Hra a hračky dieťaťa predškolského veku

Dieťa vstupuje do materskej školy. Je to významný medzník v jeho živote. Musí sa naučiť žiť v kolektíve a rešpektovať inú autoritu (učiteľku) ako sú jeho rodičia.

Hra je jeho najprirodzenejšou činnosťou a vplýva na jeho telesný, rozumový, mravný a citový vývin.
Telesný vývin: pohyby pri jednotlivých hrách priaznivo vplývajú na činnosť jednotlivých vnútorných orgánov a precvičuje si aj jemnejšie pohyby ruky.
Rozumový vývin: dieťa si prehlbuje svoje poznatky o sebe a svete a podporuje vývin reči, aby mohlo pri hre vyjadriť svoje myšlienky, city a želania.
Mravný vývin: v hre uplatňuje mravné konanie, ktoré si osvojilo od ľudí zo svojej blízkosti. Dodržiavanie pravidiel, splnenie úloh, vychádzať si priateľsky s kamarátmi, rešpektovať iných, podeliť sa s hračkou…
Citový vývin: hra samotná vyvoláva o dieťaťa množstvo kladných citov – radosť, nadšenie, záujem, zvedavosť, nežnosť, ale aj rozhorčenie, keď sa niekto nehrá tak, ako sa dohodli.

Hráme sa spolu…

V tomto veku sa mení vzťah dieťaťa k spoluhráčom. Z individuálnej hry trojročného dieťaťa sa stáva spoločná hra starších detí. Dieťa prekonalo svoj egocentrizmus a je spoločenskejšie. Okrem toho, rozmanitosť a väčšia zložitosť hier často vyžaduje viac účastníkov.

Hračky a hrové činnosti sú podobné ako v predchádzajúcom období, dieťa zvláda čoraz náročnejšie úkony a jeho činnosť je oveľa viac koordinovaná a precíznejšia.
Mení sa aj vzťah k hračke. Doteraz celá hra spočívala v manipulácii s hračkou a jej úloha bola v podporovaní zmyslového vnímania. Teraz dieťa využíva hračku cieľavedomejšie: bábiku nestačí mať vedľa seba v postieľke, treba ju voziť v kočíku, obliekať, stolovať s ňou… Auto musí mať garáž, treba preňho postaviť cestu, tunel…

V tvorivých (úlohových) hrách dieťa reprodukuje skutočnosť. Od napodobivých hier dojčaťa sa líšia tým, že už nie sú len povrchne odpozeraná činnosť dospelého, ale chápe vzájomné súvislosti a vzťahy. Samozrejme, hry opäť zodpovedajú vývinovej úrovni dieťaťa – preberá v nich toľko, koľko o skutočnosti vie. Reálne situácie pohotovo dopĺňa fantáziou. Deti sa rady hrajú na rodičov, lekára, predavačku či učiteľku v materskej škole. K „svojmu“ povolaniu potrebujú aj rekvizity – rytier meč, predavačka pokladňu, lekárka lekársky kufrík. Ukazujte im povolania v reálnom živote, príp. si o nich čítajte alebo sa zahrajte pantomimickú hru: „Som remeselník, pochádzam z Afriky – papriky a moje remeslo sa začína na… a končí na…“

Ku konštrukčným hrám patrí stavanie z drevených kociek, lega, modelovanie, strihanie, lepenie, hra s pieskom. Dieťa si vytyčuje cieľ a určuje si prostriedky, ako ho dosiahnuť. Napr. postavím si z lega domček, vystrihnem si z papiera panáčika, upečiem tortu z piesku a ozdobím ju kamienkami a kvietkami. Je to opäť pokrok voči predchádzajúcemu obdobiu, kedy najprv niečo vytvorilo a až potom to pomenovalo. Výsledok z hry – samostatný výtvor – vzbudzuje u dieťaťa uspokojenie, posilňuje jeho sebavedomie a povzbudzuje ho do ďalších výkonov. Urobte si z výtvorov výstavu, nikdy ich nehádžte do koša! Dieťa by ste tým veľmi zranili!

Pohybové hry – dieťa už má skoordinované pohyby a vie udržať rovnováhu. Ku koncu obdobia vie jazdiť na bicykli bez pomocných koliesok, skáče škôlku a cez švihadlo, zvláda základy korčuľovania. V tomto období je vhodné začať so základmi jednotlivých športov. Môžete zapísať dieťa do športového krúžku. Najvhodnejší je taký, ktorý rovnomerne zaťažuje všetky svaly – gymnastická, tanečná, korčuliarska či plavecká príprava.
Dieťa začleňuje do hry aj prácu – varí, perie, píše na počítači… Neskôr sa neuspokojí s praním len pre bábiky, ale chce pozapínať naozajstnú práčku, variť v kuchyni, pohybovať s myšou na tatovom počítači 🙂 Postupne môžete dieťaťu dovoliť, aby používalo nástroje pre dospelých. Najprv ho poučte, ako s nimi treba zaobchádzať. Rozvinie sa jeho manuálna zručnosť a neskôr to bude znamenať menej úrazov z neopatrnosti.
Tento čas môžeme vhodne využiť na budovanie prvých pracovných návykov – podporujeme deti v samostatnosti, samoobsluhe či udržiavaní poriadku. Samozrejme, záujem dieťaťa trvá, len kým je preňho práca zaujímavá a príjemná. Práca, ktorá stratila hrový ráz, je preňho nepríjemná záťaž, ktorá ho vyčerpáva.

Viackrát som sa stretla u mamičiek s otázkou, či je autíčko vhodná hračka pre dievča a bábika/kočík pre chlapca. Súvisí to s vnímaním rodových stereotypov – akoby sa dievčatá nemohli hrať s ničím, čo je „typicky chlapčenské“ a chlapci s „typicky dievčenskými“ vecami. Trochu v úzadí je obava, či je to „normálne“. Áno, je to normálne 🙂 Všimli ste si, že keď prídete na ihrisko, vaše deti zaujímajú hlavne cudzie hračky? A o to viac hračky, ktoré nemajú doma? Prvým dôvodom, prečo sa deti hrajú s hračkami „opačného pohlavia“, je zvedavosť – na čo to je, ako to funguje. Niekedy sa mu stačí popozerať, chvíľu sa pohrať a viac o hračku nemá záujem. Naše neustále napomínanie by v jeho očiach príťažlivosť hračky len zvyšovalo. Nevidím dôvod, prečo pri vážnejšom záujme by nemohol mať chlapec doma aspoň jednu bábiku a dievča autíčko či vláčik. Budete prekvapení, ako dobre sa s nimi zahrajú! Keď nechcete investovať peniaze do kočíka, nechajte svojho chlapca dosýta sa s ním vyhrať na ihrisku, materskom centre alebo v škôlke. Hračky a hry sa výraznejšie diferencujú podľa pohlavia až v nasledujúcom vývinovom období.