„Ako mám dieťatko naučiť sedieť?“, „Má význam dávať dieťa sedieť, ak ešte nesedí pevne?“, „Dávam už dieťa sedieť, aby si zvyklo.“
Často čítané otázky, či komentáre mamín na fórach, často kladené otázky. A predsa akoby odpoveď nebola dostatočne jasne počutá. Kedy má teda dieťa sedieť a kedy ho rodičia majú dávať sedieť?
Vývin dieťaťa a jeho chrbtové svaly
Ak dieťatko dobre napreduje v psychomotorickom vývine (čo sleduje váš pediater na pravidelných poradniach), obvykle si samo sadne niekedy medzi 6. a 9. mesiacom, väčšina detí okolo 8. mesiaca.
Mohli by sme povedať, že dieťa zvládne samostatný sed, keď je pripravené jeho svalstvo krku a chrbta – je dosť pevné na to, aby sa dieťa do tejto polohy dostalo a zotrvalo v nej nejaký čas.
Vývin samostatného sedenia si vyžaduje niekoľko mesiacov tvrdej práce dieťatka a my ako rodičia by sme mu mali vytvárať vhodné podmienky.
Nie však tým, že ho do sedu budeme dávať my, ale že dieťa bude môcť tráviť čas na rovnej podložke, trénovať svoje ruky, nohy, brušné i chrbtové svalstvo, aby sa jedného dňa samo dostalo do sedu. Obvykle to urobí z polohy na brušku alebo z polohy na štyroch.
Mohlo by vás zaujímať aj: Musí dieťa štvornožkovať?
Pričasto sa však stretávame so zastaralým názorom, že v 6. mesiaci by už každé dieťa malo vedieť sedieť.
Často vidíme v rodinných albumoch, či na sociálnych sieťach fotky malých potomkov „posadených“ v stoličke na kŕmenie či opretých o štyri vankúše a pekne vykrútené u babky na gauči …
Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna.
Pokiaľ sa rodičia, či babičky tešia z toho, ako krásne vie dieťatko sedieť, keď ho oni posadili, mali by sa skôr zamyslieť nad tým, ako mu to môže uškodiť.
Prečítajte si aj: Kedy má dieťatko samostatne sedieť
Pasívny sed
Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa. Je akoby vyvrcholením vývinu. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť.
Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí.
Pokiaľ dieťa budete posádzať
- sebe na kolená,
- do stoličky na kŕmenie,
- na posteli s vankúšmi za jeho chrbátikom,
- do kočíka – hoci má športovú úpravu,
bez toho, že by ono bolo na to pripravené, teda skôr, než si sadne ono samo, riskujete niekoľko možných dôsledkov:
- Pasívny sed ničí chrbát, môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Väčšinou dieťa býva i stočené do jednej stany – a pri častom opakovaní hrozí riziko vzniku skoliózy.
- Kostný i väzivový systéme dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu. Ak dieťa posadíte predčasne, jeho hlava je napr. ešte príliš ťažká v pomere k ostatnému telu a nadmerne tlačí na chrbticu.
- Tlak hlavičky a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány ma neblahý vplyv na vývin srdca, pľúc – vrátane porúch dýchania.
- Veľa pasívne posadzovaných detí nelozí alebo len veľmi krátko. Sed je cieľ celého vývoja a lezenie je cesta k nemu. Ak ste dieťa posadili predčasne, posadili ste ho „do cieľa“. Už sa pravdepodobne po ceste, ktorú malo prejsť, nikdy nevyberie.
- Okrem toho, že ničí sa chrbát, môže sa zablokovať psychomotorický vývin.