Celodenné nosenie detí nie je pre ich motorický vývin prospešné

Nosenie bábätiek, ale aj väčších detí je veľkou témou. Má zástancov i odporcov. Veľa otázok, názorov sa objaví v diskusiách. Preto sme sa opýtali na niekotré súvislosti aj za vás. 

Na naše otázky odpovedala fyzioterapeutka Mgr. Ľubica Rostášová.

Pred časom som sa stretla s názorom, že šatkovanie je šialenstvo posledných rokov. Ako nosenie bábätiek v šatke či nosiči vnímate vy?

Nosenie bábätiek v šatkách, nosiči alebo na rukách vnímam z pohľadu psychomotorického vývoja dieťaťa negatívne. Hlavnými dôvodmi sú vplyv gravitácie vo vertikálnej polohe, čím vzniká prílišná záťaž na nevyvinutú chrbticu a periférne kĺby.

Vplyvom toho sa mení a oneskoruje psychomotorický vývin dieťaťa, dieťa sa nemôže motoricky prejavovať, pretože mu to nie je v tejto polohe umožnené (nedokáže bojovať s gravitačnou silou, má obmedzené možnosti, celé telo je v neprirodzenej polohe a tým, že visí, nie je nútené, aby sa o akýkoľvek motorický pohyb usilovalo).

Je pravdou, že pri dlhodobom šatkovaní sa obmedzuje funkcia svalov, ktoré zaisťujú správne držanie tela a vývoj chrbtice, hrudníka a bedrových kĺbov? Ak áno, tak ako konkrétne?

Nemali by sme šatkovanie (nosenie v nosiči alebo na rukách), pri ktorom sa dieťa nachádza vo vertikálnej polohe, spájať s časovým úsekom, pretože k týmto obmedzeniam dochádza aj pri krátkodobom šatkovaní  (čas berme v tomto kontexte ako relatívny pojem).

Dieťa sa rodí centrálne a motoricky nezrelé, na to aby sa dostalo do vertikálnej polohy, teda stálo na nohách a pohlo sa dopredu a zastavilo sa, potrebuje z hľadiska vývinu jeden rok (niekedy aj trochu viac).

Počas tohto obdobia prechádza dieťa určitými vývinovými medzníkmi, v ktorých sa začína motoricky prejavovať a postupne si v každom mesiaci pridáva do svojho pohybového repertoára nový pohybový vzor – za predpokladu, že mu to je umožnené. To znamená že sa nachádza v horizontálnej polohe na bruchu a na chrbte na pevnej podložke (nie vo vertikálnej polohe ako je to pri šatkovaní, nosení na rukách alebo v nosiči).

Celý psychomotorický vývin dieťaťa je automatický, to znamená, že ak je dieťa centrálne zdravé (má zdravý mozog), prebieha to samé a nepodlieha učeniu – nemôžeme dieťa učiť ako sa má pretáčať na bok, na brucho, z brucha späť na chrbát, ako loziť po štyroch, ako si sadať, postaviť sa, či chodiť.

Keď ale dieťa nemá zaistenú polohu, z ktorej tento fyziologický a automatický vývin má plynúť, potom nastávajú kvalitatívne zmeny v zmysle oneskorenia a patologických prejavov v psychomotorickom vývine.

Tie zasahujú do fungovania a vývinu celého organizmu – napr. častý je gastrointestinálny reflux, ktorý vzniká pri šatkovani (nosení na rukách, nosiči), pretože dieťa má zaklonenú hlavičku, kvalitatívne poruchy audiovizuálneho vnímania, fixovaná polohová a z nej plynúca aj pohybová asymetria, s ktorou sa dieťatko ďalej vyvíja a rastie, poruchy dýchania a následného vývoja dýchania (dieťatko po narodení dýcha bruškom, až v neskoršom vývoji dochádza k prepojeniu brušného dýchania s hrudným), rôzne iné funkčné pohybové poruchy, ktoré ak pretrvávajú, tak neskôr sú podkladom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému.

Strašiakom rodičov je tiež informácia, že pri šatkovaní môže dôjsť k deformitám chrbtice, či asymetrickému svalovému napätiu? Je to pravda? Ako to detské telíčko funguje?

Ako som už spomenula, vývin človeka je druhovo daný, platí pravidlo tzv. hierarchie – pretože sa dieťatko narodí centrálne a motoricky nezrelé, trvá to presne stanovený čas, v ktorom sa vplyvom hierarchického dozrievania vyšších nervových štruktúr začne automaticky meniť jeho psychomotorický prejav tak, že u dieťatka vidíme zhruba každý mesiac nový pohybový vzor.

Keď ale dieťatku nebude umožnené byť v polohách pre neho prirodzených – ľah na chrbte a bruchu na pevnej podložke (nie na gauči alebo posteľnom matraci), aby sa mohlo samé motoricky prejavovať, začne sa jeho psychomotorický vývin meniť, oneskorovať.

