo vytvorenom nájsť to, o čom dieťa hovorí, že nakreslilo. Čím viac sa však budete dieťaťu v tejto oblasti venovať, tým skôr budete v spleti čiar schopní nájsť to, o čom vám dieťa rozpráva. Pokiaľ ide o materiál, v tomto období možno pridať tuš (čierny, ale aj farebný nanášaný špajlou alebo drievkom) a temperové farby (nanášané štetcom alebo aj prstami).

Samotné obdobie znakovej kresby sa objavuje u detí medzi 30. a 36. mesiacom veku dieťaťa a prejavuje sa tým, že dieťa vytvára znaky pre osoby, predmety a javy sveta, v ktorom žije. Väčšinou zobrazuje veci, ktoré úzko súvisia s ním samým a má k nim emocionálny vzťah. Začína sa objavovať hlavonožec ako zobrazenie postáv – ide o spojenú krivku, ktorá zobrazuje celé telo (hlavu, krk a trup v jednom) a dve čiary. Trup znázorňuje dieťa samostatne až neskôr, rovnako aj na krk a ruky dosť dlho zabúda. Pomerne skoro sa na tvári hlavonožca objavujú oči, neskôr ústa, ešte neskôr nos a napokon uši, ale tie len zriedkavo. Dieťa v tomto veku zobrazuje osoby a predmety izolovane, bez vzájomných vzťahov – tie sa objavujú až neskôr (preto je veľmi dôležite počúvať, čo hovorí o kresbe dieťa, pretože tieto vyjadrenia sú omnoho plnšie a obsažnejšie ako samotná kresba). Okrem hlavonožca sa na obrázku objavujú aj zvieratá (línie podobné ako u hlavonožca, len telo je vodorovne položené), auto, slniečko. Ešte sa vrátim ku kresbe postavy – keď si dieťa začne uvedomovať rozdiely medzi postavami, dochádza k diferencovaniu postáv – dieťa prikreslí napríklad hlavonožcovi klobúk, sukňu alebo vlasy, čím ho odlíši od iného a dá mu tak zreteľne iný význam. Úloha dospelého je v tomto období ešte doplnená o motivovanie detí k maľovaniu a kresleniu a to nielen tým, že deti k tvorbe pobádame, ale aj tým, že im pomáhame s námetmi, ktoré by mohli kresbou vyjadriť.

Považujem za potrebné dodať ešte niečo k individuálnym rozdielom u detí. Vek detí uvádzaný pri jednotlivých obdobiach nie je platný pre všetky deti. Vývin kresby závisí nielen od psychomotorického vývinu detí, ale napríklad aj od toho, ako často dieťa kreslí. Nečakajte prosím, že ak dáte dieťaťu ceruzku po prvýkrát do ruky v troch rokoch, nakreslí vám bezchybnú postavu. Dieťa, ktoré má po prvýkrát možnosť tvoriť neskôr ako v roku takisto prejde uvedenými štádiami, hoci spravidla rýchlejšie ako dieťa, ktoré začína skôr – umožňuje mu to totiž zrelosť jeho nervovej sústavy. Ak sa však naozaj chcete dostať do štádia, ktoré som spomínala na začiatku – teda do štádia samostatnej, motivovanej a zanietenej tvorby svojho dieťaťa, poradím vám len jedno – motivácie a času stráveného spolu s dieťaťom pri jeho tvorbe nie je nikdy dosť.

Mgr. Jana Vlašičová je liečebný pedagóg

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...