To, že sa rodičia s dieťaťom spolu hrajú, má pre neho veľký význam. Najmä hlas a reč.
Rodičia majú tendenciu pri hre opakovať a obmieňať najzreteľnejšie mimické a hlasové vzorce. Tieto slúžia viacerým funkciám, napr. vyvolávajú a udržujú pozornosť, vzbudzujú pozitívne naladený stav bdelosti.
Rodič pri hre dieťa podporuje i posúva ďalej
Rodičia majú silný sklon reagovať na mimiku a hlas dojčaťa – teda keď sa napr. smeje, povzbudzujú ho a smejú sa tiež. Je dôležité, aby pri hre rodičia venovali dieťaťu plnú pozornosť. Potom dokážu rozoznať pripravenosť dieťaťa na spätnú reakciu, vedia odhadnúť jeho hranice tolerancie, mieru frustrácie z aktuálneho neúspechu pri hre (či sa bude hnevať, keď mu tá hrkálka znova vypadne z ruky, keď sa nedostane po obľúbené hryzátko …).
Ak sa riadia signálmi spätnej väzby, majú šancu sa vyhnúť prehnanej stimulácii dieťaťa a následnej únave a zlej nálade.
Hra s hlasom slúži najmä na vyjadrovanie spokojnosti alebo nespokojnosti . Sponteneita, výdrž a radosť z vytvárania zvukov poukazujú na motiváciu dojčaťa hrať sa a skúmať potenciál svojho hlasového ústrojenstva (čo je dobrý základ k rozvoju reči).
Mohlo by vás zaujímať: 10 tipov, ako sa hrať s najmenšími
Hra ako taká by mala byť súčasťou zodpovedného rodičovstva, napriek tomu hra rodičov s deťmi tvorí len zlomok všetkých interakcii v rodine.
Je dobré si uvedomiť, že takáto hra pôsobí priaznivo na duševný aj sociálny vývin dieťaťa a je dobrým príkladom, ako sa malá investícia do rodičovstva mnohonásobne vyplatí.