Začne sa vytvárať polohová a pohybová asymetria, ktorá sa týka celého telíčka (od hlavičky až po nožičky, vrátane tvárovej časti a všetkého, čo na tvári je – oči, ústa, jazyk…), a teda sa môže na chrbtici prejaviť polohová skolióza, svalové napätie je na niektorých svalových skupinách výraznejšie zvýšené, na iných svalových skupinách zasa znížené a podobne.

Tiež som našla informáciu, že pri šatkovaní môže dôjsť k luxácii bedrových kĺbov. Pričom ja som si vždy myslela, že ak je dieťa dobre uviazané, s podsadeným zadočkom, tak práve šatkovanie zabezpečí pre kĺbiky vhodnú pozíciu pre správny vývin. Kde je teda pravda?

Poloha bedrových kĺbov pri šatkovaní (nosení v nosiči) je nefyziologická, tak ako je aj poloha celého telíčka. Pretože má dieťatko všetky kĺby nezrelé, tak ich ďalší vývin a formovanie podlieha tomu, v akej polohe sa nachádzajú a ako na ne vplývajú aj ďalšie podstatné faktory.

Bedrové kĺby, ktoré v budúcom živote budú plniť funkciu váhonosnú, sa vyvíjajú postupne. Ich vývin súvisí s tým, ako na nich bude vplývať svalový ťah, gravitácia a poloha hlavice bedrového kĺbu voči jamke na panve.

Ak svalový ťah alebo pasívna nefyziologická poloha budú pôsobiť tak, že je kĺb v jamke na panve stále v pretrvávajúcej decentrovanej polohe, tak to bude mať aj negatívny vplyv na vývin celého bedrového kĺbu , kolodiafyzárneho uhla, stehennej kosti a celej dolnej končatiny.

Svaly teda nebudú pracovať v okolí bedrového kĺbu vyvážene, ale budú sa o kĺb biť – silnejšie a stále pracujúce svaly budú hlavicu bedrového kĺbu ťahať svojím smerom a teda sa bude meniť aj poloha hlavice v jamke na panve v zmysle spomínanej decentrácie. Takto nemôže z dlhodobého hľadiska fungovať žiaden kĺb.

Hovoríte, že nosenie detí sa vám nezdá vhodné. Máte na mysli zvislú polohu alebo akékoľvek nosenie?

Nosenie na rukách mám na mysli také, kedy je dieťa vo zvislej polohe – klasický spôsob nosenia vo vertikále, keď mu nohy visia dole a nie je zaistená bezpečná opora pre hlavičku, chrbát, panvu a postavenie dolných končatín.

Celodenné nosenie detí na rukách je pre ich motorický vývin neprospešné, pretože tak strácajú možnosť prirodzeného rozvoja pohybu.  

Keď dieťa – dlhodobo nosené – potom položia na zem na chrbátik, či bruško, tak plače, pretože túto polohu nepozná. Nevie sa s ňou stotožniť, je v tejto polohe nestabilné, pretože pri nosení na rukách, či v nosiči sa o žiadnu stabilitu nemusí usilovať, nemusí si vytvárať oporné body, ktoré sú dôležité pre rozvoj správnej motoriky.

Rodičia dieťa potom kvôli plaču opätovne berú na ruky a nakoniec je to tak, že dieťa sa potom väčšinu dňa nosí na rukách a ešte aj v zlej polohe.

Ako správne dieťatko nosiť by sa rodičia mali naučiť . Ako ho správne uchopiť, ako ho v polohe zaistiť, ako mu vytvoriť správnu oporu tela od hlavy po panvu a udržať nožičky tak, aby neviseli dole.

Vývin človeka prebieha z chrbta cez bok, brucho, polohu na štyroch, lozenie po štyroch, šikmé a pozdĺžne sedy, až po vertikalizačné známky nakročenia si nožičku a postupný stoj s oporou, bošnú chôdzu a nakoniec chôdzu dopredu.

Preto je nesmierne dôležité, aby dieťa tieto polohy malo zvládnuté a bolo mu umožnené v čase jeho aktívnej bdelosti byť čo najviac v polohách na chrbte alebo na brušku. Pretože práve v týchto polohách si v raných mesiacoch vytvára oporné body a pridáva si vždy nové pohybové vzory.

Aké sú vaše odporúčania pre mamy, rodičov, ktorí chcú svoje dieťa šatkovať? Na čo by si mali určite dať pozor? Čomu sa isto vyhnúť?

Moje odporúčanie pre rodičov, ktorí sa chcú vyhnúť problémom, ktoré sú spojené so šatkovaním alebo nosením v nosiči či na rukách je také, aby sa skúsili na vývin svojho dieťatka pozrieť trochu inak.

Najmä z hľadiska určitých zákonitosti, ktoré som čiastočne objasnila a dali priestor dieťatku na jeho vlastný pohybový prejav v polohách, ktoré sú pre jeho vývin fyziologické.