Základné zásady hry s batoľaťom

Ako sa hrať s batoľaťom? Prečo sa naše malé dieťatko nevie zahrať samo? Čo naše dieťa v tomto veku zvládne a s čím by sme mu mohli pomôcť?

Skúsme sa zamyslieť spoločne.

Batoľa pri hre potrebuje spoločnosť

V predošlom článku sme sa pokúsili objasniť, prečo sa dvojročné deti nevedia zahrať sami. Potrebujú nás, aby vedeli, čo s hračkami môžu robiť, ako sa vlastne s nimi môžu hrať. Je prínosné, ak dieťa pri hre podporujeme, keď sa mu nedarí upokojujeme ho slovami, či jemným dotykom.

Výber hry či hračiek skúste ponechať na dieťa, na jeho spontánnosť a záujem. Vy ho potom podporte, aby sa pokúsilo chvíľu pri hračke a s hračkou vydržať – chvíľou v tomto prípade myslíme cca 3 – 5 minút J Majte na pamäti, že schopnosť vášho dieťaťa sústrediť sa na jednu činnosť či hračku je veľmi limitovaná.

Umožnite dieťaťu, aby sa s vami zahralo taký dlhý čas, ako jemu bude vyhovovať. Ak sa s ním zahráte „do sýtosti“, je predpoklad, že potom bude celkom rado vyhľadávať aj chvíľky samoty – aby mohlo s hračkami experimentovať samo.

Hry a hračky batoľaťa

Hračky sú pre dieťa významným prvkom. Niežeby museli mať doma celé hračkárstvo, úplne postačí niekoľko vhodne zvolených kúskov, aj doma vyrobených (inšpiráciu môžete nájsť aj v knihe Dieťa a ja, najmä na domácke hračky).

Deti pomocou hračiek rozvíjajú svoju predstavivosť, hrubú i jemnú motoriku, učia sa chápať súvislosti medzi rôznymi javmi.

Keď sa dieťatko narodí, nedokáže sa hrať, vníma veci okolo seba, ale dosť dlhý čas si ani nevie chytiť nejakú hračku do rúk. Medzi prvé hračky patria hrkálky a rôzne „šušťavé knižky“. Blížiac sa k prvým narodeninám sa dieťa viac začína hrať s kockami, autíčkami, bábikami, zvieratkami …

Myslenie a pochopenie súvislostí sa rozvíja pomocou rôznych vkladačiek alebo figúr, na ktoré sa navliekajú krúžky rôznej veľkosti. Dieťa sa začína hrať s loptami, lugom Duplom, ťahacími hračkami. Batoľatá obvykle majú radi čľapkanie vo vaničke a radi sa hrajú s kačičkami, rybičkami, vodnými mlynčekmi a podobne. Vhodné sú hračky, ktoré sa dajú stlačiť, deti si pri manipulácii s nimi precvičujú koordináciu oko – ruka.

Dieťatko v batolivom veku začína experimentovať s farbami a ceruzkami – tiež je to skvelý spôsob pre rozvoj jemnej motoriky, ako i učenia sa názvov farieb. Pri výbere hračiek netreba zabudnúť ani na jednoduché puzzle (dvojročné dieťa vie už poskladať puzzle zo 40 ks), pexeso na tvrdých kartičkách, plastelínu.

Pre dieťa však dlhodobo ostávajú veľmi zaujímavé naše dospelácke činnosti – varenie, zametanie, vŕtanie, nakladanie prádla do práčky, nakupovanie … Áno, bez detí všetky tieto činnosti urobím zrejme niekoľkokrát rýchlejšie, no deti pri nich majú jedinečnú šancu naučiť sa o bežnom živote, ľuďoch a súvislostiach života veľmi veľa. A zabavia sa pri tom.

Dovoľte dieťaťu aspoň občas pracovať s vami – ustielať postele, natriasať vankúše, vykladať nákup, variť, miešať cesto – ak dvojročné dieťa posadíte do vysokej stoličky, alebo mu prisuniete stupienok ku kuchynskej linke, môže s vami v miske miešať suroviny, „krájať“, šúpať vajíčko na tvrdo a pod.

Na čo myslieť pri hre s batoľaťom

Podporujte ho v tom, čo robí. Ak sa chvíľu hrá samo, je niečím zaujaté, nevyrušujte ho. Nevolajte ho práve vtedy k jedlu, nehovorte naňho. Podporte ho v tom, aby sa dokázalo sústrediť na hru, na manipuláciu s hračkou, ktorú si vybralo.
Ak sa hráte spolu a vidíte, že dieťaťu „odchádza pozornosť“, možno je to tým, že nevie, čo by ďalej s hračkou mohlo robiť. V tej chvíli ho môžete tak trochu vynechať z hry a začať sa hrať sami. Môžete sa hrať s riadikmi, nakladať do nich pomyselné potraviny, prestrieť mini stôl a usadiť zvieratká k obedu. Ak sa k vám dieťa pridá, nechajte ho, aby rozvinulo svoj nápad a posunulo hru kam chce.

Ak máte balkón či záhradku, nechajte dieťa „babrať sa“ so zemou. Hlinu môže presýpať, prekladať, plniť ňou misky či kvetináče, vŕtať do nej paličkou, pozorovať hmyz.

Ponúknite dieťaťu na hru aj zložitejšie hračky, kocky, z ktorých môže stavať objekty, logické hry – vkladačky a puzzle. Buďte však pozorní a pokiaľ vidíte, že dieťaťu sa nedarí, nekomentujte jeho „nepodarok“. Trpezlivo ukazujte, ako na to. Dieťa by nemalo dostaávať úlohy, ktoré v danej chvíli nie je schopné zvládnuť. Opakované zažívanie neúspechu deti obvykle demotivuje a nemajú chuť hračku znova vziať do ruky a znova s ňou ecperimentovať.
Rozvíjajte samostatnosť a sebavedomie dieťaťa stavaním kociek a rôznych logických hier. Dbajte na to, aby nedostávalo úlohy, ktoré nie je ešte schopné zvládnuť.
Nezahlcujte dieťa hračkami. Množstvo hračiek nie je rozhodujúce. Nechajte mu v izbe, resp. v priestore, kde sa zvykne hrávať, len niekoľko kúskov. Ostatné odložte a po čase ich obmieňajte. Čím viac podnetov dieťa má, tým menej si dokáže vybrať a sústrediť sa na jednu vec.
Neočakávajte, že dieťa bude na hru využívať len detskú izbu a všade inde budete mať poriadok. To obvykle nefunguje. Dieťa sa rado zdržiava tam, kde sú jeho dospelí. Ak je to možné, vyhraďte dieťatku priestor aj v kuchyni či obývačke. Niekedy vás priamo k hre nebude potrebovať, postačí mu, keď vás vidí.

Pri hre vášho batoliatka by sme mali byť len sprievodcom, sparing partnerom, a nie vodcom. Nechajte iniciatívu na dieťati, akokoľvek vám hra príde netvorivá, málo zaujímavá, alebo nesmerujúca k zdárnemu koncu. Nie je to hra o vás, ale o vašom dieťati.