Hra je pre dieťa najprirodzenejšia činnosť, ktorá rozvíja poznávanie, umožňuje dieťaťu experimentovať, učiť sa, usmerňovať energiu a komunikovať. Je nevyhnutná pre zdravý psychický a telesný vývin dieťaťa. Dôležitou pomôckou, z hľadiska potrieb dieťaťa v jednotlivých fázach vývinu hry, sú hračky. Tie by mali spĺňať základné kritériá bezpečnosti, hygieny ale aj atraktivity pre dieťa.
1.-3. MESIAC
Už novorodenec zreteľné vníma zrakom predmety, alebo tváre vo vzdialenosti 20- 30 cm a okolo 9. dňa sa jeho oči začínajú pohybovať za zvukom. Najlepším stimulačným podnetom je pochopiteľne mamina- tatova tvár a ich hlas, ktorý je dieťaťu, ako už iste viete, známy z minulosti.
V návale každodenných povinností sa nám však určite nepodarí prihovárať sa dieťaťu prívetivým hlasom a stáť v jeho, bezprostrednej blízkosti zakaždým, keď potomok bdie, preto si pomôžeme hračkou. Pre začiatok postačí, ak jednu, farebne pútavú hračku zavesíme dieťaťu do zorného poľa v priamom uhle. Dieťa bude zachytávať hračku pohľadom, a tak trénovať zrakovú fixáciu na predmet. Neskôr bude prekvapené, keď sa mu podarí hračku náhodne rozhojdať ručičkami. Podobne stimulujeme dieťa v polohe na brušku, a predkladáme hračku tak, aby k nej zdvíhalo hlavičku, opieralo sa o predlaktia a tak spevňovalo šijové svalstvo.
Pevne zovreté pästičky bábätka povolia, keď budeme jeho dlane jemne štekliť, alebo sa hrať “varila myšička kašičku”. Do uvoľnenej dlane vkladáme dobre uchopiteľné hračky, ktoré dieťa spočiatku zviera a neskôr ich otáča a púšťa. Je veľmi vhodné dieťa jemne masírovať nielen na dlaniach, pretože v tomto veku je preň dotyk jedným z najsilnejších zmyslových vnemov. Masáže sú vhodné aj na celkové uvoľnenie a relaxáciu, hlavne pri kúpaní – krémovaní, ak je dieťa v dobrej nálade. Môžu byť spojené s hojdaním, dvíhaním, točením, prevaľovaním, atď. “Fachmani” tvrdia, že takýto intenzívny kontakt s dieťaťom, hlavne v prvých dvoch rokoch života, spolu so stimuláciou zmyslov a motoriky, prispieva k rozvoju praktickej inteligencie dieťaťa.
3.-6. MESIAC
Postupne od 3. mesiaca sa u dieťaťa začína prejavovať tzv. hra s vlastným telom. Dieťa “škúli” na vlastné ručičky, obzerá ich, spája a dáva do pusy. Pri prebaľovaní si capká po stehnách, obzerá si chodidlá, počíta si prsty. Súčasne nastáva prechod od pasívneho zrakového vnímania k aktívnej hre s predmetmi. Dieťa búcha do zavesenej hračky, pokúša sa ju zachytiť oboma rukami a voľnú hračku dáva do pusy. Rozvíja koordináciu oko – ruka a každé úspešné zachytenie hračky ho stimuluje k opakovaniu pokusu. Hračka pre dieťa v tomto veku musí byť odolná voči ťahu, nárazu, umývateľná (pracia) a reagovať zvukom na dotyk. Používame teda hrkálky tvrdé, mäkké, s bezpečným závesným systémom. Mali by byť dostatočne veľké aby ich dieťa nezhltlo keď ich náhodou odtrhne. Veľmi zaujímavou hračkou nielen pre dievčatká je zrkadlo. Malý tvor sa bude na seba donekonečna samoľúbo usmievať, chytať vlastné ruky a čudovať sa kto to tam naňho žvatle.
V tomto období je dieťa schopné zaoberať sa len jednou hračkou, ak dostane súčasne druhú, prvú pustí. Preto je dôležité nechať dieťaťu dostatočný čas na spoznávanie, manipuláciu s hračkou a nepreťažovať ho množstvom podnetov naraz. Vašou úlohou je zvyknúť si na novú hru “človeče zohni sa”, lebo hračky začnú lietať čím ďalej, tým ďalej. Nebojte sa, nemáte dieťa s deštrukčnými sklonmi, je to úplne normálny prejav. Ale na kočík si radšej pripevnite telefónnu šnúru so skobou na kľúče a podľa potreby do nej zapínajte hračky, alebo fľašu.
Od 3. mesiaca začína byť pre dieťa významný zvuk. Jemný, nežný zvuk melodického charakteru sprosredkujeme dieťaťu pomocou ozvučených plyšových hračiek, alebo plastových hudobných strojčekov. Môžeme si overiť či sa dieťa otáča za zvukom pohľadom, hlavou, načahuje sa za zdrojom zvuku, prípadne sa za ním otočí nabok. Stimulácia sluchového vnímania je pre dieťa dôležitá hlavne z hľadiska vnímania materinského jazyka, jeho melodiky, farby hlasu blízkych osôb a tým nadväzovania sociálnych kontaktov. Novú zvukovú skúsenosť dieťaťa rozširujeme prostredníctvom rôznej melodiky reči, spevom, šepkaním, syčaním, fúkaním a inými “pazvukmi”. V tomto veku sa dokonca cení aj teatrálnosť rodičov, ale bez šušlania!