Detská kresba ako výpoveď

Fleminghaus (1959) urobil pokus. Vyšetril 1000 detí vo veku 7-10 rokov a zistil, že ich výber farieb bol pomerne konštantný. Chlapci uprednostňovali červenú, potom žltú, fialovú a modrú. Dievčatá červenú, fialovú, žltú a nakoniec modrú.

Uvediem príklad.

Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu. Niekoľko rokov dozadu sme robili výskum, pri ktorom sme zistili, že čierna farba sa v podobe čierneho bodu objavuje pravidelne v rôznych kresbách 9-ročného dieťaťa s diagnózou cukrovka. Kresby zozbierala jeho matka, od počiatkov ako začalo kresliť až po súčasnosť.

V rámci výskumu dostalo dieťa za úlohu nakresliť, ako sa cíti pri hypoglykémii ( znížená hladina cukru v krvi ). Dieťa nakreslilo veľký oranžový kruh, v ktorého strede sa nachádzal čierny bod. Akoby týmto motívom nevedome znázorňovalo „ čierny bod svojho života“, svoju chorobu.

Ako tvrdí Šicková (2002), môže to signalizovať spôsob vyrovnania sa s celoživotnou záťažou či stigmou. Tu treba pripomenúť, že sa jednalo o kazuistickú štúdiu jedného dieťaťa, u ktorého sa jeho celoživotný problém pravdepodobne projikoval do jeho kresieb takýmto spôsobom. Samozrejme, to nemusí platiť u iných detí s touto diagnózou.

Využitie priestoru

Ako dieťa využíva priestor na papieri? Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu?

Kompozícia a integrácia kresby

Pri týchto kritériách sledujeme zostavovanie, usporiadanie, umiestnenie prvkov do celku. Môžeme pozorovať, čo považujem za veľmi dôležité, v akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí.

Stretla som sa s dieťaťom, ktorého problémom bola zajakavosť a strach z verbálnej komunikácie. Nakreslilo ľubovoľnú kresbu, ktorá poodhalila jeho hlavný problém. Na kresbe bolo veľa objektov: dom, strom, postava, kvety, zvieratá, všetky sami za seba, osamotene, neexistovala medzi nimi „komunikácia“. Z tejto jedinej kresby som pochopila nesmiernu osamelosť autorky, jej neschopnosť nadviazať kontakty a komunikovať.

Znázornenie postáv

Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť. Malé postavy (objekty) obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá , prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane.

Línia, čiže čiara

Zaujíma nás intenzita, prítlak. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná?

Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo detí napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu. 

Zvláštnosti,

ktoré sa bežne v detských kresbách nevyskytujú, prípadne stereotypné opakovanie námetov. Nesnídalová (1995) opisuje prípad autistického chlapca, ktorý bol mimoriadne výtvarne nadaný, ale vo svojich kresbách kreslil ľudí výhradne ako fľaštičky od liekov. 

Detaily

Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov u 4 ročného dieťaťa, môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.

V neposlednom rade posudzujeme vloženú energiu, primeranosť kresby veku dieťaťa a veľmi vážne berieme do úvahy výpoveď autora o svojom diele.

Zdroje: ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

• Pogády a kol. 1993. Detská kresba v diagnostike a v liečbe. Bratislava : SAP, 1993.
• Šicková Jaroslava. 2002. Arteterapia. 1. vyd. Praha : Portál, 2002. V tlači 
• Fleminghaus 1959. Innere Gestimmtheit und Farbumwelt des Kindes. Podľa : Pogády a kol. : Detská kresba v diagnostike a v liečbe. Bratislava : SAP, 1993.
• Nesnídalová Ružena. 1995. Extrémní osamelost. Praha : Portál, 1995.